Dotknúť sa nebies

26. Ticho pred burkou

Prišla som domov taká nahnevaná. Rovno som si to namierila do svojej izby. Otvorila som dvere a hneď na mňa vyskočila Iris.
     „Ahoj dievčatko moje" vošli sme dnu a ja som si sadla na posteľ a vyložila tam aj ju aby sme sa pomojkali. lízala ma po celej tvári.
     „Ale áno aj ja ta ľúbim" hneď sa cítim o niečo lepšie. Po hodnej chvíli mojkania sa Iris uložila vedľa mňa a zaspala počas toho ako som ju škrabkala za uškom. Pousmiala som sa nad ňou. Druhou rukou som chytila mobil a pozrela naň. Nič. Napíšem mu. Veď som neurobila nič zlé. Nie. Počkám kým napíše on. Vrátila som mobil späť na miesto.
Prečo mi vlastne nepovedal o Amande. Nechcem aby sme sa hádali. Uvažovala som o tom toľko, že ani neviem kedy a ako som zaspala.

Pôjdem do posilky si trochu zacvičiť, trochu sa odreagujem. Áno som stále veľmi nahnevaný. Zase sa okolo nej točí ten blbec. Dokonca budú spolu robiť na projekte. Super.
Pobalil som si aj rukavice na box. Chytil som telefón, pozrel na display a nič. Hodil som ho na stôl. Nepotrebujem ho, iba by som ho stále kontroloval.
V posilke to bolo super. Hneď sa cítim lepšie. Počas behu na bežiacom páse mi došlo, čo myslela Sofi tým, že som sa s niekým objímal. Úplne mi vypadlo, že ráno sa tam po mne vešala Amanda. Aj by som jej už napísal ale mobil som nechal predsa doma. Nevadí pôjdem si poň, dám sa trochu dokopy a pôjdem za ňou. Nebudeme sa predsa takto nezmyselne hádať.

Prebrala som sa na šuchot v mojej izbe a keď Iris zaštekala hneď som sa posadila. Poobzerala som sa po izbe.
     „Nikto tu nie je. Tichučko." dohovárala som jej. Zívla som a uložila sa naspäť do postele a pokračovala v spánku.

Konečne som tu. Prekvapilo ma, že sa mi ešte neozvala. Zaparkoval som obďalej a pomaly sa blížil ku ich domu. Vchodové dvere sa zrazu otvorili a z nich vyšiel vysmiatý Matt. Bol by som asi padol na zem keby ma nedržali kríky. Zase on. Odišiel. Chytil som telefón a vytočil jej číslo. Odkazová služba.
     „Do riti" vyšiel som z kríkov.
     „Hľadáš niekoho?" prekvapil ma Amandin hlas za mojím chrbtom.
     „Ahoj Amanda." otočil som sa ku nej. Čo teraz rýchlo vymyslím.
     „Prišiel som za Sofiou. Potrebujem si požičať jednu knihu na právo a ona hovorila, že ju máte doma." pozrela na mňa prekvapene.
     „Určite áno. Naša maminečka má všetky knihy o práve. Fajn tak ja sa vrátim ku našim na večeru. Išla som ju len skontrolovať pretože sa necítila dobre a ostala doma" usmiala sa. Otočila sa a odišla preč. Stal som tam ešte chvíľu a potom som odišiel aj ja. Takže bol určite za ňou.

Zobudila som sa ešte za tmy. Chcela som pozrieť na telefón koľko je hodín ale zistila som, že je vybitý. Super. Dala som ho na nabíjačku. V kúpeľni pri sprchovaní som zistila, že je päť hodín ráno. Bože ja som prespala celý zvyšok dna a noc. Ani si nepamätám kedy naposledy som tak spala. Konečne sa mobil naštartoval okamžite mi nabehla informácia, že mám neprijatý hovor od Sebastiána. Usmiala som sa. Prekvapím ho a pôjdem ku nemu. Dala som sa dokopy niečo rýchle na raňajky a šup za mojou láskou.
Postavila som sa u nich pred dvere a zazvonila. Otvorila mi jeho mama.
     „Sofia ahoj, teba som tu teda nečakala." pozrela na mňa prekvapene.
     „Ahoj, ja prišla som za Sebastiánom po jednu knihu do školy." usmiala som sa na ňu.
     „Tak to ťa ale nepoteším. Sebastián už odišiel." zarazila som sa.
     „Aha tak nevadí." naoko som sa usmiala. Pozdravili sme sa a ja som sa vybrala tiež do školy. Cestou som mu poslala správu. Videl ju ale neodpísal. Znervóznela som.

Vôbec neviem čo si o tom celom mám myslieť. Som z toho šialený. Celý deň ubehol rýchlo a už ostala iba hodina práva, ktorú máme spolu. Ráno mi písala, ale nevedel som čo jej mám odpísať. Došiel som skôr do učebne a na moje prekvapenie tu už sedela profesorka.
     „Prepáčte, idem skorej. Mal som voľnú hodinu."
     „To je v poriadku. Pokojne sa posaď." milo sa na mňa usmiala.
     „Pani profesorka chcel by som sa spýtať, či by sa nedali vymeniť partneri na ten projekt." pozrela na mňa prekvapene z poza papierov.
     „Nie si spokojný s Olíviu?" opýtala sa ešte viac prekvapene.
     „Nie teda áno. Myslel som, či by sme nemohli byť spolu so Sofiou. Viete aj naše mami spolu pracujú. Že by to mohlo byť pre nás dobré." Snažil som sa tváriť akže nezaujato, že to len tak.
     „To je zaujímavé. Ja som vás chcela dať dokopy ale potom bola za mňou Sofia a poprosila ma či by nemohla byť s Matthewom a tak som dala dokopy ich." zastavil sa mi na pár sekúnd dych.
     „Všetko v poriadku?" trochu som sa otriasol.
     „Áno. Tým pádom budem rad s Olíviu. Ďakujem." Umelo som sa usmial.
     „Dobre teda." dvere sa otvorili a trieda sa začala napĺňať študentmi. Neviem či je tu aj ona. Nechcel som sa pozrieť a tak som sa tváril že niečo čítam.