Dotknúť sa nebies

15. Šok

Dlho predlho sme sa rozprávali.
     „Ozaj a kde je ten Angličan?" zrazu mi napadlo, že som ho vlastne ešte nevidela.
     „Určite u vás doma." odpovedal zo smiechom. Pozrela som na neho zo zdvihnutým obočím.
     „Amanda po ňom tak dlho poľovala až nemal na výber a ho ulovila." začala som sa pri tej predstave smiať.
     „Bože chudák." Amandu by som nedopriala ani najväčšiemu nepriateľovi. Teda iba jej samej ak by to šlo.
     „Veru, veru. Ale aj jeho mama tomu dopomohla." No jasné tiež odjakživa zbožňuje Amandu, tak ako moja matka.
     „Ozaj a aký je." zase sa ozvala moja zvedavosť.
     „No je veľmi pekný. Úplne som prehodnotil moju mienku o tom, že Angličania sú škaredý. Už ťa chápem." musím sa strašne smiať. Keby ste poučili akým hlasom mi to hovorí.
     „Počkaj keď ho spoznáš bude sa ti páčiť. Dokonca si myslím, že ste si podobný. Je ho škoda pre Amandu." teraz som na neho pozrela prekvapene.
     „Tak to som naozaj zvedavá."

Táto párty je šialená. Strašne veľa sa tu pije. A hlavne aj Amanda veľa pije. Furt mi dolieva. Podľa mňa sa ma snaží opiť ale to sa jej moc nepodarí, keďže robím svoj obľúbený fígeľ. A všetok alkohol dávam do fľaše akože s nealkom Pri toľkých párty by bol zo mňa už alkoholik. Už ma to tu nebaví a som naozaj unavený. Vybral som sa teda domov lenže neúspešne. Niekto mi zablokoval auto.
     „Super" pôjdem si ľahnúť do hosťovskej. Napadlo mi, že pôjdem do tej izby do ktorej som sa chcel pozrieť už pred tým.

Je neskutočne ako rýchlo dokáže Trevor zaspať. Teraz tu už spokojne pochrapkáva. Uvažujem nad tým, že zase začnem brať lieky na spanie. Ledva zažmúrim v noci oči. Som z toho naozaj unavená. Asi sa zbehnem napiť do kuchyne. A veru že áno. Bože majú tiež taký obrovský dom. Vybrala som z chladničky mlieko naliala si ho do pohára a vrátila ho na svoje miesto. Vezmem si ho zo sebou do izby. Ešte sa skočím po ceste vycikať.
Tak a môžem ísť naspäť do postele. Už, už som chcela otvoriť dvere na Trevorovej izbe keď som sa zrazu vybrala do izby toho Angličana. Prečo tam vôbec idem? Neviem.
Otvorila som dvere a vošla dnu. Má to tu pekné. Posadila som sa na posteľ a ďalej si to tu prezerala. Cítim sa tu tak pokojne to je naozaj čudné.
Zívlo sa mi. Asi si tu na chvíľu ľahnem. Postavila som sa odokryla prikrývku a pod ňou som našla tričko. Zobrala som ho, že ho dám bokom ale v tom som zacítila vôňu, ktorú by som spoznala kedykoľvek. Okamžite som si to tričko obliekla. Teraz sa mi chcelo späť ešte viacej.
Uložila som sa do postele, ktorá tiež voňala ako on.
     „Dobrú noc Sebastián. Dobrú noc láska." znovu som zívla a v momente som zaspala. To posledné čo má napadlo bolo, že som sa musela zblázniť. Nevadí ak môj výplod fantázie mi ho dokáže takto pripomenúť stojí to za to.

Vošiel som dnu. Tá jej vôňa je tu po celej izbe. Dokonalé. Vyliezol som do postele. Pohodlné som sa v nej uložil. Nos som zaboril do vankúšu. Je to ako droga. Všetko tu vôní ako ona.
     „Dobrú noc láska moja" a s úsmevom na tvári som zaspal. Sníval sa mi krásny sen. Boli sme so Sofi v našom kukuričnom poli. Stále sa na mňa usmievala. Je taká nádherná. Akurát išla niečo povedať ale namiesto slov sa ozvalo vyzváňanie môjho budíka.
Otvoril som oči a načiahol sa ho vypnúť s tým, že keď rýchlo zavriem oči, možno ten sen bude pokračovať. Nestalo sa tak. Nevadí. Posadil som sa, že teda vstanem ale vôbec sa mi z tejto postele nechcelo. Musím ale ísť skôr než má tú nájde Amanda.

Amanda → Zobudila som sa a ucítila, že vedľa mňa niekto leží. Tak predsa. Konečne. Otočila som sa že ho zobudím bozkom.
     „Dobre ráno kráska" pozdravil ma Matt. Zatvárila som sa znechutene. Bože musela som byť úplne namol.
     „Ty?" pozrel na mňa pobavene
     „Včera si sa netvárila tak znechutene, pri tom keď si na mne jazdila, ako šialená." no super. Bože a kde je Sebastián? Čo ak je niekde tu?
     „Vstávaj musíš ísť." začala som ho pratať z postele.
     „Dobre už idem, veď ty zase dolezieš." debil. Musím to tu dať rýchlo do poriadku. Matt sa obliekol. Žmurkol na mňa a konečne vypadol. Započula som dvere na chodbe a nejaké kroky. Žeby tu už bola ona. ←

Započula som vyzváňať budík na mojom telefóne. To už je toľko. Tak dobre sa mi tu spí, že idem spať ďalej. Ťukla som telefón a otočila sa na druhý bok. Lenže znovu po čase začal vyzváňať.
     „Dobre, dobre veď už vstávam." a vypla som budík úplne. Postavila som sa ešte sa tu raz poobzeral a vybrala sa za Trevorom do izby.
     „Tu si, ja že už si odišla bezo mňa." pozdravil ma už vyobliekaný Trevor. Čo mu poviem, že kde som bola. Aha už viem.
     „Nie bola som iba na toalete." iba sa usmial. Zobrala som si rifle a obliekla si ich. Musím sa ísť ešte domov nachystať. Zabudla som si tam ešte nejaké veci.
     „Musím ešte zbehnúť domov. Pôjdeš so mnou alebo sa vidíme až v škole?" opýtala som sa ho.
     „Počkám ťa pred školou musím ešte niečo zariadiť." tak fajn. Zobrala som si veci a vybrala sa na odchod.
     „Tak pred školou" pozdravila som ho a o pár minút som už sedela v aute na ceste domov.
Vidím, že Amanda je ešte doma. Jej nablýskané auto sa tu ligoce ako keby bolo vyrobené z diamantov. Vošla som dnu, ale na moje prekvapenie tu už nikoho nebolo. Len neporiadok po párty. Síce na to máme ľudí čo to upracú, ale raz by som to dopriala Amande poupratovať. Prešla som do izby. Prvé čo som si všimla bola rozostlaná posteľ. Niekto tu bol. No super všetci vedia že sem dozadu je vstup zakázaný. Toto si s ňou vybavím. Rýchlo som sa prezliekla a viete čo je vtipné, že od Trevora som odišla v tričko toho Angličana. Ponáhľala sa do školy. Nechcem hneď meškať.

Prechádzal som potichu chodbou keď zrazu sa otvorili dvere na Amandinej izbe a ona z nich vykukla.
     „Dobré ránko, kde si bol." čo jej poviem. No tak premýšľa.
     „Dobré ráno. Bol som taký nadratý, že som zaspal v hosťovskej izbe." pousmiala sa.
     „Ja som si myslela, že si odišiel domov. V noci som ťa nikde nevidela.
     „Teraz idem, potrebujem sa prezliecť." už nech som preč.
     „Vydrž minútku pôjdem s tebou." iba som prikývol.
Že minútku. Trvalo jej to skoro hodinu. Teraz ani raňajky nestihnem. Snáď to doženiem v školskom bufete.
     „Hotovo môžeme ísť." konečne.
Doma som len rýchlo vbehol do izby a prezliekol sa. Tá vôňa je aj tu. Už mi asi úplne šibe. Pozrel som na posteľ a zdá sa mi že je urobená inak. No musím už ísť nech to stihnem.

Tak nakoniec som prišla ešte s dvadsať minútovou rezervou. Trevor ma čakal tam ako vždy.
     „Jedla si?" pokývala som hlavou že nie. Hladná síce nie som, ale dala by som si kávu.
     „Ani ja tak hor sa do bufetu." Trevor si kúpil obložené žemle a ja úžasné kapučínko. Mňam, mňam. Postavili sme sa hore pri schodisku a sledovali prichádzajúcich študentov.
     „Vidím, že sa tu nič nezmenilo." ako som to dopovedala pri škole zastavilo pre mňa neznáme nablýskané auto.
     „Okrem neho, nič iné." ukázal Trevor na to auto.
     „To je on?" Trevor sa usmial a prikývol. No to som zvedavá. Dvere sa otvorili a on vystúpil presne vtedy keď som si odpila s kávy. Okamžite som ju vyprskla tak, že mi vybehla aj nosom.
     „No do riti" môj mozog nedokázal spracovať úplne všetko, čo sa práve deje. A srdce? To prestalo byť pár krát.
Z toho auta vystúpil môj Sebastián. On je tu. Chápete to môj Sebastián. Som taká šťastná, že ho vidím. Okamžite som mala dôvod na úsmev. Zamrzol mi však keď zo strany spolujazdca vystúpila Amanda. Počkať Amanda??? Nie to nie. Pricupitala ku nemu na jej vysokých topánkach s tým najtenším opätkom a okamžite ho chytila za ruku. Čo mi však spôsobilo ten najväčší šok, bolo keď som videla ako sa ma ňu usmieva a potom keď ju hneď za tým vášnivo pobozkal. Ja, ja sa povraciam.
     „Sofi si v poriadku? Je ti dobre? Trasieš sa." nie ja nie som v poriadku moje srdce sa práve zastavilo, rozbilo a neviem čo ešte.
     „Nie to nie. To nemôže byť pravda. " znovu ma naplno. Ostalo mi strašne zle.
     „Poď zoberiem ťa na ošetrovňu." chytil ma Trevor, lenže ja som sa nevedela pohnúť. Nevedela som od nich odtrhnúť zrak. Zahmlilo sa mi pred očami. Neviem ako sme sa dostali na ošetrovňu, lebo tesne pred tým som mala kolaps. Psychický aj fyzický. Taký obrovský šok som naozaj nečakala. Toto, toto celé by som nikdy nečakala, že sa stane.