Dotknúť sa nebies

14. Doma

Celú cestu som len pozerala von oknom. Nerozmýšľala som naozaj nad ničím.

Vitaj opäť späť. Povedala som si keď sa kolesá lietadla dotkli zeme a všetci okrem mňa radostné tlieskali.Moje kufre snáď išli až posledné. Medzi tým som si zapla telefón. Prišlo mi celkom dosť správ. Skoro všetky boli od Trevora okrem dvoch. Jedna bola od mami a stalo v nej, že sa vrátia až zajtra. Bože ta druhá bola od toho blbca. Rozklikla som ju.                                

 "Láska to mi ani nedáš vedieť, že mi odchádzaš. Moje srdce bije iba pre teba." a vták pre všetky ostatné. Pomyslela som si. Blbec. Zoberiem si taxík a rýchlo skočím domov. Dám sa trochu dokopy a pôjdem za Trevorom. Dnes naozaj nechcem byť doma s Amandou. Určite tam bude mať nejakú párty.

     „Ako, že sa ti nechce? Pôjdeš a hotovo. Všetkým som povedala, že tam budeš." spustila po tom čo som povedal, že sa mi nikam nechce. Som dnes unavený a chcem sa dobre vyspať a ešte k tomu zajtra je škola.
     „Sebastián prosím" náhla sa ku mne a začala mi nechtami behať po nohách a blížiť sa až ku môjmu.. Rýchlo som sa postavil a pobral sa preč ku skrini aby si nevšimla, že ešte nechcem takéto jej dotyky.
     „Dobre len si zoberiem nejaké veci."

Amanda → Stále mi nechce dovoliť sa ho dotýkať. Ako ho mám potom dostať do postele. Odkedy prišiel som z nikým nespala aby sa tu o tom nešuškalo. Dobre, dobre spala som dvakrát s Mattom ale to sa neráta s nim to robievam odkedy sa dal dokopy s ňou.
Nemôžem uveriť, že sa vráti. Nikomu som to radšej nehovorila. Páčilo sa mi mať všetku pozornosť len a len pre seba. Dokonca sme sa tvárili, že sa úplne vyparila.
Sebastián si dokonca myslí, že som jedináčik čo v podstate aj som ona je len moja nevlastná sestra. ←

Potichu som vošla do domu a ešte potichšie kráčala do svojej izby cestou som míňala Amandinu izbu. Vypleštila som oči hneď ako som ju videla kľaknúť si pred nejakého chalana. Kto to je. Nevidím mu do tváre keďže je mi otočený chrbtom. Zase nejaký jej nový objav. Chudák určite nevie čo je ona za potvoru. Idem rýchlo do izby toto naozaj nemusím vidieť. Ble.

Amanda → Teraz ho dostanem musím. Zaviedla som ho do svojej izby. Musím to stihnúť kým sa sem nahrnú ľudia na párty. Sebastián sa posadil na posteľ. Pustila som hudbu a začala pred ním sexi tancovať. Toto vždy dostane každého. Vidím ako si ma prezerá. Víťazoslávne som sa usmiala. Mám ho. Podišla som ku nemu bližšie. Chytila som ho za ruky a poťahala aby sa postavil. Urobil tak. Moje ruky som presunula na jeho úžasnú hruď. Prechádzala nimi nižšie a zároveň som si pred neho kľakla. Pozrela som na neho mojím najvzrušujúcejším pohľadom. On na mňa prekvapeným.
     „Čo to robíš?" spýtal sa rovnako prekvapeným hlasom. Rukou som mu začala rozopínať gombíky na rifliach.
     „Ukážem ti, aké to je byť v siedmom nebi." ←

Kľakla si a pozerala na mňa ako keby jej patril celý svet. Patrím jej aj ja? Chcem jej patriť. Ja predsa patrím So. Vyrušila ma z myšlienok pretože mi začala rozopínať rifle.
     „Čo to robíš" usmiala sa na mňa a jazykom si prešla po perách. Je mi úplne jasné čo chce urobiť. Mám ju nechať to urobiť? Ak to dovolím prelomím tým to čo sme mali so Sofi.
     „Ukážem ti, aké to je byť v siedmom nebi." ako tie slová povedala okamžite mi pripomenula tie na ktoré nedokážem zabudnúť. Musím ju zastaviť. Toto nechcem, nemôžem. Chcel som jej chytiť ruky a dať ich zo seba dole keď sa ozval zvonček.
     „Cing - cing" Chvála bohu. Armáda sa postavila.
     „Na dnes sme ešte neskončili." žmurkla na mňa a odišla otvoriť ľuďom. Párty sa môže začať.

Rýchlo som sa osprchovala, obliekla a pobalila si veci. Pozrela som von oknom. Ľudia sa už zbiehajú je čas odtiaľto vypadnúť. Ešte som sa jemne navoňala. Moc sa nezvyknem ale je to vôňa, ktorú som používala cez leto vždy mi ho pripomenie. Musím sa vypariť cez garáž aby ma nikto nevidel a potrebujem si odtiaľ zobrať auto. Šoférovanie mi chýbalo, ale vedeli ste, že v Anglicku blázni jazdia na opačnej strane? Ešte aj volant je na opačnej. Neodvážila som sa to tam ani vyskúšať.
     „Cing - cing." ozval sa zvonček nad vchodovým dverami. Super teraz si ma nikto nevšimne. Idem. Prešla som znova okolo Amandinej izby a niekto tam zašuchotal tak som trošku pridala aby ma naozaj nikto nezahliadol. 

Podarilo sa už som v garáži. A hádajte koho som tam zbadala. Usmiala som sa na neho.

     „Ahoj chlapček" pozdravila som šťastne svoje autíčko.

Zdalo sa mi, že som niekoho zbadal, tak som vyšiel z Amandinej izby na chodbu. Ale nikto tu nie je. Zvláštne. Urobil som krok dopredu, ale zarazil som sa. Tá vôňa. Zacítil som jej vôňu. Vybavila sa mi spomienka ako som ležal v kukuričnom poli a ona na mňa zrazu odniekiaľ spadla. Vtedy som prvý krát ucítil ako úžasne vonia. Spoznal by som ju všade. Pozrel som na dvere obďaleč. Tuším to ide odtiaľ. Pristúpil som ku ním, že sa tam pozriem. Než som to ale stihol.
„Chrústik ideš opačným smerom" prerušila ma Amanda. Potriasol som hlavou. Čo by tu robila.
„Hej asi hej" zasmial som sa sám na sebe a podišiel ku nej. Je čudné keď ma volá chrústik ale nech. „Poď. Všetci sa už na teba pýtajú. Sú tu aj tvoji spoluhráči."

     „Som tu" zaparkovala som pred Trevorovím domom a poslala mu SMS.
     „Vitaj" pozdravil ma hneď jak som vystúpila z auta. Až som nadskočila. Chcela som sa ho spýtať čo tu robí ale potom som si v jeho ruke všimla tenkú slimku. Objali sme sa.
     „Dáš si" hneď mi ponúkol.
     „Nie ďakujem" odmietla som. Naposledy som si zapálila na konci školy pred letnými prázdninami.
     „Fiha Sofia ja ťa normálne nespoznávam, láska s tebou urobila iné divy." vybuchol do smiechu. Mne nebolo až tak do smiechu. No urobila. Aj také aj také.
     „Je všetko v poriadku?" hneď sa opýtal môj najlepší kamoš, keď videl, že som zosmutnela.
     „Ako sa to vezme." mykla som plecami.
     „Som samé ucho." prehodil si ruku okolo mojich pliec a zašli sme do domu.