Fates of love (HP)

Kapitola 27 - Kúzlo minulosti

„Nie, Ronald, nebojím sa o svoju reputáciu. Iba som chcela ušetriť tú tvoju, aj keď zjavne si nič také nazaslúžiš. Ale keď inak nedáš, v hotelovej izbe som ťa našla rozdávať si to s prvou povoľnejšou ženou, ktorú si v hoteli cestou k baru stretol!" bez servítky som mu šplechla pravdu do tváre.

Draco

Hermiona jedinou vetou dokázala, aby sa na Lasičiaka  škaredo pozerala celá miestnosť. Nemôžem povedať, že si to nezaslúžil.  Weasley tak očervenel, že vyzeral ako po bleskovom úpale. 

Scarlet vedľa neho pre istotu nevedela, čo so sebou, ošívala sa a pohľadom skúmala čistotu dlážky v Deravom kotlíku. Aj keď sa zdalo, že by ho chcela brániť, zrejme uznala, že bude lepšie, ak udrží jazyk za zubami. 

Na druhej strane Hermiona vyzerala ako bohyňa pomsty - z prižmúrených očí jej lietali preklínajúce pohľady zvlášť Ronaldovým smerom  a ruky zatínala do pästí. Davom sa ozýval netrpezlivý šum a prítomní chceli dychtivo vedieť, čo bolo ďalej. Bolo zjavné, že Hermiona potrebuje pauzu, aby sa upokojila, tak som ju jemne odtlačil od rečníckeho pultu.

„Ehm," prečistil som si hrdlo, „všetci ste sa tu zhromaždili, aby ste si vypočuli pravdivý príbeh, tak tu máte názorný príklad," pár ľudí v miestnosti sa zasmialo.

„Ale aby som z môjho uhla pohľadu pokročil ďalej, po stretnutí s Hermionou som sa pobral do svojho bytu, kde som zaspal. To som ešte netušil, že o hodinu sa mi zjaví uplakaná pred dverami. Pustil som ju dnu, kde mi pomedzi vzlyky povedala iba toľko, že potrebuje niekde prespať. Onedlho na okno zaklopala sova s listom od austrálskeho Ministerstva mágie."

Napätie v Deravom kotlíku by sa dalo krájať. Nikto netušil, čo bude v našom nepredvídateľnom príbehu nasledovať.

„Vydesená Grangerová nakoniec vykoktala, že cestou ju neprístojne obťažoval nejaký mukel, ktorého znehybnila a vymazala mu pamäť. Iste mnohí z vás nevedia o prísnosti austrálskych magických zákonov. Hermionu čakalo pojednávanie pred Komisiou pre presadzovanie čarodejníckeho práva, od toho dátumu až o mesiac. Keďže je výborná kuchárka," miestnosťou sa prehnala vlna tichého smiechu, „dovolil som jej ostať u mňa."

Niekoľko osôb prekvapene nadvihlo obočie, pretože kto by predpokladal, že by som mnou reálne chcela bývať moja bývalá úhlavná nepriateľka, však? Nepozastavoval som sa nad tým a radšej som ďalej opísal, ako nás prepadla moja matka a oboznámila nás s testamentom. 

Bolo jasne vidieť, ako sa tváre ľudí zaryto presvedčených o tom, že dostanú nejaký vopred vymyslený príbeh (presne ako sme pôvodne plánovali), dostávajú do pomykova a vraštia čelá, či im naozaj hovoríme pravdu. Vtedy mi do reči skočila Hermiona, ktorá sa ku mne prikmotrila zozadu.

„Viem, myslíte si, že som bláznivá, keď som prikývla na manželský zväzok s bývalým smrťožrútom a stúpencom Temného pána. Ja, členka Zlatého tria, jedna z Voldemortových poraziteľov. Pravda je taká, že Draco Malfoy sa zmenil. Nech to znie akokoľvek nepravdepodobne, už v tej zapadnutej krčme som si všimla, že to nie je človek, ktorým býval na Rokforte," jej najprv bojovný hlas prešiel do tichšieho a zamatovejšieho.

„Preto som verila, že to celé nenaplánoval, aby sa mi nejakým spôsobom pomstil. Keď sa dozvedel o testamente, bol viac vykoľajený ako ja, presviedčal ma, nech si s ním nekazím život."

Tu som ju musel prerušiť, pretože ma vytáčali vyzývavé pohľady reportérov.

„Viete, celý život som bol vychovávaný vo viere, že jediné, na čom záleží, je čistá krv a zachovanie nepoškvrnenej línie Malfoyovcov. O tom väčší bol môj šok, keď matka povedala, že práve môj otec Lucius, snáď najoddanejší smrťožrút, aký kedy existoval, uviedol v testamente, že sa mám oženiť s muklorodenou čarodejnicou," na pár sekúnd som sa odmlčal, aby som si urovnal myšlienky v hlave.