Dotknúť sa nebies

41. Za chyby sa platí

Nie. Nie. Nie.

„Sebastián" oslovila ma Olívia. Prešiel som okolo a pokračoval ku prechodu.
„Prepáčte máte letenku?" zastavila ma žena.
„Nemám ale musím zastaviť jedno dievča." rýchlo som jej povedal aby som sa nijako nezdržiaval. Tento plán asi nevyjde ale musím to aspoň skúsiť.
„Prepáčte ale bez letenky vás tam nemôžem pustiť." nepočúval som ju a snažil som sa dostať ku prechodu. Do cesty sa mi postavili dve gorily a môj plán práve úplne stroskotal.
„Sofia z plných pľúc som zakričal jej meno. Nič. Nepočula ma. Zrútil som sa na kolená. Môj svet sa práve úplne zrútil.
„Prepáčte mi si ho zoberieme." započul som Trevorov hlas. Trevor.
Pozrel som na neho očami plnými sĺz.
„Kam išla? Musím s ňou hovoriť." Nevie aké to je pre mňa dôležité.
„Neviem." odpovedal.
„Trevor je to naozaj dôležité. Odletela do Londýna. Kde bude?" znovu som sa ho opýtal.
„Hovorím, že neviem. Nikomu nepovedala kde bude bývať." odpovedal. On to nechápe.
„Trevor musím to vedieť. Musím s ňou hovoriť. Mýlil som sa. Ona vždy hovorila pravdu." bože som normálne už šialený.
„Bravo. Konečne si na to došiel." schmatol som ho.
„Sebastián kľud. Trevor ti hovorí pravdu. Nikdy nám nehovorí kde je. Občas zavolá z neznámeho čísla. Je to preto aby ju matka nenašla." prehovorila na mňa Olívia ľútostivým hlasom.
„Ako ju nájdem? Musím jej povedať že ju milujem!" myslím že som sa zasa viac zosypal z toľkého zúfalstva. Trevor ma nakoniec objal. Som taký hlupák.

Celý čas keď sme sa lúčili som mala čudný pocit. Neviem ho opísať. Par krát som sa rozhliadla či ho neuvidím, ale čo by tu robil. Zajtra sa žení. Dokonca keď som prechádzala prechodom sa mi zdalo, že som započula svoje meno. Sofia prestaň. Nejako to na mňa asi doľahlo. A trosku sa opúšťam. Posadila som sa na svoje miesto v lietadle. Po chvíľke sme vzlietli. Dúfala som, že zo mňa opadne ten čudný pocit. Ako keby som niečo premeškala. Potriasla som hlavou a nasadila si slúchadlá. Hrala mi príjemná hudba. Započúvala som sa do nej. Vybavila sa mi jeho krásna tvar. Nemôže aspoň oškaredieť, aby to bolo pre mňa jednoduchšie. Zajtra si zoberie tu potvoru. Ona si ho vôbec ale vôbec nezaslúži. Posmutnela som. Nie toto nie. Pohrabala som sa v taške a vybrala z neho môj zápisník. Začala som listovať a prezeral si pozitívne vety a povzbudivé obrázky. Zastavila som sa pri krásnom obrázku bábätká. Čakám jeho dieťa. Mám predsa tu najvzácnejšiu časť jeho. Hneď mi je lepšie.

Doviezli ma ku mne domov.
„Dáte si so mnou drink?" pozrel som na Trevor a Olíviu.
„Dáme" odpovedali. Musím vyzerať hrozne zrútenie. Asi sa o mňa boja. Vidím to v ich pohľade. Otvoril som a vošli sme dnu. Okamžite pribehla Iris ma privítať.
„To je Iris" povedal Trevor šokovane.
„Jasné, že to je Iris" poškrabkal som ju za ušami. Je to jediné čo mi po Sofii ostalo.
„Sofia kvôli nej preplakala mesiace a ona je u teba? Celý čas ju máš ty?" pokračoval Trevor.
„Nie cely čas. Amanda ju priniesla po mesiaci že ju tam Sofia nechala." bože aj to určite bola lož. Je jasné, že by ju tam nikdy nenechala. Znovu som si zahrabol do vlasov.
„Aspoň že je v dobrých rukách." zhodnotil Trevor. Dali sme si pár drinkov. Všetko som im vyrozprával. Nakoniec odišli a ja som tam ostal sedieť sám s Iris. Nemôžem povedať, že mi je lepšie ale rozhovor s nimi mi pomohol.
„Čo budeme robiť iris?" povedal som jej. Sledovali sme ako začína svitať. Sledoval som tu nádheru. Musím ju nájsť.
„Musím ju nájsť." postavil som sa, pobalil si svoje veci, zobral iris a vybral sa na letisko.

Zatiaľ ostávame tu v Londýne. Chcela by som ísť za babičkou. Veľmi mi chýba.
„Zlatko máš návštevu" nakukol mi tatino do izby. Ja a návštevu? Pozrela som na neho prekvapene.
„Poď čaká ta v obývačke" povedal s úsmevom. Kto to môže byť? Veď nikto nevie kde som. Vyšla som z izby a prešla do obývačky. Pozrela som na gauč a na moju návštevu.
„Preboha" vykríkla som šťastím a rozbehla sa ku babičke.
„Babi" rozplakala som sa.
„Dievčatko moje ako si mi chýbala" rozplakala sa aj babi. Nemôžem uveriť že je tu. Že sme tu spolu.
„Som taká šťastná že si tu." povedala som jej.
„A nikam od teba už nepôjdem. Ostanem s tebou" nemohla som veriť vlastným ušiam.
„Čo tvoje liečenie?" spýtala som sa jej. Lebo chcem aby bola v poriadku.
„Sofi už je všetko v poriadku. Som zdravá." bože nič lepšie som ani počuť nemohla.

Konečne som na mieste. Išiel som rovno ku jej babičke. Ak tu aj nenájdem ju. Babička určite bude vedieť kde je. Bránička bola otvorená. Moc to tu nevyzerá, že by tu niekto býval. Zaklopal som a nič. Nazrel som cez okno. Vnútri bolo všetko pozakrývané. Nikto tu nie je. Nešťastne som si povzdychol. Vrátim sa do dedkovho domu a chvíľu tu ostanem. Momentálne nie je iné miesto kde by som chcel byť. Prechádzal som okolo poľa kde sa akurát sadila kukurica. Naše kukuričné pole. Spomenul som si na všetky tie spoločne chvíle. Stratil som ju navždy. Je to cele moja chyba. Za chyby sa platí. Tak mi treba.

→Amanda
Zobudila som sa s takou hrozno opicou. Kde som to? Vo svojej starej posteli. Ešte že tak. Odľahlo mi. Nič si z noci nepamätám. Niekto sa vedľa mňa pomrvil. Matt. Drgla som ho.
„Vypadni nech ta tu nikto nenájde." zdvihol hlavu. Vyzeral tiež dezorientovane. Nič nepovedal a vypadol. Pozrela som na hodiny za 10 minút musím byť v hoteli. Fuj celá smrdím. Rýchlo sa musím dať do poriadku.

„Si taká nádherná" pochválila ma maminečka.
„To dúfam, boli veľmi nešikovní" posťažovala som si na tím čo ma chystal. Trvalo im to celú večnosť. Poriadne som sa poprezerala v zrkadle.
„Som naozaj nádherná" pochválila som samu seba.
„Dobre dcérka je čas" konečne už je to tu.
Otočila som sa pokývala aby mi chytili a napravili šaty a vybrala sa dolu do miestnosti, ktorou som mala vyjsť a kráčať ku Sebastiánovi. Už ma tu čakal otec. Usmial sa na mňa. „Áno ja viem som nádherná" povedala som mu.
„Prepáčte mame tu problém" niekto ma oslovil. Zazrela som na neho.
„To počká" rovno som ho odbila.
„Ale.." pokračoval.
„Nie" dala som mu rázne najavo. Chytila som sa otca. Dvere sa otvorili. Hudba začala hrať a ja som kráčala pomaly uličkou a sledovala ľudí ako ma obdivujú. Áno pozerajte aká som nádherná.
„Amanda kde je Sebastián" prekvapila ma otcova otázka pomedzi zuby.
„Jak kde je?" pozrela som pred seba na miesto kde by mal stáť Sebastián. Nie je tam. Prišli sme až úplne k oddávajúcemu. Poobzerala som sa ale Sebastiána nikde nebolo. To snáď nemyslí vážne, že sa niekde zasekol.
„Kde je Sebastián!" nahnevane som zakričala. Nikto nič nepovedal. Zrazu ku mne podišla moja prvá družička.
„Včera po teba predsa prišiel." pozrela som na ňu prekvapene.
„Dajte mi telefón!" podali mi telefón a ja som vytočila jeho číslo. Rovno ma preplo do odkazovej schránky. Včera ma vyzdvihol? Začalo sa mi trochu vyjasňovať. Ale nie to predsa Matt ma vyzdvihol. Potriasla som hlavou. Vtom sa mi plne vyjasnilo čo sa včera dialo. Ja som Mattovi povedala všetko o Sofii. Pochválila som sa ako som ju porazila.
„Nie mňa včera vyzdvihol Matt a odviezol ku našim domov." povedala som svojej družičke.
„Nie bol To Sebastián kto pre teba prišiel." znovu zopakovala. Doriti. Ja som to hovorila Sebastiánovi. Nie to sa nemohlo stať.
„Amanda." oslovila ma Sebastiánovi matka.
„Zapla som si telefón a mám tu správu od Sebastiána, že odchádza preč a už sa nevráti. Stalo sa niečo?" nie to si nedovolí mi urobiť. Takúto hanbu mi neurobí.
„Nie to teda nie." povedala som zúfalo. To by si nedovolil urobiť. Nie mne. Som ta najdokonalejšia a on si nedovolí ma odmietnuť.
„To snáď nemyslite vážne!" pozrel na mňa a maminečku nahnevane otec.
„Takúto hanbu." zatváril sa ešte nahnevanejšie.
„Noviny nebudú písať o ničom inom iba ako ťa nechal ženích pred oltárom!. Vy dve ste to mali na starosti a posrali ste to!" kričal na nás ďalej. ←

→Trevor

Ráno mi Sebastián poslal správu že odchádza. Bude Sofiu hľadať až kým ju nenájde.

Nemohol som si nechať ujsť ten moment keď Amanda zisti, že odišiel a nechal ju na ocot. Dokonca ju na to chceli upozorniť, že ženích tu nie je a aby z toho nevznikla takáto situáca. Ona ich ale  arogantne odbila.
Niesla sa ako kráľovná. Namyslene a pyšne. Ten moment keď jej došlo, čo sa deje a teda, že Sebastián nepríde. Poviem vám, že to teda bolo. Začala kričať ako šialená
Čo iné k tomu dodať. Za chyby sa platí. ←