Dotknúť sa nebies

16. Nikdy som sa do nikoho nezaľúbil tak ako do teba..

     „Sofia jedla si dnes niečo?" opýtala sa ma sestrička Jeckie. Iba som pokrútila hlavou, že nie.
     „Už zasa" pozrela na mňa prísne. Minulý rok si myslela, že mám anorexiu. Blbosť. To nemám, len som chorá z tohto života tu.
     „Nie to len ten časový posun a hodiny v lietadle." usmiala som sa aby som celú túto situáciu odľahčila.
     „No dobre, ale Sofi vieš aký je postup keby sa to opakovalo. Musela.."
     „By som to oznámiť tvojej mame." dopovedala som za ňu. Sestrička mi dala ešte nejaké vitamíny s tím, že si mám ísť domov oddýchnuť. Idem. Nemôžem tu teraz byť.

     „Ty si ma od včera vôbec nevšímaš. Nepáčim sa ti chrústik?" celú cestu do mňa hustila Amanda.
Konečne sme zaparkovali rovno pred školou. Vystúpil som a Amanda ma hneď chytila za ruku. Má pravdu. Odkedy som spal v tej izbe som ku nej chladný. Preber sa Sebastián. Celé to bol len výplod tvojej fantázie. Stisla mi ruku, tak som zastal a pobozkal ju najlepšie ako viem. Hneď sa upokojila a pokračovali sme na vyučovanie.

Prešlo už niekoľko dní a ani za nič sa nechystám vyliezť z postele. Pred mamou som to celé zahrala ako vyčerpanie z letu a prechladnutie z klímy. Úspešne. Neviem sa moc vyrovnať s tým čo som videla. Sebastián a Amanda. Vždy ma pri tej predstave napne. Môj mozog to nie je schopný spracovať a srdce má v sebe obrovskú čiernu dieru. Prečo sa mi toto deje. Stále som sa to pýtala samej seba dokola.
     „Klop, klop." niekto mi zaklopal na dvere.
     „Áno" vošla dnu moja matka s nejakým dlhým obalom v ruke. No jasné šaty.
     „Priniesla som ti oblečenie na večernú akciu." Zazubila sa na mňa. Prskla som.
     „Nikam nejdem" krútila som nesúhlasne hlavou.
     „Ale ideš moja zlatá. Chorá už nie si. A nezabudni mame dohodu, ktorú si podpísala a ešte k tomu sú to Amanduškine osemnáste narodeniny. Čo by si ľudia povedali, keby sme tam neboli všetci." iba som pretočila očami ale už som nič nepovedala. Aj tak tam nepôjdem. Ani omylom. Viem, že má ma v hrsti. No a čo. Je mi to všetko jedno.
     „Vidím, že si pochopila takže sa vidíme o 21.00. Otočila sa na svojom vysokom opätku a víťazoslávne odkráčala von z izby. Do riti. Vstala som z postele a prezrela si šaty, ktoré mi zavesila o skriňu. No to ani omylom.
Vybrala som sa späť do postele a celá sa prikryla paplónom. Idem sa utápať ďalej vo svojom nešťastí. Prebehla mi však jedna myšlienka mysľou. A čo ak má zbadá a všetko bude tak ako pred tým. Ale dnes pri nej vyzeral tak šťastný.
     „Klop, klop" znovu sa ozvalo zaklopanie na dvere.
     „Už som ti povedala, že nikam nejdem." dvere sa pootvorili a zjavila sa tam Trevorova hlava.
     „Určite po mne nič nehodíš?" smial sa popri tom ako zatvára dvere. Bol už vyobliekaný na Amandinu oslavu.
     „Došiel si ma presvedčiť?" pozrela som na neho spýtavo.
     „Nie iba som ťa chcel vidieť, že ako sa máš Fifi. Keďže mi neodpovedá š na správy." posadil sa ku mne na posteľ.
     „Prepáč, keď ja na nič nemám náladu." povzdychla som si. Lepšie som si ho prezrela je taký pekný. Pristane mu smoking. Musela som sa jemne pousmiať.
     „Sofi povieš mi konečne čo sa deje? Mám o teba strach." poriadne si ma poprezeral.
     „Poviem" znovu som povzdychla. Teda nie úplne všetko. Nechcem robiť rozruch.
     „Vieš zistila som, že ten môj Angličan má niekoho iného. Vieš ja som svojej matke priam zapredala dušu, aby som bola s ním. A všetko sa pokazilo. On zmizol. A teraz som zistila, že má inú a tak vlastne to asi medzi nami nebolo až také vážne. Teda z jeho strany. Pretože z mojej bolo a hrozne ma to trápi." konečne som niekomu priznala, že ma to hrozne trápi.
     "Sofi nechcem byť zlý, ale veď vtedy si hovorila, že ste sa dohodli iba o lete tak asi vedel prečo to vtedy hovoril. Zrejme na to mal dôvod." jemne mi Trevor dohováral. Nemám rada keď ma pravdu. Ale je to tak. Dokonca ani Sebastiánovi to nemôžem vyčítať ale predsa vyčítam. Tak rýchlo na mňa zabudol. Ta rýchlo ma vymenil.
     „Ja viem ale keď ja.. " nedokončila som vetu.
     „Čo Fifi" bože keby vedel, že ide o Sebastiána a že ho tu teraz budem všade stretávať. Dokonca žije u Trevora v dome.
Ja..ja ho milujem." zakryla som si oči rukami.
     „Ja viem Sofi. Vidím to ale takto to ďalej nejde. Utrápiš sa a čo z toho. Pre koho to bude dobré. Musíš sa z toho pozviechať." postavil sa z postele.
     „Poďme vstávaj!" dal si ruky v bok.
     „Nie" zaprotestovala som.
     „Sofia nehnevaj ma, lebo ťa vytiahnem aj nasilu." dupol si nohou. Viem, že nakoniec nebudem mat najmenšiu šancu a on ma z tej postele vytiahne.
     „Dobre" dvihla som ruky v obrannom geste. Spokojne sa usmial. Vstala som z postele a postavila sa pred neho.
     „A teraz čo?" opýtala som sa ho.
     „Teraz ta nachystáme na oslavu. Ale najprv si dáš sprchu a umyješ si zuby."

     „Už som bol skoro hotový zo slávnostnou rečou pre Amandu, keď prišla mama.
     „Ukáž nech sa pozriem. " tak som jej ju podal.
     „No to musíme upraviť. Podaj mi pero." prekvapene som jej podal pero. Neviem čo sa jej na tom nepáči je to také akurát.
     „Musím jej v tom vyznať lásku a to aká je pre teba úžasná. Ach vy chlapi." povzdychla a začala tam prepisovať veci. Je zbytočné sa s ňou o tom baviť. Aj tak musí byť podľa nej. Tak nech si tam napíše čo uzná za vhodné. Stále hľadám jedno tričko a nikde ho neviem nájsť. Kam mohlo zmiznúť. Mal som ho predsa tu v posteli. No nič idem sa osprchovať a obliecť do smokingu a hlavne si nemôžem zabudnúť masku. Teda korunu keďže je to na štýl bálu a všetci budú mať masky. Celý týždeň to všetci ospevovali, aká to bude veľkolepá párty. Áno ja idem za kráľa keďže Amanda je kráľovná.

„Prosím ťa, daj si dolu to tričko. Nachystám ti šaty" som taká vďačná za Trevor je môj kaderník, vizážista a stajlista v jednom. Vyzliekla som si v šatníku jeho tričko a obliekla si na môj vkus až moc sexi bielizeň ale čo už. Pod tie šaty si inú dať nemôžem. To by Trevor nerozdýchal. Vrátila som sa ku nemu do izby. 

„Preboha Sofia" vykríkol Trevor. Až som sa zľakla.
„Čo je?" hneď som sa ho opýtala.
„Si taká sexi, že mi normálne stvrdol." vybuchla som do smiechu lebo od geya väčšej pochvaly asi niet.
„Dobre ukáž tie šaty." pomohol mi do nich vliezť a zapol mi na nich zips.

     „Môžeme?" postavil sa za mňa a nasadil mi škrabošku.
     „Môžeme." musím sa vzchopiť. A postaviť sa tomu všetkému.
Prišli sme na miesto s malým meškaním keďže sme nevedeli zaparkovať. Už - už sme skoro vošli, keď som započula jeho slová. Možno to nie je dobrý nápad.
     „Amanda, nikdy som nestretol nikoho tak výnimočného ako ty. Učarovala si mi nie len svojou krásou ale aj dušou. Nikdy som sa do nikoho nezaľúbil tak ako do teba.." pri týchto slovách sa vo mne niečo zlomilo. Srdce. Chcela som zutekať, ale potom som si povedala, že nie. Tak fajn. Nikdy som sa do nikoho nezaľúbil tak ako do teba? Vošla som dnu a kráčala priamo ku nemu.

Je čas prečítať slávnostnú reč pre Amandu. Moja mama ju predpísalaúplne celú. Bude sa mi to ťažšie čítať, lebo polka z toho nie je pravda ale to niktonevie. Teda nie, že pravda, ale tá veta že nikdy som sa do nikohonezaľúbil tak ako do nej je blbosť. Pretože zaľúbil do Sofii, nikdy nebudemnikoho milovať tak ako ju. Ale teraz to prečítam, nikomu to neublíži.

     „Drahá Amanda, nikdy som nestretol nikoho tak výnimočnéhoako ty. Učarovala si mi nie len svojou krásou ale aj dušou.Nikdy som sa do nikoho nezaľúbil tak ako do teba.." prestal som čítaťlebo do miestnosti vstúpil Trevor doprevádzajúcinejaké dievča. Všetci na nich upriamili pohľad. Veľkolepokráčali ku nám. Lepšie som sa prizrel kto to je. Stretli sa nám pohľady a mojesrdce v šoku vynechalo pár úderov. Sofia.