Dotknúť sa nebies

23. Dar

Obliekli sme sa a spratali deky. Sofi sa stále pusinkovala s tým psíkom. Je naozaj rozkošný.
     „Čo s ním urobíme?" Sofi ho dvihla a pozrela mu na brucho.
     „Čo s ňou urobíme. Je to dievčatko." aha. Tak dobre.
     „Čo s ňou urobíme?" pozrela na mňa takým šťastným pohľadom, že bolo jasné čo s ňou urobíme.
     „Necháme si ju. Je to dar z nebies" usmiala sa na mňa.
     „To mi je jasné. Vidím ako sa na ňu pozeráš. Ani na mňa si nikdy tak zaľúbené nepozerala." zasmiala sa ešte viacej.
     „Nežiarli" náhla sa a pobozkala ma.
     „Chýbala si mi" tak strašne.
     „Aj ty mne ale čo bude keď sa vrátime." opýtala sa a trochu posmutnela.
     „Ako prvé zabijem Matta a ako druhé sa rozídem s Amandou." pozrel som do tých jej úžasných očí. Moja Sofi. Chcel som ju znovu pobozkať ale miesto jej úst ma začalo olizovať to psíča. Sofi sa tak s chutí rozosmiala.

Chcel ma pobozkať ale táto malá mu to nedovolila a začala ho olizovať. Je to také podarené. Iris. Budem jej hovoriť Iris.
     „Vieš, len to nebude také jednoduché ukončiť to s Amandou a moja matka nikdy nedovolí aby sme boli spolu. Má už všetko dopredu naplánované." to je pravda.
     „Je mi jedno kto má čo naplánované." potriasol hlavou.
     „My proste budeme spolu a bodka" tieto jeho slová ma tak napĺňajú šťastím. Môj odvážny Sebastián.
     „Ty ale nevieš čoho všetkého je schopná moja matka a ešte k tomu som jej podpísala zmluvu že rok budem plniť všetko čo bude chcieť."
     „Ty máš zmluvu s vlastnou matkou?" nechápavo na mňa pozeral.
     „To je dlhý príbeh, poviem ti ho len teraz už poďme začína sa stmievať." a určite sa všetci čudujú kde sme. A možno nie.
     „Dobre cestou to vymyslíme" povedal a niekomu zavolal.
     „Kde si?" iba som ho zvedavo pozorovala.
     „To naozaj?" zasmial sa a položil.
     „Poď ideme" chytil ma za ruku a vyviedol von z kukuričného poľa. Tam nás na moje prekvapenie už čakal Trevor. Vyzeral akoby sa práve zobudil.
     „Ahojte. Som rád že už je v poriadku." Prehovoril hneď ako ma zbadal.
     „Trevor prepáč mi. Všetko má to mrzí." išla som ho objať. Prekvapene na mňa pozrel.
     „A toto je kto?" ukázal na šteniatko v mojich rukách.
     „Toto je Iris." predstavila som ju a objal nás obe.
     „Iris?" prekvapene na mňa pozrel Sebastián.
     „Áno naša Iris." zasmiali sme sa a nasadli do auta.
Cestou domov som sa znovu ospravedlnila Trevorovi a stále ma ubezpečoval, že to je v poriadku. Je proste najlepší kamarát akého si len viete predstaviť.

     „No dobre, ale je ti jasné, že Amanda bude vystrájať" povedal vážne Trevor.
     „Tvoja matka tak isto. Si nemyslí, že to nechajú tak." pokračoval.
     „A nech mne je to jedno. Ja proste chcem byť zo Sofi a nech si hovorí kto chce čo chce." už sa jej nevzdám.
     „Sofii to jej matka nikdy nedovolí. Aspoň nie kým žije pod jednou strechou s nimi." viem, že asi ma pravdu veď aj Sofi mi to hneď povedala. Chcel som aj ju zapojiť do rozhovoru ale znovu zaspala vzadu v aute objímajúc Iris. Sú rozkošné. Ako stvorená jedna pre druhú.
     „No dobre a čo ak by to nikto nevedel. Budeme to držať v tajnosti až kým sa nebudeme môcť odsťahovať a potom už nikto nebude môcť nič. Hotovo. Bodka ." vyhlásil som rozvážne.
     „To by šlo ale budete musieť byť veľmi opatrný." poznamenal Trevor.
     „Budete ako Romeo a Júlia." zakvílil trochu vyšším hlasom.
     „Nekončí to náhodou nešťastne." poznamenal som.
     „Áno ale neboj to nie je váš prípad." usmial sa na mňa.
     „To teda nie" aj ja som ho obdaril úsmevom a potom som sa otočil na moju spiacu Júliu. Dokázal by som sa na ňu pozerať stále.

     „To ste všetko vymysleli kým som spala? Waw. Úžasné. To by mohlo vyjsť." oboznámili ma úplne so všetkým.
     „Ozaj a naozaj Iris?" spýtal sa ma Sebastián.
     „Nepáči sa ti to meno?" lebo mne sa veľmi páči.
     „Je pekné ale ja som rozmýšľal nad menom Natie alebo v skratke Nat." pozrela som prekvapene.
     „Myslíš ako Natalí?" začervenali sa mu líca.
     „Ale to je ľudské meno. Bude Iris." povedala som a rozkošne sa na neho usmiala.
     „Láska ak raz budeme mať dievčatko sľubujem, že sa bude volať Natalí." zableskli sa mu oči šťastím. Musela som ho pobozkať.
     „Dobre, dobre hrdličky už by stačilo. Nezabudnite na čom sme sa dohodli." prerušil nás Trevor a zaparkoval kúsok od môjho domu.

     „Posteľ, moja posteľ. Tak sa na ňu teším. To auto bolo také nepohodlné." frflal si popod nos Trevor. Je taký smiešny.
     „Hovoril som ti, že si mal ísť domov." Naozaj som nečakal, že tam ostane celý čas.
     „Hej ja viem, ale bol som taký unavený po tej noci." veru nebol jediný.
     „Tak teda dobru" a každý sme sa vybrali do svojej izby. Vošiel som, zapol svetlo a zbadal polonahú Amandu v mojej posteli.
     „Kde si bol? Už ťa tu čakám hodnú chvíľu." ešte tá mi tu chýbala ku šťastiu.
     „Prepáč som unavený mohla by si odísť" vyvalila na mňa svoje príliš vymaľované oči.
     „Prosím? Asi som ti zle rozumela." chytil som jej oblečenie a podal jej ho.
     „Či by si mohla odísť som naozaj unavený." hurá pochopila. Vytrhla svoje oblečenie z mojej ruky.
     „Vieš čo už mám toho dosť. Ak sa neuvedomíš tak sa s tebou rozídem a potom.." nenechal som ju to dohovoriť a skočil som jej do reči.
     „Vieš čo to je výborný nápad." znovu na mňa vypleštila oči.
     „Ty sa so mnou rozchádzaš? " tu otázku povedala o oktávu vyšším hlasom.
     „Správne. A teraz by som už rád išiel spať. Takže ak dovolíš. " otvoril som jej dvere na izbe. Neveriacky tam stala a pozerala ale nakoniec sa pohla smerom von.
     „Ešte sme neskončili." povedala nahnevane a ja som za ňou zatvoril dvere.

Ešte nie je úplne neskoro a potrebujem nejaké veci po malú. Keď som prišla domov nikto tu nebol. Aspoň nemusím nikomu nič vysvetľovať.
     „Poď Iris pôjdeme ti nakúpiť potrebné veci." iba na mňa vrtela chvostíkom. Ona je hotový dar z nebies.Stále neviem pochopiť ako sa tam ocitla. Naokolo toho poľa nie je žiadna budova. Nič iba cesta široko ďaleko a ešte les. Chvíľu sme tam dokonca čakali či ju niekto nehľadá ale nič. Zvláštne pretože nevyzerá ako zanedbaný pes. Je to jedno už je moja a nikomu ju nikdy nedám teda okrem Sebastiána. Nemôžem uveriť, že sme spolu. Som taká šťastná.
Obchod pre zvieratá bol otvorený a teta predavačka bola veľmi milá. Nakúpila som jej toho toľko. Dokonca som jej na obojok dala vyšiť jej meno a z vnútra mala moje meno pre prípad, že by sa niekedy stratila. Toto všetko nám urobili na počkanie. Skvelé.
Doma som jej ku mojej posteli nachystala krásny huňatý pelech. Iba ho ovoňala a pozerala na mňa prosebne tými svojimi očkami.
     „No dobre môžeš spať so mnou. Ale iba dnes." no jasne. Už to vidím.