Dotknúť sa nebies

6. Pokoj na všetko máme čas

Doma v posteli som rozmýšľala nad jeho slovami, že na všetko máme čas.

Tá dnešná opekačka bola taká vzrušujúca. Čo to so mnou je. Doma by som za žiadnych okolností nikomu nič z toho čo robíme nedovolila, hoci moji rovesníci majú skúseností až - až. Mám sedemnásť a konečne pocit, že ma to začína zaujímať. Pri ňom sa mi žiada stále viac. Najprv ma zarazilo a trochu sklamalo, že ma stopol, keď som túžila pokračovať, ale potom som si uvedomila, že má pravdu, netreba sa ponáhľať.

Jasné, že aj ja som chcel viac, ale pekne postupne, aby to neskončilo fiaskom. Ešte som so žiadnym dievčaťom nebol, takže sa do toho nechcem hnať, aby sa nič nepokazilo. Keď nad tým celým tak rozmýšľam, napadlo mi, že musím zájsť do obchodu, aby som bol pripravený, keď k tomu dôjde. Snáď to budem schopný kúpiť bez hanby. Veď už vek nato mám. Ako sa hovorí sladkých osemnásť. No nie?

Prešli ďalšie dva týždne a bola tu presne polka prázdnin.

     „Vieš si dnes večer vybaviť, že by si bola dlhšie vonku?" zisťoval.
     „A čo budeme robiť?" pozrela som zvedavo na Sebastiána.
     „Uvidíš, budeme tu v poli." usmial sa na mňa.
     „Dobre a čo presne tu budeme robiť?" zamrkala som na neho oboma očami. Je jedno čo budeme robiť, dôležité je, že je to sním. Stala som sa na ňom závislá. Je ako moja droga. Odkedy sa poznáme nemám už žiadny problém so spánkom. Žiadne nočné mory. Všetko sa napravilo, moja psychika sa napravila.
     „Budeme sledovať nebo. Dnes budú Perzeidy." šťastím som nadskočila.
     „To bude úžasné"

Prišla som domov na večeru a všimla si, že babička tu nervózne pobehuje hore dolu.
     „Babi, stalo sa niečo?" trochu som sa vyľakala.
     „Sofi, musím ísť do mesta a vrátim sa až ráno. Zvládneš to tu sama." pozerala na mňa svojimi ustarostenými očami.
     „Jasne, nerob si starosti. U mamy som doma bežne sama." usmiala som sa a bolo vidieť, že babi sa uľavilo.
     „Dobre, večeru máš na stole, kopu jedla v chladničke, večer sa zamkni a nebuď dlho hore." sypala zo seba babička a ešte ma rýchlo pobozkala do vlasou a bola preč. Asi sa naozaj deje niečo vážne, keď ma tak naponáhlo. V pokoji som si zjedla večeru.
Ja tu vlastne budem dnes úplne sama. To by som mohla využiť. Ale najprv sa dám trochu dokopy. Absolvovala som sprchu, oholila som si všetko čo je treba. Prehrabala som celý kufor, či v ňom nenájdem trochu krajšiu spodnú bielizeň, ale smola mám tu len svoju športovú a pohodlnú. Ani vo sne by ma nenapadlo, že tu niekoho stretnem a budeme sa tak zbližovať.
Kým som sa nachystala, vonku sa zotmelo. Je čas ísť.

Kým sa Sofi išla navečerať a nachystať na večer, ja to tu pripravujem. Dúfam, že sa jej to bude páčiť. Chcem, aby bola šťastná, tak ako sa len dá. Dnes som rozložil rovno tri deky na seba, priniesol som malé vankúšiky a všade naokolo som nachystal malé lampášiky na baterky. Nebudem riskovať, že by sme to tu náhodou podpálili. Aj celú cestíčku som osvetlil tak, že som omotal svetielka okolo kukuríc. A skoro všetko je hotové. Som naozaj spokojný, ako to vyzerá. Ach, ešte rýchlo musím zbehnúť po šumivé víno, aby to bolo dokonalé.

Prichádzala som k poľu malou cestičkou, a keď som to zbadala, musela som zastať. Waw, je to nádherné, romantické. Pokračovala som ďalej, až kým som neprišla k nášmu miestu. Ostala som stáť a sledovala všetku krásu naokolo. To všetko on. Môj Sebastián. Keď som na neho pozrela, rozbúchalo sa mi srdce. Je taký krásny. 

     „Ahoj" hanblivo ma pozdravil a začervenali sa mu líca.
     „Ahoj" pozdravila som ho a podišla k nemu, aby som ho pobozkala. Môj bozk okamžite prijal.
     „Páči sa ti to?" teraz znervóznel.
     „Nie, nepáči, ja to úplne zbožňujem." pri mojich slovách najprv zatajil dych, ale hneď na to sa na mňa usmial tak, že ak by som mala umrieť, bolo by to teraz, pri pohľade na neho, na jeho úsmev a jeho oči.
Posadili sme sa na deky a chvíľu sa rozprávali o hviezdach.
     „Skoro som zabudol" a vytiahol dva poháre a nejakú fľašu. On je pripravený vždy a na všetko. Otvoril ju a nalial nám.
     „Na čo si pripijeme?" spýtal sa ma.
     „Čo tak na naše leto?" na to si rada pripijem. Chystala som sa priložiť môj pohár k tomu jeho.
     „Čo tak na magickú noc" pozrel na oblohu a potom späť do mojich očí.
     „Na magickú noc." a štrngli sme si. Na moje prekvapenie to chutí skvelo.
Ľahli sme si a pozerali na tú nebeskú nádheru.
     „Sebastián?" prerušila som ho pri obdivovaní hviezd.
     „Áno Sofi." upriamil na mňa svoj pohľad.
     „Ďakujem" a usmiala som sa na neho.
     „Za čo mi ďakuješ Sofi?" otočil sa viac ku mne a jednou rukou ma chytil za líce.
     „Za toto všetko. Nikto nikdy v živote pre mňa nespravil toľko ako ty. Je to ako.. Ako keby som sa dokázala dotknúť nebies." usmial sa na mňa.
     „Sofi to ja ďakujem teba za to, že vďaka tebe môžem.. Attingere caelum digito" chytila som mu aj ja rukami líca, lebo pri tom, ako mi to hovoril sa posunul nado mňa.
     „Povieš mi konečne čo to znamená?" zasmial sa
     „Doslovný preklad je dotýkať sa prstom oblohy. Teda dotýkať sa nebies." pozrela som na neho a ďalšie slová neboli potrebné.
Rukou som mu zašla do vlasov. A ťahala za ne čím viac boli jeho bozky intenzívnejšie. Rukami mi vyliezol pod tričko. Blúdil nimi po celom mojom tele.

Najradšej by som jej všetko hneď vyzliekol, ale nechcem, aby jej bola zima. Teraz aj ona svojimi rukami vkĺzla pod moje tričko. Najprv mi prechádzala po chrbte a potom prešla jemne po bruchu dole ku mojím gatiam, jemne nadvihla lem mojich boxeriek a vhupla rukou dnu.
     "Och" ten ston sa nedal zastaviť. Urobil som presne to isté, čo ona. Rozopol som gombík na jej rifliach a veľmi opatrne vliezol rukou do jej nohavičiek. Je taká hebunká a vlhká.
Zavzdychla mi rovno do úst. Ak som tvrdil, že je niekedy niečo vzrušujúce, tak teraz viem ako som sa mýlil.

Bože, akoby mnou prešiel elektrický prúd, zahryzla som si do pery. Hoci som neskúsená a neviem presne, čo mám robiť, budem veriť svojej intuícii. Jemne som ho pohladila. Potom som ho zovrela vo svojej dlani. Je taký hebký a tvrdý. Chcela by som si ho obzrieť. Opatrne som po ňom prebehla hore a dole.
     „Preboha Sofi." Sebastiánom myklo.
     „Je to zle?" dúfam, že ho to nebolelo.
     „Nie, to nie, je to až moc dobré." spokojne som si vydýchla. A urobila som to znovu a znovu. Samozrejme, že Sebastián ma nenechal len tak. Znovu ma jemne hladkal a potom do mňa jemne a veľmi opatrne vošiel prstom. Trochu som sa pomrvila, ale on pokračoval ďalej, najprv pomaly a jemne, potom hlbšie a intenzívnejšie. Cítim na koži jeho vzrušený, trhaný dych. Už nechcem, aby prestal. Nesmie prestať, prosím.
     „Urobme to a bude nás to navždy spájať" šepla som mu do ucha.

     „Musím si dať ochranu." prikývla. Trochu som sa nadvihol, zalovil vo vrecku a vytiahol kondóm. Už mi ostali iba dva, keďže som si jeden skúšal doma, aby som ho vedel nasadiť. Vtedy mi to išlo.
     „Nemám ti s tým pomôcť" hneď sa ponúkla.
     „Netreba to zvládnem." Sofi si ma fascinovane prezerala, teda jeho. Musel som pousmiať. Začal som si ho opatrne navliekať. Zrazu mi to nešlo tak dobre ako doma.
     "Ukáž, pomôžem ti." než som stihol čokoľvek povedať, zobrala ho do ruky a snažila sa ho narolovať. Asi vám nemusím hovoriť, čo sa so mnou dialo. Niekoľkokrát po ňom takto prešla. A ja som nechcel, ale zároveň chcel aby pokračovala, pretože to bolo také dobré až..
     „Sofi prestaň inak.. Aaaaaaaaach." a bolo po všetkom. A aby to nebolo len tak, neviem odkiaľ zrazu začalo pršať.
Sofi sa na mňa prekvapene pozrela a potom sa začala tak z chuti smiať, že sa tomu nedalo odolať a začal som sa smiať aj ja. Rýchlo sme sa obliekli, pobalili veci a utekali sa niekam schovať.
     „Poď viem kam pôjdeme" chytila ma za ruku a viedla preč.