Dotknúť sa nebies

42. Natalie

Ležím si v strede kukuričného poľa a pozerám na krásne modré nebo. Tak strašne ma to ukľudnuje. Tak strašne mi chýbalo toto miesto. Som rada, že som sem dnes s babi zašla. Potrebovala si ísť po niečo. Najprv namietala, pretože už sa to pomaličky blíži a čochvíľa tu bude so mnou moje dievčatko. Dnes som mala kontrolu. Ešte mi ostávajú zruba dva týždne. Hannah ma ale upozornila že už musím dávať veľký pozor. Z môjho rozmýšľania ma vytrhol šum lístia. Niekto alebo niečo sa ku mne približuje. Pripomína mi to deň, keď.. Už je to tak blízko.

Zobral so Iris von aby sme sa poprechádzali. Dnes sme boli spolu v lese. Veľmi sa jej tam páčilo. Ponaháňala čo mohla. Blížili sme sa už k nášmu dobre známemu kukuričnému poľu. Konečne už vyrástlo že sa do neho dá vojsť. Ešte ani plody nie sú ale na to bude čas celé leto. Znovu ako pred tým než sa udialo všetko čo sa udialo chodím na svoje obľúbené miesto pozerať na nebo. Vždy premýšľam o nej. Aké by to bolo keby sme boli spolu. Iris zrazu stuhla a očuchávala nosom vzduch. A rozutekala sa ako šialená do poľa. Bože dúfam, že tam nebude zasa iné zviera. Rozbehol som sa za ňou.

Zadržím dych a pripravujem sa čo to bude. S poza kukurice na mňa vybehne zlatý retríver. To je Iris. Okamžite sa na mňa vrhne a začne ma olizovať a šťastne kňučať.
     „Iris" nemôžem tomu uveriť.
     „Čo tu robíš?" spýtala som sa jej.
     „Je tu so mnou." ozval sa za mnou mne veľmi známi hlas. Nadskočila som pretože ako prehovoril som sa zľakla. Myslím že som si cvrkla do gatí.
Otočila som sa smerom ku nemu.
     „Je neslušné sa takto prikrádať zozadu a strašiť ľudí." naoko som ho pokarhala. Celého som si ho poprezerala. Je stále taký krásny.

     „Prepáč, nemal som v úmysle ťa vystrašiť. Usmial som sa pretože mám pocit že som sa vrátil v čase. Sofi sa tiež usmievala myslím, že aj jej to pripomenulo naše zoznámenie. Znovu som si ju poprezeral. Zahľadel som sa na jej veľké prsia. Bože ma ich obrovské a hneď pod nimi aj obrovské bruško v ktorom nosí naše dieťa. Nikdy som nemal pochybovať.
     „Kto si?" opýtal som sa. Zasmiala sa ešte viacej a presne to som chcel.

Vidím, že mi zase pozerá na prsia. A zase nemám podprsenku ako vtedy. Všetky ma tlačia. A potom sa mi zapozerá na brucho a v jeho očiach vidím najprv obrovskú lásku a potom na okamih zosmutnie.
     „Kto si?" preruší ma dobre známou otázkou ako vtedy.
     „Dievča" zasmiala som sa. Iris sa zavrtela a niekam odbehla, vybral sa za ňou.
     „Kto si?" teraz som sa opýtala ja jeho. Zastal a otočil sa. Usmial sa tak až mu znovu bolo vidieť jeho krásne zuby. Tento jeho úsmev. Medzi tým Iris pribehla naspäť a sadla si ku mojím nohám.
     „Chlapec" povedal a žmurkol na mňa.

Smejeme sa tu jeden na druhého. Takáto chvíľa medzi nami už dlho nebola. Pozrel som na Iris. Je taká šťastná. Trochu jej závidím pretože by som sa aj ja najradšej pritisol ku Sofi.
     „Sofi veľmi ma to všetko mrzí. Ja.." nedokončil som vetu lebo mi vyhŕkli slzy. Vždy som si myslel, že chalani neplačú. Dobrá blbosť.
     „Sebastián to je v poriadku" jemne na mňa prehovorila.
     „Nie, nie je. Bol som strašný hlupák." krútil som hlavou a slzy mi teraz stekal po lícach.
     „Neveril som ti. Hrozne ma to mrzí, pretože tá stále milujem. Viem, že som všetko pokazil." rukou som si prekryl oči. Zrazu som na svojej ruke pocítil Sofiinu ruku. Dala mi tu moju preč.
Nevedel som sa na ňu pozrieť.
     „Sebastián pozri na mňa." povedala úplne pokojne.
     „Ja nemôžem. Hrozne ma to mrzí." kýval som hlavou zo strany na stranu. Chytila ma pod bradou a prinútila aby som jej pozrel do očí. Do tých jej nádherných oči.

Trhá mi srdce keď ho vidím takého. Poviete si, že by som sa mala hnevať a neviem čo. Nehnevám. Volala som s Trevorom a všetko mi povedal. Veľmi veľa som rozmýšľala čo urobiť ak sa raz stretneme. Teraz to už viem.
     „Milujem ťa Sebastián." pobozkala som ho. Chvíľu bol v šoku ale keď si uvedomil čo sa deje pobozkal ma tak ako už dlho nie.
     „Milujem ťa Sofi" znovu ma pobozkal. Trochu ma pichlo v brušku asi z toľkého šťastia. Pohladkala som si ho. Iris odskočila. Niečo sa asi zľakla. Alebo som ju asi jemne pristúpila lebo mi ležala úplne pod nohami.
Znovu som pobozkala Sebastiána. Odtiahol sa a pozrel dolu na moje nohy.
     „Ty Sofi? Nepocikala si sa náhodou?" pozrela som aj ja dolu na svoje nohy. Na gatiach som mala veľký modrý fľak. Hneď mi došlo čo sa deje.
     „Praskla mi voda." zhodnotila som. Sebastián na mňa prekvapene hľadel.
     „Čo ti prasklo?" než som mu stihla odpovedať. Prišlo ďalšie pichnutie či skôr kŕč neviem to úplne špecifikovať.
     „Voda? pozeral na mňa stále nechápavo.
     „To znamená, že začínam rodiť." bože on práve úplne zbledol od strachu.
     „Musíme do nemocnice" začal behať s miesta na miesto ako šialený. Preboha. Zasmiala som sa.