Dotknúť sa nebies

27. Knižnica

Amanda →

     „Stále nemôžem uveriť, že ti to tak vychádza. To sa proste nedá. Si kráľovná v tomto." vychvaľoval ma Matt. Musím naozaj uznať, že to ide presne podľa plánu. Tí dvaja robia presne to čo sa od nich očakáva. Je to až neuveriteľné. To keď jej to vykričal. To nemalo chybu. Čakala som že si to so mnou príde vydiskutovať ale nič sa ale neudialo.
     „Počkaj, ešte nie sme na konci" z chuti som sa rozosmiala.
     „Teraz sa obleč a vypadni. Skôr ako ťa tu niekto prichytí a všetko pokazíš." pokývala som mu rukou ku dverám. Nič sa nesmie pokaziť. Musím to dotiahnuť úspešne do konca.
     „Dobre veď už idem" frflal si popod nos.
Keď konečne odišiel vstala som a vybrala sa do kuchyne. Och dala by som si diétne kapučínko.
     „Dobre ránko moja drahá" pozdravila ma maminečka.
     „Dobre ránko" usmiala som sa na ňu.
     „Nezájdeme niekam na raňajky a povieš mi ako to ide?" opýtala sa ma.
     „To je skvelý nápad. Vezmem si vodu a môžeme ísť." zobrala som vodu z chladničky.
     „Zlatko tu vodu nie, to je predsa pre Sofiu." hneď som ju vrátila. Skoro som zabudla. ←

Je to už niečo vyše týždňa čo sa so Sebastiánom nerozprávam. Napísal mi už milión správ ako ho to mrzí ale ja som stále z toho celého taká nešťastná. Bože ako mi chýba Trevor. Nemám sa komu vyrozprávať a posťažovať. Je to celé na prd. Cítim sa znovu taká osamelá. Veľmi sa ma dotklo keď Sebastián povedal, že zase beriem antidepresíva. Vôbec nemá tušenia ako to celé bolo a čo z toho urobila moja matka. Aby ma mala v hrsti. Amande to ešte spočítam, ale určite toho má ešte dosť za lubom. Musím dávať veľký pozor. No nič koniec seba trápenia, musím ísť do knižnice. Potrebujem nejaké veci ku projektu ale ešte pred tým pôjdem von s Iris. Cestou von som sa zastavila v kuchyni a zobrala si fľašku s vodou. Išli sme tu do neďalekého parku. Táto moja slečna to tu zbožňuje. Behá tu krížom krážom a zberá všetky halúzky a dreva čo tu nájde. 

     „Iris poď" hneď ku mne pribehla celá upachtená. Ešte že som zobrala vodu. Vytiahla som malú cestovnú misku a naliala jej z mojej vody. To ale čo nasledovalo bolo naozaj čudné. Ona ku nej privoňala ale odmietla sa napiť.
     „No tak, len si daj. Je to iba voda." ovoňala som fľašku. Nič v nej necítim. Znovu som jej ju ponúkla ale odmietla. Po príchode domov utekala do izby ku svojej miske a tu vodu vypila úplne všetku. Doliala som jej v kúpeľni ďalšiu aj z tej si dala. Ty si teda. Ale tu fľaškovú ani omylom. Zasmiala som sa akého mam fajnového psa a vybrala som sa do knižnice.

Dnes sme sa s Olíviou dohodli, že pôjdeme spolu do knižnice. Je síce sobota ale cez týždeň sa mi nechcelo robiť na projekte. Som dosť mimo z toho ako je to teraz medzi mnou a Sofi. Nemyslel som to celé zle. Mám o ňu len strach. Chýba mi. Keby mi aspoň odpísala. Ozval sa zvonček na našich dverách.
     „Sebastián to je pre teba" ozvala sa mama za dverami.
     „Už idem" zobral som potrebné veci a vybral sa ku dverám.
     „Ahoj" pozdravila ma Olívia.
     „Ahoj, mám všetko potrebné tak môžeme ísť." prikývla.

Je to naozaj obrovská a nádherná knižnica. V anglickú máme tiež také. Obdivoval som maľby na stene keď som zbadal ju. Sedela sama pri stole a niečo hľadala v papieroch.
     „Kde sa posadíme?" spýtala sa ma Olívia.
     „Presne tam" a ukázal som na jediný stôl presne oproti Sofii. Prikývla a vybrali sme sa spolu tam. Posadil som sa tak, aby som pozeral rovno na jej krásnu tvár. Je vždy taká pekná hoci vidím, že pod očami má jemné kruhy. Nechcem ju viac trápiť. Mňa už všetka zlosť prešla. Musíme to urovnať. Zdvihla hlavu a naše pohľady sa konečne stretli.
     „Zem volá Sebastiána. Počuješ ma." pozrel som prekvapene na Olíviu.
     „Prepáč hovorila si niečo." zasmiala sa a pozrela na Sofiu.
     „Bože ty si do nej až po uši" znovu sa zasmiala.
     „Do koho?" tváril som sa, že neviem o kom hovorí. Ale môj úsmev ma úplne zradil. Bože chovám sa ako keby som mal druhú pubertu.
     „No predsa do Sofi." pozrel som znovu na moju lásku. Musela nás počuť, lebo som si všimol ako sa začervenala. Je taká rozkošná. Usmiala sa na mňa. Ona sa na mňa konečne usmiala. Moje srdce začalo byť o niečo silnejšie.
     „Som a veľmi." priznal som s úsmevom.
     „To je super. Sofi je skvelé dievča. A podľa jej výrazu usudzujem, že aj ty sa jej páčiš." prezradila Olívia. Keby tak vedela čo všetko je medzi nami a čo všetko by som s ňou najradšej teraz robil.
     „Poznáte sa dobre?" možno mi tiež povie niečo o nej.
     „Myslím, že áno. Sme spolužiačky. Má veľmi dobré srdce. Vždy so všetkým pomáha." štebotala na ňu len samú chválu.
     „A nemala žiadny problém?" povedal som to po tichšie. Pozrela na mňa nechápavo.
     „Ako aký problém?" spýtala sa nechápavo.
     „Ja neviem. Prepáč to bola zlá otázka. A nevieš ako to bolo s ňou a s Mattom?" zvraštila čelo.
     „Popravde neviem. Podľa mňa to nikto naozaj nevie. Matt je blbec a už vôbec nechápem prečo sa s ním dal dokopy niekto taký ako je ona. Ale proti gustu." toto som potreboval počuť aj názor niekoho iného. Olívia nevie nič o tom žeby mala problém s tabletkami a to sa poznajú dosť dobre.
Znovu som sa zahľadel na Sofi. Tie jej oči. Začala si kúsať spodnú peru. Tak rád by som jej do nej kúsal ja.

Započula som šuchot pri vedľajšom stole tak som sa pozrela kto tu nevie byť ticho. Bože dobrotivý to je Sebastián a Olívia. Och tie jeho oči a aký je krásny. Rozprávajú sa. On sa hanbí. Je taký rozkošný. Musela som sa usmiať. Znovu na mňa uprel svoje žiariace oči plné.. plné túžby. Okamžite som si predstavila čo by som s ním najradšej robila. Všetko to zlé bolo zrazu preč. Zase to je len on a ja. Potriasla som hlavou. Tak a dosť! V duchu som sa jemne okríkla a odohrala všetky nemravné myšlienky a konečne sa znovu plne začala sústrediť. Prišiel sem s Olíviou pracovať na projekte a ty by si mala robiť to isté. Prehrabávala som sa opäť v papieroch a zistila som, že mi chýba ešte jedna kniha. Vstala som a vrátila sa na miesto, kde som si povyberala aj tie ostatné. Nie je tu. Vybrala som sa za dievčaťom na informáciách.
     „Prosím ťa, nevieš kde by som mohla nájsť túto knihu?" a ukázala som jej názov knihy na mojich papieroch. Pozorne si ho pozrela.
     „Čo všetci máte rovnaký projekt?" zasmiala sa.
     „Všetky odtiaľto sú požičané ale počkaj pre istotu pozriem do počítača." no super. Viem, že moja matka tú knihu má. Len zase by to brala ako láskavosť ak by som ju od nej žiadala. To nebudem riskovať.
     „Dnes je tvoj šťastný deň. Jednu tu máme vzadu v miestnosti zo špeciálnymi knihami. Ak tu máš školský preukaz, dám ti kľúčik a môžeš si tam odfotiť strany, ktoré potrebuješ. Môže byť?" pozrelo na mňa dievča spýtavo.
     „Áno, ďakujem" a vytiahla som svoj školský preukaz. Zobrala ho, niečo zapísala a podala mi ho späť aj z kľúčom. Zobrala som si potrebné papiere s popismi a vybrala sa do miestnosti. Knihu som našla bez problémov. Načiahla som sa do regálu po ňu presne v momente keď niekto ďalší vošiel do miestnosti.

Niečo debatovala s dievčaťom na informáciách a potom sa vybrala preč.
     „Hneď sa vrátim" rýchlo som povedal Olívii a vybral sa za Sofiou. Vošla do nejakej miestnosti ani na chvíľu som nezaváhal a vošiel za ňou. Načahovala sa po nejakú knihu a rifľové šortky jej odhalili kúsok jej úžasného zadku. Bože môj viacej mi už netrebalo.
     „Je mi to všetko ľúto Sofi." Povedal som odhodlane a hneď sa zatvárila šťastnejšie.
     „Nechcem ťa stratiť. Je mi jedno čo bolo. Sme len ty a ja." okamžite ju začnem bozkávať. Už dlhšie nevydržím. Sme tak blízko, že cítim ako splašene jej bije srdce. Tak veľmi ju chcem. Pozriem na ňu a vidím, že aj ona chce mňa. Znovu ju pobozkám ale už oveľa viac intenzívnejšie a rovno jej pri tom vyzlečiem tričko. Stále ma tiež bozkávajúc teraz ona vyzlieka to moje. Opriem ju o knihovňu a znovu sa vrhám na jej úžasné pery a jemne jej do nich zakusnem. Neviem sa jej nabažiť. V zapätí prechádzam na jej krk a oná začne vzdychať moje meno. Cítim ako sa mi pri tom zrýchľuje tep. Pokračujem ďalej a prechádzam jej cez jej dokonalú hruď, potom pomaličky smerujem ďalej ku jej brušným svalom, ktoré pod mojím horúcimi bozkami od vzrušenia napína. Pokračujem ešte nižšie, moje srdce od vzrušenia vynecháva niektoré údery. V boxerkách mi už tak šialene pulzuje, že za chvíľu explodujem. Zrazu sa však všetko zmení a o knihovňu som opretý ja a Sofia mapuje bozkami moje telo. Rozopína mi nohavice a sťahuje boxerky. Kľakne si a pozrie na mňa tým svojim pohľadom.. Dobre tak až teraz explodujem od neskutočného vzrušenia.