Rozprávka skončila

38 4 5
                                    

Prepáčte za neaktivitu. Užite si kapitolu.

Pohľad Namjoona

Už má otravuje ako ma Rachel dáva na vedľajšiu koľaj. Snažím sa pre ňu a pre to malé čo nosí pod srdcom robiť najviac čo sa dá. Lenže ona si toho už neváži. Keď som ju prvý krát videl na ulici s kuframi a celú uplakanú zamiloval som sa. Uchýlil som ju u nás vo vile. Neskôr sme spolu začali chodiť a všetko bolo super. Lenže jedného dňa prišla Cat a všetko sa zmenilo. Niečo sa vo mne zlomilo. Ak mám povedať pravdu zapáčila sa mi.

Jej úsmev ma dostal do kolien. Znenávidel som sa preto. Mal som Rachel. Viete je náročné skrývať svoje city. Mne sa to celkom darilo ale aj slepý by si všimol že niečo nie je v poriadku. Rachel som si vzal iba preto lebo čaká moje dieťa. Ak by to tak nebolo tak by som náš vzťah ukončil.  Avšak Cat začala chodiť s Jinom a sú taký zlatý. Celkom to bolí ale je to tak.

"Daj vezmem ti bundu" ponúkol som sa Cat keď sme odchádzali zo sálu.

"Netreba. Aj tak pre mňa robíš veľa. Inak Jinovi sa to veľmi nepáčilo že ma vezmeš späť ale bol opitý a tak to moc neriešil" nastúpila do môjho auta.

"Jasné chápem" prikývol som.

"Môžme vyraziť madam?" Naštartoval som auto.

"Jasné že môžme" prikývla a lepšie si sadla.

Pohľad Jina

Úprimne? Skoro vôbec som dnes nepil. Keď nepočítam jablkový džúsik tak nič ostré. Nahnevalo ma keď mi prišla povedať Cat že ju späť berie Namjoon. Zo všetkými som sa rozlúčil a rozhodol som sa ich sledovať. Nastúpil som do svojho auta a nenápadne sa vydal za autom Namjoona.

Zatiaľ tu nebolo nič podozrivé. Namjoon odparkoval svoje auto na miesto ako vždy a ja tiež. Snažil som sa byť nenápadný ale zo mňa by tajný agent nikdy nebol. Teraz preklínam to že som si vzal flitrový oblek. Namjoon a Cat úplne v pohode prišli do vili. Samozrejme zamkli dvere. Super!

Obišiel som celý dom až som našiel pootvorené okno na druhom poschodí. Vedľa neho rástla malá jabloň. Tak už viem z kadiaľ zohnal Tae ten jablkový džús. Nejako som na ňu vyšplhal a prepchal som sa cez okno. Pristál som mäkko na mojom koberci ktorý som daroval Rachel. Aha tak v jej izbe som.

Zdola sa ozývali hlasy a tak ich nasledujem. Cat a Namjoon sedia v obývačke a vyberajú nejaký film. Schoval som sa za jednu zo skríň a tak mám na nich parádny výhľad. Lenže práve A.R.M.Y vedia že mám problém zo zrakom. Musel som si dať okuliare. Ako nenosím ich na verejnosti lebo sa hanbím. Ok ale teraz späť k sledovaniu.

Neviem ako ale zaspal som. Zobudil som sa asi až ku koncu ich filmu. Cat plakala a utierala si slzy no a Namjoon mal pohŕdavý úsmev ako keby vyhral nejakú dôležitú stávku. Cat potom vypla telku. Sadla si naspäť. S Namjoonom nadviazala divný očný kontakt. Namjoon sa k nej začal naklánať. No a teraz je tá pravá chvíľa sa ukázať.

"Ty ako si len mohla!!!!! A ty si ženatý pre Boha!!!!!!" Kričal som a ukazoval na tie osoby. Je mi z nich zle.

Pohľad Cat

Namjoon sa ku mne začal nakláňať. Tušila som čo chce urobiť ale chcela som mu to prekaziť. Už zavrel oči a ja som pripravila ruku že mu jednu strelím. Keď tu zrazu niekto začal kričať. Bol to Jin a zrejme videl to čo sa tu udialo. On sa rozplakal až sa mu okuliare zarosili.

"Jin nie je to ako to vyzerá" snažila som sa ho upokojiť. No popravde aj seba.

"Nie je?! Tak ako to potom je!" naštvane rozhadzoval rukami. Chcela som niečo povedať ale nemala som slov.

"To som si mohol myslieť že mi nič nepovieš! A ty! Ako si len mohol pomyslieť na to že ju pobozkáš? Odišiel si z vlastnej svadby, nechal si tam svoju tehotnú manželku a prídeš sem a snažíš sa zbaliť MOJU priateľku! Je mi z vás zle" bolelo ma čo vravel veď predsa ho mám rada a Namjoona by som nikdy ...... blé  hnusná predstava keď som zadaná.

"Odchádzam a nesnažte sa ma zastaviť" už sa zberal na odchod.

"Nie Jin počkaj"

"Nepočkám Cat. Je koniec!" odišiel. On vážne odišiel. Otočila som sa k Namjoonovi. Ten iba sedel ako prikovaný k sedačke.

"NENÁVIDÍM ŤA!!!! ZNIČIL SI MI ŽIVOT!!!!!! NENÁVIDÍM ŤA!!!!!" S vodopádmi sĺz som mu to zakričala a rozbehla som sa do svojej izby.

Tam ma už čakal Alli. Ľahla som si na posteľ a plakala som do vankúša. Takto to byť nemalo. Ja sa cítim hrozne. Čo budem teraz robiť? Po tejto práci som túžila, milovala som Jina, všetko bolo také dokonalé. Teraz si dávam jednu otázku. Prečo práve oni? Keby som robila pre tie deti tak by som nedopadla takto. Zranená a nechcená. Už tu nemám čo robiť. Rozprávka skončila.

Tak ľudia čo vravíte? Poprosim o ohlasy. Áno Catina rozprávka skončila ale náš príbeh zatiaľ nie. Mám vás všetkých čo to čítate a podporujete veľmi rada.

Vaša autorka :*

Prečo práve oni ❤Where stories live. Discover now