Kontrola a mami?!

33 4 7
                                    

Pohľad Cat

Dnes idem na kontrolu ku doktorke. Veľmi sa teším lebo dostanem ďalšiu snímku bábätká. Nedávno som volala s Tess a tá mi objasnila situáciu vo vile. Tak po prvé Namjoon s Rachel sa presťahovali do svojho vlastného bytu. Zatiaľ čo bola Rachel v pôrodnici Namjoonovi sa podarilo zapáliť kuchyňu takže celá vyhorela. Potom som sa dozvedela že Kookie chodí s Nelly čož je veľké plus.

Dobre ale už musím ísť na kontrolu. Obliekla som si obyčajné legíny a obyčajný sveter. Je síce Máj ale je pomerne chladno. Raňajky musím vynechať. Tak idem na prázdny žalúdok. Dúfam že sa aspoň neskôr najem. Zamknem byt a môžem vyraziť.

Nasadla som do svojho čierneho Ranger rovera (darček od mami) a mohla som vyraziť. Lenže ako to už býva v New Yorku sú vždy zápchy. Tak túto odhadujem najmenej na pol hodinu pretože nie je moc dlhá. Lenže za to je tu obrovská tlačenica pretože ľudia sú netrpezlivý.

Tak kolóna sa pretiahla na hodinu a pol tak že mám pár minút meškanie. Konečne som auto zaparkovala na parkovisku a vstúpila som do budovy nemocnice. Ako prvé ihneď do nosa udrel ten hnusný zápach tejto budovy. Ako prvé som prišla na recepciu sa ohlásiť aby ma neoznačili ako votrelca.

"Dobrý. Čo si prajete?" oslovila ma otrávene sestrička ktorá mala službu.

"Prišla som na konrolu k pani gynekologičke Annie Reinhartt" odpovedala som úplne pokojne aj keď ma tá sestrička naštartovala.

"Už vás očakáva. Môžete ísť za ňou" povedala už milšie ale ja som sa nezmohla na odpoveď iba som jej zaznačila hlavou ďakujem a pobrala som sa do ordinácie mojej gynekologičky.

Pred jej ordináciou  nebol nik a tak som zaklopala. Až keď povedala ďalej tak som vošla. Pani Reinhartt sedela ako obvykle za svojim stolom vo veľkom čiernom kresle a preberala papiere.

"Vitaj Cathrin. Posaď sa prosím hneď ťa vyšetrím" sadla som si na kreslo v ktorom ma bude vyšetrovať.

"Tak Cat. Ako prebieha tvoje tehotenstvo?" opýtala sa ma a ukázala mi aby som si ľahla.

"Celkom dobre" vyhrnula som si sveter a ona mi namastila bruško nejakým gélom.

"Čo to je celkom dobré?" prechádzala mi nejakou divnou vecou po brušku a pozerala sa na čierno biely monitor.

"Tak v mojom prípade to znamená to že už pár mesiacov nemám ranné nevoľnosti čo ste vraveli že budem mať až do pôrodu. A už sa mi aj stalo že ma pár krát koplo" usmiala sa ale pohľad neotrhla od obrazovky.

"To s tými nevoľnostami je dobrá správa. A keď vravíš že kope tak z neho bude asi futbalista" nad tou predstavou som sa zasmiala môj a Jinov syn a futbalista? Veľmi zaujímavá predstava.

"Tak Cat. S radosťou ti môžem oznámiť že je tvoje dieťatko zdravé. Ešte ti urobím snímku a môžeš sa ísť pochváliť priateľovi" pychlo ma u srdca nad jej slovami. Samozrejme nemohla vedieť že už priateľa nemám ale aj tak. Je to dosť smutné.

"Tak tu máte snímku a príďte na poslednú kontrolu o mesiac" poďakovala som jej a vzala som si snímku.

"Dovidenia" pozdravila som ju.

"Dovi dovi" odzdravila a vrátila sa späť k papierom na stole.

Keď už som sedela v svojom aute napadla ma jedna vec. Ešte som vám to nepovedela a je to dosť smutné. Asi pred týždňom zrazilo auto Alliho. Najprv to vyzeralo tak že iba ochrnie no po pár dňoch mu zlyhalo srdiečko. Takže už nie je Bohužiaľ medzi nami. Dobre preč od takých emotívnich vecí.

Pred dverami môjho bytu ma čakal šok. Dvere boli odomknuté takže niekto v mojom byte je. Po ruke som mala iba pilník. Ale aj to je niečo. Vytiahla som ho a vstúpila som dnu. Na mojej rohožke na topánky bol luxusný pár topánok a tipla som si kto tu bude.

Veľmi pomaly a opatrne som prišla do obývačky. Tam sedela moja mama. Počkať áno sedela tam moja mama! Čo ona tu do bambusu chce. Ok odignorovala som ju.

"Ahoj Cat. Prišla som sa pozrieť ako sa ti darí" oslovila ma no ja som šla do mojej spálne si zarámovať foto z ultrazvuku.

"Jej to je môj vnúčik?" opýtala sa a nazrela mi ponad plece.

"Si predstav"

"Drahá moja. Takto sa zo svojou mamou nerozpráva. Takže skúsime to znovu. To je môj vnúčik?" názorná ukážka aká je hrozná.

"Áno mami to je tvoj vnúčik a môj syn"

"Tak to je už lepšie" sadla si vedľa mňa a vzala mi fotku. Nestihla som jej ju vziať pretože mi zazvonil mobil.

Kto to asi bude?

Tak je tu 29 kapitola. Pomaly ale isto sa blížime ku koncu. Dúfam že nieste moc smutný a Alliho smrti.

Vaša autorka :-)

Prečo práve oni ❤Where stories live. Discover now