Kúsok AROGANCIE 3

3.

❤❤❤
Pre začiatok sa chcem veľmi krásne poďakovať za vote k story ❤
❤ ĎAKUJEM
_sofia13_, BELAreader02, DeniskaRusznyakova, NikolaNikiS, lkrajcikova, niktomanepolozi, MartinaNiov, Linka760, Dadalili3 a sellywjuss_22 ❤
Užite si kapitolu
❤❤❤

Benjamín

Naše tváre boli tak blízko. Túžil som znova ochutnať jej pery, tak ako kedysi. Keď sme boli ešte spolu. Smel som. Teraz už nie. Sám som dal za tým veľkú hrubú čiaru, ktorý teraz nezmažem tak ľahko zmazať. Stále si musím držať od nej odstup. Hoci ma to veľmi lákalo. Dokonca ani jej intenzívny pohľad, ktorý mi tak počaroval. A ani teraz to nie je inak.

Bez slova som ju posadil na miesto spolujazdca. Osobne som ju pripásal, aby mi neušla. Bola celá premrznutá. Hneval som sa na ňu. Ale aj na seba. Mohol som skôr zakročiť.

Preto som sa hodlal svoj čin odčiniť, že ju vezmem domov. Nemôže sa tam vrátiť akoby sa vonku nič nestalo. Nechcel som, aby ohrozila svoje zdravie ešte viac ako do teraz.

Zatvoril som dvere a obišiel auto, kým som si nesadol za volant a nenaštartoval auto.

Vedel som kde býva, ako by nie. Blízko môjho domu. Nikde sa neodsťahovali. Rovnako ani ja. Hoci som mohol ísť k starým rodičom. U nich by som mal bližšie vysokú školu. No zas ďaleko prácu. A radšej by som sedel v práci ako niekde na prednáškach, čo ma len nudili.

Občas som zvykol jednotlivé prednášky opustiť a potulovať sa len tak po meste. Občas zájdem do nejakého podniku alebo za kamarátmi. Harry je stále po ruke, keď ho potrebujem. Za to Code je nalepený na svojej frajerke. A o Jaredovi nevravím. Po ňom akoby sa zem zľahla. Vyskúšal som mu aj volať. Zatiaľ sa mi neozval.

Spomenul som si ako mu Harry rozprával, že začal pracovať v zahraničí. Ale že vraj sa mu sem tam ozve.

Z myšlienok ma vyrušilo jej klepanie zubami. Pozrel som na ňu. Celá sa triasla.

Nevedomky som ju chytil za koleno ako som to zvykol robiť, keď sme ešte spolu chodili.

Mykla sa. Vystrašene na mňa pozrela. Nečakala, že ju chytím za hole stehno. Až teraz som si uvedomil, že mala na sebe krásne priliehavé čierne šaty, ktoré jej zdobili postavu. Postavu, ktorú som mal možnosť kedysi vidieť a sa aj dotknúť.

Hneď som ruky položil na volant. Žili na rukách sa mi nebezpečné napli. Dusil som v sebe obrovskú zlosť sa jej znova dotknúť. Hneval som sa, že už nemôžem. Že som si to zakázal.

Cítil som na sebe jej pohľad.

Nezabudol som zapnúť kúrenie, aby sa aspoň troška zohriala. Vedel som, že jej je zima. Aj stehna mala studené. Určite jej ruky boli ľadové.

To už som akurát zatáčal volantom, na tej ulici, kde Amína býva. Prudko som sa nadýchol, len aby som to škaredo nepovedal. „Už sme tu."

To už som si dovolil na ňu pozrieť. Pozerala sa z okna. Vonku vládla tma. Sám som v aute vypol svetlo, ktoré svietilo nad našimi hlavami, len aby mohla zbadať svoj dom.