Prečo práve oni ❤

Bábo

Ľudia táto kapitola je iba o Tess a Taehyungovi. Užite si ju.

Pohľad Tess

Nechcela som to nikomu vravieť. Robili by si o mňa starosti ale teraz je to ešte horšie. S Taehyungom nie sme spolu dlho tak jednu možnosť vylučujem. Lenže posledné dni mi je hrozne zle. Chodím na WC vždy ráno a večer. Už ma to unavuje. Dokonca ma môj žalúdok ani nepočúva keď chcem jesť. Väčšinou to nepríme alebo to hneď vyvraciam. Už vážne musím zájsť k doktorovi. Ale asi bude lepšie ak ku gynekologičke. Veď som sa aj nafúkla.

Oblečiem si obyčajné voľné čierne tepláky a biele tričko. Vezmem si potrebné veci. Mám šťastie že nikdo není doma lebo všetci sú v práci. Ja som si vzala voľno lebo mi bolo zle. Vezmem si Taeho Mercedes a môžem vyraziť. Pred budovou nemocnice vystúpim. Všetko je tu písané po kórejský a mám šťastie že ju ako tak ovládam. Milá sestrička ma zaviedla do čakárne.

Je tu veľa tehotných žien ktoré čakajú na prehliadku. Usadím sa teda na koniec čakárne a snažím sa byť nenápadná. Veď predsa chodím s Kimom Taehyungom a celý svet ma pozná. Stavím sa že aj tá doktorka bude vedieť kto som. V hlave mám nespočetne otázok. Čo keď som tehotná. Potom by som bola šťastná ale čo by na to povedal Tae. Podľa mňa by bol rád. Vždy básní o svojich deťoch. Možno sme mladý ale moja mama mňa mala keď mala iba dvadsať rokov.

"Slečna Austin do ordinácie prosím" zavolala ma dnu sestrička. Čakáreň je už skoro prázdna.

Vošla som dnu. Hneď som cítila ten hnusný puch nemocnice. Nie že by ho nebolo inde cítiť ale tuna je to intenzívne. Za stolom sedela postaršia pani. Vyzerala celkom milo a dokonca ani nebola azijatka. To som si asi všimla ako prvé. Mala veľmi bledú pleť, ryšavé vlasy so sivými prameňmi, na očiach mala veľmi silné optické okuliare.

"Posaďte sa prosím" ukázala na stoličku pred ňou. Ja som si tam sadla.

"Moje meno je Diona Jewkins" milo mi podala ruku.

"Vy budete slečna Austin nemýlim sa?" Ešte krajšie sa usmiala.

"Máte pravdu. Kľudne mi tykajte" možno že si poviete že ponúkať niekomu staršiemu aby vám tykal je neslušné ale bolo mi nepríjemné ako ma oslovuje.

"Tak dobre Tess. Čo ťa trápi že si sa rozhodla sem prísť? Ešte som ťa tu nevidela"

"Viete posledné dni mi nie je dobre. Trvá to už asi týždeň. Je to také celé divné a obávam sa že som tehotná" pani Jewkins sa dvihla zo stoličky.

"Tak v tom prípade si prosím sadni sem, Tess" ukázala na veľké biele lehátko.

"Budem od teba potrebovať aby si si vyhrnula tričko aby som ti mohla spraviť ultrazvuk" ako povedala tak som urobila.

Pani Diona mi namastila na moje bruško divný gél. Zapla nejaký monitor a vzala divnú vecičku s ktorou mi chodila po brušku. Veľmi ma to šteklilo a tak som sa občas zasmiala. Pani Jewkins sa sústredene pozerala na monitor. Asi na konci procesu sa usmiala, podala mi papierové utierky aby som si mohla očistiť bruško a sadla si za ten veľký stôl.

"Slečna Tess gratulujem. Budete mamička. Ste v druhom týždni tehotenstva" bolo vidno že sa teší že mi môže takú správu oznámiť. A ja som sa veľmi potešila.

"To je úžasne" usmiala som sa od ucha k uchu.

"Poprosím vás aby ste prišli na kontrolu o týždeň. Vtedy sa už aj dozviete pravdepodobné pohlavie bábätka. Urobila som vám aj snímku" podala mi čierno bielu fotku.

"Ďakujem" prezerala som si foto. Neverím ja vidím a nosím svoje dieťa. Už viem akú radosť má Rachel.

"Keďže ste vravela že je vám často zle tak vám vysadím lieky. Sú neškodné pre bábo a aj pre vás. Budete ich brať iba ráno a to štyri dni. Ani o deň viac" podala mi papierik.

"Tak to bude na dnes všetko. Potom nám kľudne zavolajte do ordinácie. Moja pracovná doba je od ôsmej ráno do piatej poobede. Od dvanástej do pol jednej mám prestávku na obed" vyprevádzala ma.

"Ďakujem vám. A mám ešte jednu otázku. Môže prísť na ďalší ultrazvuk aj otecko. Myslím môjho partnera" samozrejme tým partnerom som myslela Taeho.

"Samozrejme. Určite sa poteší. Tak teda dovidenia a pekný deň"

"Aj vám pani doktorka"

Musím povedať že som veľmi šťastná. Pod srdcom nosím moje a Taeho dieťa. Trochu sa obávam jeho reakcie. Ale určite to pochopí. Ach jaj. Ešte sa zastavím v lekárni pre lieky a pôjdem asi trochu nakupovať oblečenie keďže za chvíľu budem vyzerať ako slon.

Tak ľudia čo vravíte. Mne osobne sa kapitola páči. Neviem ako vám ale ja som spokojná. Určite dajte vedieť. No obávam sa že sa pomaly ale isto blížime ku koncu. Ešte takých deväť kapitol a bude koniec.

Vaša autorka :-)