Kúsok AROGANCIE 3

28.

Amína

„Vlastne som ťa tu chcel vziať aj kvôli Jeremymu. Podľa mňa by bolo správne, aby poznal pravdu." Ozval sa hneď ako som si sadla k nemu. Ja som len hlasno preglgla. Naozaj som to Jeremymu nechcela povedať. Tým by som mu zničila celý doterajší život.

„Ben..." Jemne som ho oslovila. „...potrebujem čas. Aj Jeremy ho potrebuje. Je ešte malý, aby sa dozvedel pravdu. Onedlho bude v puberte a ja sa bojím toho najhoršieho. Bojím sa, že by to šlo s ním dole vodou." Sklamane som sa mu priznala. Naozaj som sa toho bála. Už keď povedal bratove meno, mi zovrelo hruď.

„Aj tak si myslím, že by to mal vedieť. Najlepšie čím skôr. Inak by sa s tým neskôr mohol veľmi ťažko zmieriť. Hovorím ti z vlastnej skúsenosti. Nebol som dvakrát rád, keď som to zistil. Len si to predstav.... a teraz jeho." Jeho oči ma prepaľovali.

Mal pravdu. Celý čas ju mal.

Sama som sa cítila, akoby som sa zle rozhodla. Bola som v tomto naozaj tvrdohlavá. Nechcela som to povedať. Najradšej by som to všetko ututlala a nechala všetko tak ako doteraz. Všetko sa len skomplikovalo. Už nič nebolo tak ako pred tým.

„Ak mu to ty nepovieš...." Spravil veľkú pauzu. Jeho modré oceány ma stále prepaľovali. Cítila som jeho pohľad. I keď som mala sklonenú hlavu. Pravda sa veľmi ťažko počúvala.

Vedela som, že sa to raz musí dozvedieť, ale bolo to na nebo priskoro.

„...tak mu to poviem ja." Vážnym hlasom to povedal.

„Ben, prosím." To už som zdvihla svoj pohľad k nemu.

Benove pery boli v úzkej priamke. Jeho oči ma sledovali. Čakali, čo poviem. Nechcel počuť, to čo som mu do teraz hovorila. Chcel počuť úplne čosi iné. Chcel, aby som mu dala za pravdu. Chcel, aby som svojmu bratovi povedala kto je jeho otec.

„Nie, Amína." Postavil sa na nohy. Spravil pár krokov k vode. Vzal zo zeme malý kameň a hodil ho do vody. Sledoval ako voda zanechala malé krúžka, ktoré sa postupne zväčšovali, až kým voda neutíchla.

Ja som ďalej sedela na trávniku. Ťažko som si povzdychla. Neznášala som ten pocit, že ten druhý má pravdu. A Ben ju naozaj mal.

Vstala som a podišla k nemu.

Benjamín ma len mlčky sledoval a stále sa díval na mňa. Ja som sa mu otočila chrbtom a sledovala jazero. Krásne sa trblietalo pokiaľ slnko svietilo. I jemný vetrík sa mi hral s vlasmi.

Pocítila som ako sa postavil za mňa a chytil ma za ruky. Ja som mu ich len pevne stisla. Nechcela som sa s ním hádať. Nie teraz, keď som vedela, že je to medzi nami opäť v poriadku.

Jednu ruku mi pustil a dal mi vlasy do druhej strany. Jeho pery si priložil na môj krk a jemne ho pobozkal. Slastne som privrela oči. Znova ma zaplavil pocit blaženosti.

Jeho dych ma jemne šteklil, ale to mi nevadilo. Užívala som si, že je tu a že je som ňou.

„Mínka." Ticho mi zapriadol do ucha.

Ja som si nevedomky zahryzla do pier. Bol tak príťažlivý, tak neodolateľný a tak sladký.

Vedela som, ak Benjamín Stone miluje, tak miluje celou dušou a to poriadne. Svoje city dáva jasné najavo. Presne tak isto ako keď cíti odpor.

Benjamín Stone svoje emócie nikdy v sebe nedržal. Vždy to dal najavo. A nikdy sa nad tým ani nepozastavil, či to bolo vhodné alebo správne....

A preto som ho milovala. Pretože bol sám sebou.

„Tak teraz mu to nepoviem. Ale raz sa to dozvie." Ticho šepol. Po celom tele mnou prebehla triaška. Vedela som, že sa to neskôr tak či onak dozvie. Otázne bolo, kedy.

◼◼◼

Doma som zbadala Jeremyho ako sedel za stolom a učil sa dejepis.

Postavila som sa pred linku. Natiahla som sa hore pre pohár a naliala si jablkový džús. Celý obsah pohára som vypila a pohár hodila do drezu.

V kuchyni vládlo ticho. Všimla som si ako sa Jeremy pilne učí.

Sama som sa nevedela rozhodnúť, či si k nemu prisadnúť alebo odísť preč. Nechcela som ho pri učení vyrušovať. Aj tak som videla, že má toho veľa.

Nakoniec som si predsa len k nemu prisadla. Ten to postrehol a tak svoj pohľad zdvihol ku mne.

„Videl som ťa s Benom na štvorkolke." Prerušil ticho. V očiach mal malé iskričky a ja som vedela prečo. Ben mu sľúbil svoju štvorkolku. A môj brat sa tešil ako malé dieťa.

„Troška ma na nej povozil." Mykla som ramenami. To už som zvážnela. Spomenula som si na našu konverzáciu. Jeremy by sa to mal dozvedieť.

Hlasno som preglgla.

„Mohol by som sa aj ja na nej povoziť, ak by šiel aj Ben?" Natešeným hlasom odvetil.

Ťažko som si povzdychla. Bránila som sa ako som chcela ale nešlo to. Nemohla som mu to zakázať. A tak som len mlčky prikývla. Bena upozorním, aby jazdil pomaly. Dokonca môžem Jeremymu požičať helmu, čo mi Ben kúpil.

„Si najlepšia sestra na celom svete!" Od radosti zvýskol. Vstal od stola a rozbehol sa ku mne. Objal ma.

Až teraz som si všimla, že už to nie je malý chlapček, ako som ho ja videla. Stával sa z neho puberťak. Už to nebolo dieťa.

Lauren mala pravdu.

Rukami som si ho ešte viac k sebe pritisla. Snažila som sa potlačiť slzy, ktoré sa mi drali von. Tak veľmi ma to škrelo mu to nepovedať. Obávala som sa, čo by spravil, ak by to vedel. Ak by sa dozvedel, že Benjamín je jeho brat.

Mlčky sa odo mňa odtiahol a ja som hlavu otočila k oknu, aby nezbadal, že mám lesklé očí.

Sadol si na svoje miesto, kde mal na stole zošit od dejepisu.

Ja som vstala a posledný krát sa pozrela na svojho veľkého brata, ktorý sa vytiahol do výšky. „Uč sa."

Podišla som k nemu a rukou sa natiahla, že mu postrapatím vlasy. Ale zastavila som sa. Mala by som s tým prestať. Už to nie je dieťa. Okríkla som samú seba.

Ticho som odišla svojej izby.

❤❤❤
Túto venujem VŠETKÝM ČITATEĽOM, ktorí čítajú moju malú sériu. ❤
💙Ste skrátka úžasní!!! 💙

Rozhodla som sa, že dneska pridám ďalšiu kapitolu z pohľadu Benjamína.
Ako to len napísať... nie zbaviť ale potrebujem ju dopísať čím skôr, pretože to by som nebola ja, ak by som nemala nový námet na ďalší príbeh 🙈 A najbližšie sa ho chystám publikovať.
❤❤❤