Dotknúť sa nebies

31. Prekvapenie

Celý deň som ho po škole pokukávala ale nie je tu. Ani auto tu nemá. Dúfam že sa mu nič nestalo. Po ceste ku mame sa u nich zastavím.
Zazvonila som ale nikto mi neotvára. Skúsim to ešte raz. Dvere sa konečne otvorili.
     „Horí snáď?" pozrela na mňa Gina.
     „Ahoj teta Gina prepáč, že ruším ale potrebujem jednu knihu čo som požičala Trevorovi. Povedal mi, že je v jeho izbe." Viem, ale nič iné ma nenapadlo.
     „Tak si po ňu choď." pustila ma dnu.
     „Prepáč. Chcela som o ňu poprosiť Sebastiána, ale nebol v škole. Teda aspoň som ho nestretla." snažila som sa aby to vyzeralo nenápadne.
     „Ešte bude celý týždeň so svojím otcom. Tak šup, šup chod si po ňu. Trafíš von aj sama, že." Sucho poznamenala a pobrala sa preč. Zabehla som ku Trevorovi do izby. S tašky som si vytiahla knižku a tvárila sa, že to je tá čo bola tu a potom som odišla. Pre istotu som ju držala v ruke keby som ešte stretla Ginu. Ale nestretla. Musím sa poponáhľať moja matka má určite už čaká.

     „No konečne. Myslela som, že tu budeš skorej. Niečo ťa zdržalo?" nadvihla mama obočie.
     „Nie. Hneď po škole som išla sem." jemne som sa pousmiala. Bože som zvedavá čo chce.
     „No dobre. Tak môžeme začať. To prečo som ťa sem zavolala, je pre to, že to nechcem riešiť pred Amandu." O čom sa to chystá hovoriť? Niečo je s Amandou? Nestihla som sa opýtať. Lebo mamina otázka ma ohromila.
     „Máš niečo zo Sebastiánom?" čo mám urobiť? Zatĺkať či priznať farbu. Čo mi môže urobiť. Milujeme sa. Tomu zabrániť nemôže.
     „Počula si ma?" buchla jemne po stole. Pozrela som jej priamo do očí a rozhodla som sa že budem klamať.
     „Počula, ale nechápem prečo sa ma to pýtaš? Nič s ním nemám." budem zatĺkať.
     „Ale prosím ťa. Neklam mi!" umelo sa zasmiala.
     „Neklamem. Neviem ako ťa napadlo, že by som s ním niečo mala. On ma vôbec nezaujíma." snažila som sa to hovoriť kľudným hlasom. Mama iba nadvihla obočie.
     „Sofia viem, že spolu niečo máte. Je zbytočné aby si to zatĺkala." stále vážne na mňa hľadela. Vie to. Ona to vie.
     „Aj keby tak čo je na tom?" opýtala som sa podráždenejšie než som plánovala. Nechcem ju rozzúriť.
     „Čo je na tom? A čo Matthew?" fakt ho spomenula. Jej vôbec nedošlo, že ma vôbec nikdy nezaujímal.
     „Ten človek mi je úplne ukradnutý. Nezaujíma ma. Nechcem ho. Hnusí sa mi." začali mňou lomcovať emócie. Mama na mňa bez slov hľadela.
     „Mám už toho celého dosť. Matta nemôžem už ani cítiť. Nikdy spolu nebudeme a už ani akože. A áno, máš pravdu. So Sebastiánom niečo mám. Ľúbime sa vieš. Už veľmi dlho a to sa nikdy nezmení." Presne tak.
     „Dobre" odpovedala pokojne matka. Nemo som na ňu pozerala. Povedala, že dobre.
     „Dobre? To je všetko čo k tomu povieš?" som v šoku. Čakala som úplne inú reakciu.
      „Áno. Iba som to chcela počuť z tvojich úst. Už môžeš ísť. Mam ďalšie stretnutie." usmiala sa.
Prikývla som. Ona sa usmiala. Čo sa jej stalo? Toto nie je moja matka.

     „Mami, nehľadal ma nikto?" som naozaj zvedaví.
     „Nie miláčik nikto." odpovedala mama v telefóne.
     „Naozaj" začudoval som sa. To si ani nevšimla, že tam nie som.
     „Počkaj práve som si spomenula. Hľadala ťa tu Olívia. Teda tuším tak sa volala. Niečo kvôli nejakému projektu." ježiši ja som pri tom všetkom úplne zabudol na Olíviu. Trochu ma prekvapuje že Sofia ma nehľadala.
     „Pracujeme na jednom projekte do školy. Napíšem jej." povedal som viac pre seba ako pre ňu.
     „Dobre teda. Som naozaj rada, že sa vrátiš už zajtra." neplánoval som to ale čo už.
     „Aj ja. Tak teda zajtra." rozlúčil som sa s ňou.
     „Zajtra synček a Gregovi prajem skoré uzdravenie." položili sme.
Tak si predstavte, že pri schádzaní z hôr dolu si môj otec vyvrtol dosť nepekne členok. Dokonca až tak, že sme museli privolať horskú službu, ktorá ho zniesla vrtuľníkom. Bolo to komické. V nemocnici ho dali dokopy. Pobalím veci, zastavím sa po neho a čaká nás dlhá cesta domov. Aspoň cestou porozmýšľam ako to zo Sofi zase urobiť aby to fungovalo ako pred tým. Základ bude sa porozprávať a všetko nejasné si vysvetliť.

Od mami som sa chystala domov ale potom ma napadlo, že keď som už tu v centre pôjdem sa pozrieť za mojou ženskou doktorkou. Potrebujem predpísať ďalšie tabletky.
     „Sofi vitaj, akurát sa mi uvoľnilo miesto." nečakane ma pozdravila doktorka ešte v čakárni.
     „Dobrý deň pani doktorka, išla som okolo a napadlo ma, že sa zastavím či by ste mi len nevypísali ďalší recept." milo som sa jej prihovárala.
     „Poď dnu a všetko si preberieme." otvorila dvere do ordinácie a čakala kým vojdem.
     „Keď ťa tu mám rovno spravíme preventívne vyšetrenie." usmiala sa na mňa. To som síce neplánovala ale dobre.
     „Dobre. Sestrička ti odoberie potom krv, aby sme vedeli či sú všetky hodnoty v poriadku a ja ti zatiaľ spravím sono a potom ešte dovyšetrujeme všetko ostatné." oznámila mi čo ma čaká. A tak aj bolo. Prišla sestrička odobrala mi krv s tým, že výsledky budú ešte dnes ak chvíľu počkám. Potom sa ma doktorka pýtala kopu otázok a nakoniec ultrazvuk. Trochu sa pozmenilo poradie ale myslím, že na tom nezáleží.
     „Viem je to trochu nepríjemné ale neboj bude to iba chvíľka." upokojoval ma doktorka pri ultrazvuku.
     „Aha.. Ehmmm..Dobre..ooooo.." vydávala doktorka rôzne zvuky.
     „Je všetko v poriadku?" spýtala som sa. Neodpovedala. Niečo si tam ale skúmavo prezerala na monitory.
     „Je mi niečo?" trochu som sa preľakla.
     „Ach nie dievčatko, neboj si zdravá len tu niečo vidím, ale to si povieme až keď prídu výsledky krvi dobre." pozrela na mňa a usmiala sa. Odľahlo mi. Keď sa usmieva tak to bude v poriadku. Možno sa mi stratila ta malá cysta čo som mala na vaječníku.
Vyšetrenie skončilo.
     „Dobre Sofi výsledky budú tak o hodinku. Vieš sa zastaviť?" prikývla som.
     „Áno. Skočím si zatiaľ sem niekde na kávu." usmiala som sa na doktorku. Je vždy taká milá.
     „Dobre hneď jak prídu ti zavolám."
Zbehla som dole a zastavila sa v kaviarni na rohu. Chcela som ísť do inej ale taká vôňa z nej išla že som neodolala.
     „Čo vám ponúknem?" spýtala sa čašníčka.
     „Poprosím vás jedno latte a k tomu čokoládový kroasant a viete čo poprosím vás aj tu šunkovo syrovú palacinku. Ďakujem." poprosila som. Vyzerá to všetko úžasné. Posadila som sa ku oknu a čakala kým mi to prinesú. Vonku som zbadala zaľúbený pár ako sa na seba pozerajú a hľadia po líci. Vytiahla som mobil a napísala Sebastiánovi správu ako veľmi mi chýba a ako veľmi ho ľúbim.
     „Nech sa páči." konečne mi prišli tie dobroty. Odložila som mobil a hneď sa do toho pustila. Bože ten kroasant je úžasný. Znovu som si odkusla a zaliala to kávičkou a nakoniec som si ešte odkusla z palacinky. Bože ta čokoláda so šunkou je skvelá kombinácia. Všetko som to do seba nachádzala takou rýchlosťou až sa mi urobilo zle. Kávu som už radšej ani nedopila. Uf ale mi je teraz ťažko.
Mobil mi zazvonil až ma myklo. Pozrela som na displej a zbadala že volá doktorka. Zdvihla som a oznámila mi že už sú výsledky a že na mňa čaká. Zaplatila som a vybrala sa za ňou. Prechádzka po čerstvom vzduchu mi trochu pomohla ale ešte mi je trochu ťažko z toho jedla. Mala som to jest pomalšie.
     „Sofi vitaj späť" už ma čakala. Vošli sme spolu do ordinácie. Posadila som sa oproti nej. Niečo ťukala v počítači a keď to našla pozrela na mňa.
     „Sofi keď som ti robila ultrazvuk tak som niečo našla v tvojom brušku a samozrejme, že mi hneď bolo jasné čo to je ale chcela som to mat potvrdene aj krvou." preboha určite to je niečo zle. Urobilo sa mi ešte horšie.
     „Čakáš bábätko. Gratulujem!" tešila sa doktorka. Obsah môjho žalúdka sa už ale nedokázal udržať vnútri. Doktorka si to všimla a podala mi svoj kôš.
     „Prepáčte ostalo mi zle po jedle." hneď som sa jej ospravedlňovala.
     „To je v poriadku to je bežné v tomto stave." počkať ako to myslí v tomto stave? Čo to pred chvíľou vlastne povedala?
     „Môžete mi ešte raz zopakovať čo ste mi to hovorila pred tým" pozrela som na ňu trochu nechápavo.
     „Že to je.. počkaj ty myslíš pred tým. No že čakáš bábätko Sofi." znovu sa na mňa radostne usmievala.
Čakám bábätko? Čakám bábätko? Ja.. Ja.. Ja som akože tehotná? Táto informácia ma natoľko šokovala, že v mojej hlave úplne prestali prúdiť akékoľvek myšlienky. Doktorka stále niečo rozprávala ale vôbec som ju nevnímala.
Čo budem robiť. Moja matka sa zblázni. Ja nemôžem byť tehotná. Ja.. Ako sa o neho postarám. Zrazu to ticho v hlave vystriedala panika a tok otázok. Čo povie Sebastián. Sebastián. Počkať ja predsa čakám Sebastiánove dieťa. Jeho a moje dieťa. Toto uvedomenie ma tak potešilo. Ja čakám bábätko. Sebastiánove bábätko. Šok zrazu vystriedal pocit šťastia.