Kúsok AROGANCIE 3

20.

❤❤❤
Dadalili3, 18Michelle78, lkrajcikova, SiSa_FrOze, Beathrinexis ďakujem krásne za vaše komenty, ktoré ma aj dnes nakopli. Naozaj sa mi dnes nič nechce 🙈😂 Ale...

Vlastne ďakujem všetkým, ktorý zanechali aj vote. 😍
Ste moji zlatúšikovia ❤
❤❤❤

Amína

Nebezpečné sa ku mne nahol, až kým sa nezmocnil mojich pier. Skôr ako stihol vojsť dnu jazykom, som ho od seba odstrčila a jednu vlepila.

Alkohol ktorý mi pulzoval v žilách, sa akoby zdvojnásobil a tým aj adrenalín, čo moja ruka spôsobila. Na tvári som pocítila blažený úsmev.

Do Jaredovej hrude som strčila prst a tým si ho od seba ešte ďalej vzdialila.

„Nedotýkaj sa ma!" Skríkla som to tak, aby ma dobre počul.

Videla som na ňom, že sa z tej facky stále spamätával. Rukou si šuchaj svoje líce. Určite ho štípalo rovnako ako moja dlaň.

Odišla som skôr, akoby sa znova vzchopil príležitosti.

Zadychčane som pozrela vonku a Lauren s Codom som nemohla nikde nájsť. Museli odísť. V duchu som si zanadávala. Úžasný večer. Pomyslela som si.

Z vrecka som vytiahla mobil a zavolala Benovi.

Nedvíhal to.

Hovor sa vypol. Skúsila som zavolať ešte druhý krát, možno len nemal mobil pri sebe.

Tiež nič.

Odložila som si svoj telefón naspäť do kabáta. Rozhodla som sa ísť za Benom, skôr ako bude desať hodín. Chcela som ešte stihnúť, kým nepôjdem domov sa vyspať, kde ma ráno čaká škola.

Kráčala som po úzkom chodníku. Ruky som mala vo vreckách. Na oblohe už vládla noc. Jemne som zaklonila hlavu, aby som zbadala hviezdy. Na oblohe ich bolo len pár.

Už len jedna ulicu som obišla a som bola pri jeho dome.

Postavila som sa pred dvere a zaklopala. Čakala som.

Rozmýšľala som, či mám to Benovi povedať. Či to nezničili náš vzťah, predsa sa minule kvôli nemu s ním bil. Teraz by ho bol určite schopný zabiť.

Zamietla som ten návrh. Radšej mu to zamlčím. Vlastne... pomalí sa nič nestalo. Ani k ničomu nedošlo. Len otravná pusa, ktorá sa mi nepáčila a ktorú som hneď stopla. Sama som bola statočná a dala mu facku, ktorú určite nečakal. Jeho výraz tváre to hovoril za neho.

„Ahoj. Mínka. Poď ďalej." Otvorila mi to Grace.

„Dobrý deň. Je Ben doma? Volala som mu a nedvíhal mi." Poslúcha som Benovu mamu a vošla dnu.

Tá sa na mňa milo usmievala ako to vždy zvykne robiť.

„Ben je v práci. Ale onedlho príde. Zvykne chodiť okolo pol desiatej. Poď si zatiaľ sadnúť do obývačky." Sama ma viedla do obývačky, aby som si to dvakrát nerozmyslela.

„Donesiem ti vodu, čaj... kávu?" Ako domáca tohto domu sa starala o svojho hosťa.

„Stačí vodu." Odvetila som. Tiež som sa na ňu milo usmiala.

Pani Stoneová odišla do kuchyne a naspäť sa vrátila s pohárom vody. Položila mi ho na stôl. Zo skrinky vytiahla čipsy, ktoré následne vysypala do misky.

„Ako sa má tvoja babka?" Spustila konverzáciu.

„Dobre sa má. Práve že teraz mi príde že až príliš. Odkedy je s Rafaelom, tak je šťastná celá bez seba. Občas si vravím, čo by na to povedala moja mama."

Hneď ako som spomenula moju mamu jej úsmev sa zamrzol. Neprikladala som k tomu žiadnu dôležitosť.

„A vy?" Spýtala som sa, keď som si všimla, že vyzerá byť zamyslená.

„Dobre... dobre sa mám." Nervózne odvetila.

Už som chcela niečo povedať, keď sa náhle otvorili dvere. Dnu vletel Ben zo zaťatou sánkou. Vyzeral byť, že ho niečo nahnevalo.

Postavil som sa, aby ma zbadal a ozvala sa. „Ahoj."

Keď odvrátil svoj pohľad na mňa. Jeho oči ma prepaľovali. No vzápätí zjemneli.

Podišiel ku mne a obzeral si ma, až kým som sama neprelomila našu medzeru a neobjala ho.

„Ahoj, láska." Zamrmlala som mu do krku.

Pocítila som ako ma silno objal.

Pomaličky som sa od neho oddialila a znovu sa na neho pozrela. Z neho tváre sa nedalo nič vyčítať. Bála som sa, či to nejako nezistil. Chcela som sa sama presvedčiť. A tak som sa nahla k nemu, že mu dám pusu.

Hlavu dal na bok.

Jemne som zvraštila obočie. Že by sa o tom dozvedel. Ach, tá Marie.

Previnilo som sa na neho pozrela. Očami som sa mu snažila povedať, že ma to veľmi mrzí. Že ja som Jareda nechcela pobozkať. Že to on sa zmocnil pier ale nie na dlho.

„Poď hore." Zamrmlal takmer nezrozumiteľne.

Prikývla som.

Moje ruky sa začali potiť. Cítila som sa vinná. Akoby som ja Jareda pobozkala. A nie on mňa. Začala som sa chvieť. Ako mu to vysvetlím, aby mi veril?

Kráčali sme hore schodmi až kým sme nevošli do jeho izby. Za nami zatvoril dvere. Zatiaľ čo ja som si sadla na neho pohodlnú posteľ.

Ruky som si prekrížila a pozerala sa na nervózneho Bena.

Ten hľadel do zeme.

Bože, on to vie.

Zhrozene som sa na neho pozrela. Ten akoby cítil môj pohľad a pozrel na mňa. Zatvoril očí a znova ich otvoril. Počula som ako si sťažka vydýchol. Potom svoje veľké telo presunul ku mne.

Sadol si na posteľ hneď vedľa mňa. V jeho očiach som sa potápala. Mala som pocit, akoby si prečítal všetky moje myšlienky, ktoré mi behajú hlavou.

Cítila som sa akoby som ho podviedla.

Bol to naozaj príšerný pocit.

Ťažko som vydýchla a otvorila ústa, ale Benjamín sa ozval skôr ako som stihla niečo povedať.

„Amína, prepáč mi moje chovanie..." Začal. Vzal moje ruky do tých svojich. Jemne ich zdvihol do hora až k svojím perám. Sám moje ruky si ich priložil a jemne mi ich pobozkal.

Nehnevá sa na mňa?

Nechápavo som na neho zazerala ako také tela. Nechápala som jeho postoj.

„Práca ma vyšťavila. Tak si, prosím ťa, nevšímaj moju hnusnú náladu." Pokračoval.

„Len to?" Sama som sa opýtala, či za tým nie je aj niečo viac ako len to.

Prikývol. To už sa posunul ku mne úplne blízko. Prstami sa dotkol mojich pier. Jemne nimi chodil akoby ich obkresľoval. Potom ma chytil za bradu a otočil moju hlavu do ľavej strany. To už sa ku mne nahol a dal mi dlhý horúci bozk na líce.

Potom sa odtiahol.