Kúsok AROGANCIE 3

38.

❤❤❤
Dnes ešte táto kapitola - troška na odreagovanie 😏
❤❤❤

Benjamín

„Ako vyzerám?" Oči odlepila od zrkadla a pozrela na mňa. Jej neistá tvár, mi dala vedieť, že nie je so sebou spokojná.

Ženy, pomyslel som si. Vždy majú tento problém ak sa niekam ide a oni musia si dať šaty. Vždy nie sú so sebou spokojné.

Mala na sebe jedni krátke priliehavé šaty zo svojich obľúbených šiat, ktoré tak miluje. Holý chrbát jej veľmi pristal. Všimol som si, že ma viacero šiat s týmto strihom, no predok bol vždy úplne iní. No tento ma jednoduchý strih. Zakrýval jej výstrih, čo som bol rád. Pretože nerád by som nejakému fešákovi narovnal fasádu.

Vyčaril som úsmev, aby svoje zle myšlienky odohnala z hlavy, pretože je dokonalá. Lepšie slovo som nemohol ani nájsť.

„Tak čo povieš? Ako vyzerám?" Zopakovala otázku a hneď sa otočila okolo svojej osi, len aby som si ju obzrel z každej strany.

Vyzerala veľmi roztomilo, keď sa mi snažila zapáčiť.

,"Nád-her-ne!" Pootvoril som troška viac ústa ako som chcel. Bola naozaj okúzľujúca. Musel som jej to vyslabikovať, aby celý čas myslela na to slovo. Aby konečne vedela ako ju vidím ja. A to bolo dôležité.

„Ach, Ben..." Ťažko si povzdychla. „Naozaj?" Neverila vlastným ušiam.

Mlčky som prikývol. Stále som sa na ňu usmieval.

Zaslúžila si to.

Rozbehla sa ku mne ako malé dieťa, ktoré sa chcelo lúčiť. Vedel som, že toto nie je lúčenie. Bolo to niečo viac. Skrz objatia mi ďakovala. Ja ohúrený jej krásou som ju pripravil o slová.

Hlavu si priložila na moje rameno. Mohol som cítil ako jej bije srdce. Bolo pokojné a šťastné.

„Už musíme ísť." Ozval som sa pri jej uchu.

„Ja viem." Zamrmlala. „Ale najradšej by som tu zostala a vyobjímala ťa až tak, že by si ma pokojne nazval otravou." Zasmiala sa nad tým, čo práve vyšlo z jej úst.

„To už si." Lišiacky som sa zasmial. Samozrejme, že som si robil srandy. Chcel som vidieť jej reakciu.

„Hm!" Ostražite hm vyslovila ako by aj nad tým rozmýšľala, ale pravdou bolo že nie. Len mi chcela pohroziť, nech v tom nepokračujem.

Vždy vyzerá rozkošné, keď sa hnevá. Vždy.

„Robím si srandy. Ty budeš vždy ta malá zúrivá čivavka, ktorej na čele navrie žila." Jemne som sa nad tým pousmial.

Strašne sa mi to páčilo. Bral som to ako jej prednosť. Niekto ma veľké prsia, oči, pery, a iní zas zadok alebo nejakú vlastnosť...

Ale ona mala tú svoju žilku, pri ktorej vyzerala tak rozkošne a aj vtipne, že som si nemohol pomôcť a musel som jej vždy na to niečo povedať. Vždy som musel pod rypnúť.

Buchla ma do hrude, hneď ako sa odo mňa odlepila.

„Radšej poďme!" Zavrčala a ja som sa len hlasno zasmial.

„Čivavka." Vyšlo z mojich úst.

Znova mala tu svoju malú žilku, ktorá trónila na jej čele ako nejaká korunka.

Rukou som sa natiahol za ňou, že pôjdeme ruka s rukou ale bola na toľko urazená, že ju neprijala. To ma viac nakoplo, aby som ju schmatol za lakeť a pritlačil o stenu v jej izbe.

Z hrdla sa jej vydral hlasný vzdych.

Prekvapil som ju.

Ja som sa len uškrnul. Mala ma poslúchnuť. Nahol som sa k jej uchu a jemne vydýchol slová, ktoré som mal na jazyku. „Tvoju žilu milujem rovnako ako teba. Tak sa už toľko nemrač."

Očami som pozeral na jej líce až kým som nenašiel jej pery. Tie svoje som jemne priložil k tým jej a špičku jazyka som jej oblízal hornú peru. Všimol som si ako privrela oči. Ruky si položila na moje ramená a jemne si ma k sebe tískala.

Do pier som sa jej usmial.

Chcel som ju troška ponaťahovať. Tak som sa nosom obtrel o ten jej a vzdychol na pery svoj vzduch. Jemne ich pootvorila a čakala, kedy ich spojím. Jej telo sa tiskalo ku mne. Rozkrokom sa lepila o ten môj, čo mi dávalo dosť zabrať, aby som sa udržal.

Nevydržal som to. Hlavne nie, keď sa jemne začala šuchať hore dole.

Zmocnil som sa jej pier. Ruku som položil na jej hlavu a bral si, čo som si do teraz odolával. Nebol som nežný. Bol som skôr ako dravec, ktorý si berie, to čo našiel a čo je už jeho. A má v pláne sa toho nikdy nevzdať.

„Babí už na teba čaká."

Hneď sme obaja od seba odskočili, ako náhle sme začuli Jeremyho hlas. Lapali sme po dychu. Amínine pery boli opuchnuté a vyzerali dosť bolestivo. Bral som si až veľmi veľa, pomyslel som si.

Len tak tak prikývla hlavou. Spamätávala sa z toho, čo sa práve udialo.

Ten len zaspätkoval, hneď ako si uvedomil, že je piate koleso, ktoré akurát vyrušilo, to čo nemalo.

Ja som na neho vyčaril úsmev, že sa nič nedeje, aj tak sme mali v pláne ísť dole. Kto mal tušiť, že dostanem na ňu veľkú chuť.

„Amína..." Pozrel sa na ňu, s pohľadom nech si švihne. Už tak sme obaja vedeli, že meškáme.

Hneď ako za sebou zatvoril dvere, pozrela na mňa s pohľadom - ja ťa zabijem.

Nevinne som sa na ňu usmial a mykol plecami.