Dotknúť sa nebies

32. Dnes večer

     „Dnes večer?" prečítala som si nahlas správu od Sebastiána. Konečne ho uvidím. Nemôžem sa dočkať. Som zvedavá čo povie keď mu oznámim, že bude tata. Predstavila som si ho s bábätkom v náruči. Až mi srdce poskočilo.

Cestou domou som sa zastavil v obchode s telefónmi a kúpil som si nový. Chalan mi rovno všetko prehodil z toho starého. Jedine, že správy budú chodiť postupne tak nech sa nečudujem. Super. Idem napísať Sofi.
     „Dnes večer?" rýchlo som naťukal otázku. Odpoveď prišla okamžite.
     „Áno ❤" pousmial som sa nad jej odpoveďou.
     „Neverím môj syn sa zase zaľúbené usmieva" doľahli ku mne otcove slová zozadu auta.
     „Už ťa neboli noha?" podpichol som ho.
     „Bolí, veru bolí, ale keď vidím ako sa usmievaš hneď je mi lepšie. Už ste sa udobrili?" pokračoval vo vrave.
     „Dnes večer sa porozprávame a určite bude všetko v poriadku." znovu som sa usmial.
     „Neboj dobrý sex všetko spraví" vybuchol otec do smiechu a ja spolu s ním. Ale tak je pravda, že dobrý sex veľa urobí.

     „Iris vieš kto dnes príde? No predsa Sebastián." prihovárala som sa ku iris. Tá veselo krútila chvostíkom.
     „Poď ideme sa prebehnúť do parku." zobrala som si mikinu lebo dnes trochu pofukuje.
V parku bolo super. Ona je normálne šialená. Sto krát musí odbehnúť celý ten park a to nehovorím, že pozbierať všetky halúzky a cudzie hračky.
     „Si ty blázon môj." smiala som sa. Chcela som po ceste napísať Sebastiánovi, že kedy asi príde, ale som si zabudla doma mobil. Nevadí. Doma mu napíšem.
Prehľadala som celú izbu ale mobilu niet. Kam som ho len mohla dať. Žeby ostal v kuchyni.
     „Niečo hľadáš?" opýtala sa ma Amanda sediaca za barovým stolom.
     „Nevidela si môj telefón?" kam som ho len mohla dať.
     „Nie" odvetila sucho. Aj som si myslela. Krava.
     „Dievčatá, aha čo nesiem" ozval sa matkin hlas pri vstupe do kuchyne. V ruke držala shaky. Bodla farby súdim že čokoládový čo ľúbi Amanda. Malinový čo ľúbi matka a banánový. Ona zobrala aj mne. Až mi sliny začali tiecť keď som si predstavila tu úžasnú chuť.
     „Takže pre Amandu tu mam čokoládový shake. Pre mňa malinový a pre Sofi banánový." podala mi ho mama do ruky. Okamžite som si odpila. Mňam ta chuť.
     „Ďakujem mami." žmurkla na mňa a odpila si zo svojho. Čo sa s ňou deje. Normálne ju nespoznávam. Začína sa mi páčiť.
Celý shake som okamžite vypila. Mňam.

Konečne doma. Ta cesta bola neskutočne dlhá. Pri ceste do sprchy mi pípla správa od Sofi.
     „Musím dnešok zrušiť ideme s našimi na večeru ☹" no super. Hneď som naťukal odpoveď.
     „Tak prídem až po večeri." Nedoručená. To je zvláštne. Vytočil som jej číslo. Nabehla odkazová schránka. Ona si vypla mobil? Možno sa jej iba vybil. Počkám určite sa ozve.
Asi po hodine mi znovu zapípal mobil ale nebola to Sofi ale moji dvaja spoluhráči či nevybehneme na jedno pivo. To vôbec nie je zlý nápad. Skrátim si tým čas.
Fajn sme sa bavili. Rozprávali mi čo je tu nové ale hlavne sa tešili že som späť. Čaká nás totiž cez víkend dôležitý zápas. Už sa na neho veľmi teším.
     „Tomu neuveríš. To je smrad jeden." zrazu prehovoril Tom. Ukázal niečo v mobile Kenovi. Ten sa zasmial a pokrútil hlavou.
     „Si zas potrebuje niečo dokazovať." povedal stále sa smejúci.
     „O kom to hovoríte?" spýtal som sa ich.
     „Ale Matt sa vystatoval ako si to dnes rozdá s jednou a že sa pri tom natočí. A tuto borec vedľa ho vysmial, že no jasné a tak mu poslal video. A pozri ako sa pri tom tvári." podal mi telefón nech si pozriem to video. Stlačil som play.
     „Chúďa dievča. Určite nevie čo je Matt za debila a že to poukazuje všetkým." smial sa Tom. Ja som len krútil neveriacky hlavou a chystal sa dopiť pivo keď som si na tom videu všimol jeden detail. To tetovanie spoznám kdekoľvek. Tá izba mi je povedomá. Až mi zabehol posledný log. Kurva veď to je Sofia. Hodil som na stôl telefón. Postavil som sa a vybral sa domov po auto. Celý som sa roztriasol.
Vbehol som dnu rovno do izby po kľúče od auta. Už som bol znovu na odchode keď ma zastavila mama.
     „Sebastiána počkaj máš tu dôležitú návštevu." ani som sa na ňu nepozrel. Teraz nie je nič dôležitejšie.
     „Teraz nemôžem." chcel som odísť ale chytila ma za ruku.
     „Sebastián." ozval sa hlas Sofiinej matky. Otočil som sa ku nej. Veď mali byť spolu na večeri. Čo sa to deje.
     „Musíme sa porozprávať. Ide o Sofiu." povedala vážne.
     „Tak teda dobre" vybrali sme sa všetci do obývačky.
     „Sebastián rozprávala som sa zo Sofiou a ona mi povedala, že spolu chodíte." začala rozprávať.
     „Je to pravda?" spýtala sa ma moja mama.
     „Áno. Chodíme spolu" odpovedal som s vážnou tvárou. Teda aspoň donedávna to tak bolo. Nemám čas tu riešiť teraz toto. Potrebujem ísť za ňou a zistiť čo má znamenať to video.
     „Vieš musím ťa varovať." prekvapili ma jej slová.
     „Varovať?" nechápavo som sa opýtal.
     „Áno pred Sofiou. Vieš ona je psychicky chorá. Ma takú ťažkú kombináciu psychických chorôb, že ani my si s tým občas nevieme poradiť." začala mi podávať nejaké papiere. Zobral som ich. Boli to záznam od psychiatra. Bolo tu toho veľa. Veľmi veľa. Hodil som ich na stôl.
     „Nechcem to čítať. Prečo mi to ukazujete." začal som si rukami nervózne prehrabávať vlasy.
     „Vieš mám podozrenie, že zase berie antidepresíva. Pri nich sa správa cudne a zamieňa si sny a realitu. Potom tvrdí že také nič sa nestalo. Vieš už s tým mame skúsenosť. Nedávno som ju pri dome nachytala so starším mužom. Hodne starším. Tvárila sa že som si to iba vymyslela." ten muž.
     „Aj ja som ju videl s tým mužom" pozrel som na jej matku. Nemôžem uveriť že sa toto deje.
     „Nechcem aby ťa stiahla spolu s ňou na dno. Vieš.." pokračovala. Nie toto proste nemôže byť pravda. Postavil som sa a utiekol preč. Nasadol som do auta a môj smer bol úplne jasný.
Zaparkoval som rovno pri ich vchode. Pred dverami stala Amanda.
     „Sebastián ahoj. Ideš za Sofiou." usmiala sa na mňa Amanda. Ani som jej neodpovedal. Prešiel som popri nej dnu a pokračoval do Sofiinej izby.
Na chodbe som sa zastavil. Som pripravený čeliť tomu čo sa tam deje? Započul som ich rozhovor.
     „Máš niečo so Sebastiánom?" opýtal sa jej Matt cez vzdychy.
     „Počula si ma?" slzy sa mi už tisli do očí.
     „Počula ale nechápem prečo sa ma to pýtaš? Nič s ním nemám." konečne odpovedala.
     „Ale prosím ťa. Neklam mi!" zasmial sa
     „Neklamem. Neviem ako ťa napadlo že by som s nim niečo mala. On ma vôbec nezaujíma." hovorila to takým kľudným hlasom.
     „Sofia viem že spolu niečo mate. Je zbytočné aby si to zatĺkala." teraz počuť jej vzdychy.
     „Ten človek je mi úplne ukradnutý. Nezaujíma ma. Nechcem ho. Hnusí sa mi." začali sa smiať a bolo počuť,, že si užívajú to čo robia. Celý čas sa zo mňa vysmieva. Je fakt chorá. Otočil som sa na päte a ponáhľal sa preč. Už nikdy ju nechcem vidieť.
     „Sebastián počkaj" dobehla ma pri aute Amanda. Ani som si nevšimol, že si to tiež celé vypočula.
     „Čo chceš?" štekol som na ňu.
     „Je mi to ľúto" tvárila sa nešťastne.
Nasadol som do auta a rútil sa preč. Už som to viac v sebe neudržal. Rozplakal som sa ako malý chlapec. Ako mi to mohla urobiť. Ako? Ja tomu celému nerozumiem. Zrazu mi pípol telefón a z neznámeho čísla mi prišlo video. To video. Rozbil som ďalší telefón.