Kúsok AROGANCIE 3

35.

Amína

„Jeremy, musím ti niečo povedať." Po dlhšej odmlke som sa ozvala. Jeho pohľad ma sledoval a pobádal, aby som už prehovorila.

Ja som sa z hlboká nadýchla a vydýchla. Dávala som si na čas. V hlave som si zobrazovala ako začať a ako mu to povedať. Bola to pre mňa veľmi ťažká téma.

„Súvisí to s tou fotografiou, čo si minule ukazovala babke?" Ozval sa prvý, keď si uvedomil, že moje mlčanie je dlhšie ako som pôvodne chcela.

Prikývla som.

„Myslel som si to." Zamrmlal. Lakťom sa oprel o stôl, čím si rukou podoprel bradu. Bol samé ucho.

„Súvisí to s našou mamou." Do frasa. V duchu som sa karhala. Nevedela som ako mám začať. Nechcela som to na neho tak priamo vytiahnuť.

Jeremy len mlčky pozeral.

„Bože..." Chytila som sa za hlavu. Vyzerala som naozaj hlúpo. Šlo to zo mňa veľmi ťažko. Ruky sa mi triasli a dokonca som cítila, že sa mi začínajú aj potiť.

„Si môj brat." Zamrmlala som skôr pre seba ako pre brata. „A si aj Benov."

Tak a mizerná pravda je vonku.

Vydýchla som všetok vzduch, ktorý sa mi nahromadil vo vnútri. Aj potom čo som mu to povedala, cítila som sa príšerne. Akoby sa nič nezmenilo.

Jeremy na mňa nechápavo pozrel. Zvraštil obočie a premeriaval si ma. „Si... si v poriadku?"

„Čo?" Teraz som bola ja, čo som nechápala celej situácii.

„No... čo si sa buchla do hlavy, keď tu také sračky hovoríš?" Flegmaticky odvetil.

Sračky.

Hneď som spozornela. Odkiaľ ma takýto hrubý slovník? Držiac hlavu som pokývala do strany. Bolo to ako za trest. Akoby si chcel niekto zo mňa vystreliť. Proste taký hlúpy kanadský žartík, pri ktorom sa vám myslenie zastaví.

On mi neverí. Uvedomila som si. Do frasa a ešte raz do frasa.

„Nebuchla som sa!" Vyletela som na neho. „Je to pravda. Naša mama spala s Benovym otcom." V návale som to cele zo seba vysýpala, len aby mi veril.

„Taak.... potom si aj ty jeho sestra!... Amína si si vedomá toho, že si spravila incest?"

Zúfalo som sa bila po čele. Toto mi fakt nejde. „Jeremy...." Ťažko som pri tom vzdychla. Všetko dopadlo úplne inak ako som si myslela. „Len ty si jeho brat. Len ty. Ja nie."

Tvár som si skryla do rúk, len aby som sa mu nepozrela do očí.

„Chceš tým povedať, že Benjamín Stone je môj brat?" Neveriacky vyslovil takmer celé jeho meno.

Ja som sa len zmohla na prikývnutie.

„Ako dlho to vieš?" Mlčala som. Nevedela som to nejako dlho ale i tak som mala pocit, že sa cíti byť ukrivdení. „Prečo si mi to hneď nepovedala?" Jeho tón už zvážnel.

„Buď rád, že som ti to povedala, lebo som ti to vôbec nechcela povedať. Ben ma presvedčil. Si ešte malý na také vecí." Porazene som sa pozrela do jeho očí, ktoré už neboli také pokojné ako sa zdalo byť.

Hneval sa.

„Malý?!" Neveriacky sa pozrel. Rukami tresol po stole a vstal, no hneď na to spadol na zem. Úplne zabudol na svoju nohu.

„Pomôžem ti." Pribehla som k nemu nech ho dvihnem zo zeme a pomôžem ho posadiť na stoličku. Ten začal rukami mávať, nech ho nechám na pokoji.

„Ak by babí umrela... tiež by si mi to zamlčala?!" Sedel na zemi a s veľkým hnevom sa na mňa pozeral.

Nemala som ho nazvať malým. Ale to je tak... Staráte sa o mladšieho brata akoby ste bola jeho matka. Vždy ste s ním. Hráte sa spolu. Kŕmite ho. Proste úplne všetko. A ten váš malý brat vám rastie pred očami, no v očiach stále zostane ten malý usmievavý chlapček, ktorý sa chcel stále hrať, ktorý bol zraniteľný.

Ani si nevšimneme kedy stihol tak vyrásť a už je prvá hádka a potom to príde. Vy si uvedomíte, že sa stal z neho muž, ktorý sa vie sám o seba postarať a už vás tak nepotrebuje ako kedysi.

Presne takto to bolo s Jeremym.

„Mlčala by si?!" Rozčuľoval sa.

„Jeremy, to je úplná iná vec." Čupla som si k nemu, nech mu naozaj pomôžem, ale on len ma rukami odháňal od seba preč. Nestál o moju pomoc.

◼◼◼

„Jeho to prejde." Hladila ma Benova ruka po chrbte, ktorá mala naozaj účinky. Pretože nielen po jeho hlase ale aj tým ako ma hladil, ma upokojovalo.

„Dúfam... Celé som to pokašlala." Nohy som si pritiahla k sebe, čím som si ich objala.

Ben si len ťažko povzdychol.

„Urobila si dobre. Povedala si mu to... Je dobre, že si mu to povedala skôr, než by to sám zistil. To už by sa určite viac hneval. Hmm?" Prstami mi chytil prameň vlasov a dal mi ich za ucho. Na tvári som cítila jeho pohľad.

„Naozaj sa netráp. Jeho to prejde. A on to skôr vstrebe. Veď je to chlap." Z hrdla sa mu vydral malý smiech. Ešte chvíľu na mňa pozeral a potom ma stiahol do objatia. Dal mi malý bozk na čelo, pri ktorom som sa donútila sa kus cítiť lepšie.

Obaja sme v objatí sedeli a dívali sa na jazero. Ben si zmyslel, že toto miesto mi spraví dobre. Potrebovala som to trocha predýchať. A toto bolo skvelé miesto, kde sa dalo svoje myšlienky pretriediť a uvedomiť si pár vecí, čo sme doposiaľ spravili.

Užívala som si spev večerných vtákov, ktorý si čvirikali, kto viac dá lepší tón. Sledovala som vodu, ktorá bola veľmi podobná Benovým očiam. Jazero bolo naozaj pokojné. Dokonca aj večerné slnko nás ohrievalo akoby sme boli prikrytý pod dekou.

Ben sa náhle postavil na nohy. Na tvári mal úškrn, ktorý neveštil nič dobre. Uškŕňal sa od ucha k uchu, až kým má nezobral na ruky ako nevestu a nerozbehol sa k jazeru.

„Ben! Prosím ťa, nie!" Hneď som skríkla ako náhle som si uvedomila, že už stojí vo vode. Rukami som sa držala kolo jeho krku, len aby ma do nej nehodil. Ešte stále som sa bála vody. „Ben, prosím!"

Pomaly šiel do hlbšej, čím namočil aj mňa.

Voda bola príšerne studená. Začali sa mi klepotať zuby. Mokrá látka sa mi nepríjemne lepila na tričko. Ben sa len lišiacky usmieval. Znova sa na mne zabával.

„Čivavka, tak na toto by si si mala zvykať častejšie." To už sa som ňou celý ponoril do vody. Ledva som zadržala dych.

❤❤❤
!Mojí verní a tí najvzácnejší čitatelia!

Snáď som vás aspoň tým koncom rozveselila, pretože už tak to bolo celé také...

Inak zajtra sa môžete tešiť na Benov pohľad. 🤗💙
❤❤❤