Fates of love (HP)

Kapitola 11 - Nečakané stretnutie

Prekvapenie!!

Hermiona

Okamih pravdy nastal. Zvoní.. túúút... túúút... túúút... túúút... túúút... túúút. Nič. Vzdávam to. Zrušila som hovor. Ron na mňa s očakávaním hľadel. Pokrútila som hlavou.

„Neviem, možno... možno nemá čas. Zavoláš neskôr," povedal Ron. „Tak poď, ideme späť do hotela."

Zdráhajúc sa som vyšla z telefónnej búdky. Ruky som si vložila do vreciek a vykročila som za Ronom. Zastavil taxík a podržal mi dvere.

-------

Podráždene som vypla televíziu a hodila sa na posteľ k Ronovi. Na číslo z inzerátu som volala už trikrát. Prvýkrát iba zvonilo, potom vraj učastník je nedostupný a nakoniec plechový hlas oznámil, že volané číslo neexistuje.

„Čo ďalej?"

„Skúsime zájsť na políciu v časti mesta, kde bývali."

Ron sa na mňa skepticky pozrel. Nikdy nezačal veriť muklovským strážcom zákona. „Si si istá, že je to dobrý nápad?"

„Máš snáď lepší?" frustrovane som naňho zazrela. Zdvihla som sa z postele a schmatla som kabát z kresla. Ronald sa zatiaľ ani nepohol.

„Ak nechceš ísť som mnou, nech sa páči, zostaň! Pôjdem sama!" otočila som sa na päte a zabuchla za sebou dvere.

„Hermiona! Nebuď taká urážlivá!" vyštekol za mnou.

Posledná kvapka. Nahneval ma, ako ešte nikdy! Tak on ma sem zavolá s vidinou, že budem pátrať po svojich rodičoch a po pár neúspešných pokusoch sa na to vykašle, pretože jeho veličenstvo Ronald je unavený!

V hotelovej hale som sa opýtala na potrebné a chytila si taxík. O chvíľu som už stála pred neveľkou budovou polície. Na okamih som zaváhala a premýšľala som. Asi aj tak nebudú nič vedieť, predsa -odsťahovali sa dosť dávno. Za ten čas sa tu určite vystriedalo viacero policajtov. Došla som k záveru, že to nemá cenu.

Na skrehnuté ruky som si dala rukavice. Vydýchla som a para sa pred mojimi očami zmenila na mrazivý obláčik. Fuj, je tu strašná zima, ale bodaj by aj nie, veď u nás je júl, takže tu majú asi náš január. Rozhodla som sa, že skočím niekam na čaj. Poobzerala som sa okolo seba a hľadala nejaký slušný podnik. Do oka mi padla zašitá krčmička v bočnej uličke.

Vnútri bolo príjemne teplo. Zamierila som priamo k baru a objednala si horúci čaj, najlepšie s rumom. Starý barman s pivným bruchom predo mňa položil pariacu sa šálku s plátkom citróna. Usmiala som sa a poďakovala.

Zhodila som rukavice a odopla si kabát. Poobzerala som sa okolo seba. Nebolo tu veľa návštevníkov - traja pochybne vyzerajúci štamgasti, postarší muž popíjajúci kávu s novinami pred sebou, mladá žena s laptopom a zamilovaný párik. Nepochybne to nebolo frekventované miesto, a ani nemalo byť prečo. Tmavý priestor, tlmené svetlo z lampáša, sem - tam v rohu pavučina, hostinský z doby kamennej, stoly a lavice z tvrdého dreva, do ktorého časom pribudli vyrezané mená, dátumy a obrazce. Nebolo sa veľmi na čo pozerať - televízia bola očividne nad možnosti krčmára, stolný futbal bol nedosiahnuteľnou vymoženosťou.

Napriek tomu, cítila som sa tu dobre. Bez väčších problémov som sa uvoľnila. Vládla tu príjemná anonymita, nikto sa nestaral o nikoho. Zrazu to na mňa všetko doľahlo - strach o rodičov, neúspech v hľadaní, hádka s Ronom,... Osamelá slza sa mi skotúľala z oka. Po nej nasledovala ďalšia, a ešte jedna. Po chvíli sa moje plecia natriasali v dusenom plači. Z vrecka kabáta som vytiahla vreckovku a pohľadom som zavadila o dvere.

Práve niekto vstúpil dnu, zvonec nad dverami zacengal v náhlom poryve vetra. Do miestnosti vošiel vysoký muž v dlhom tmavom kabáte s kapucňou stiahnutou do tváre. Sadol si vedľa mňa a pozdravil barmana. Zrejme bol častým hosťom. Objednal si pohárik škótskej a rozopol si kabát, kapucňu však nezložil.

Barman pred neho položil pohár zlatej tekutiny. Muž ho chytil a na dúšok vypil, ani ho nestriaslo.

„Eddie, dolej mi ešte!"

Eddie zobral fľašu a položil ju na pult pred muža. „Čo ťa sem privádza tentokrát?" povzdychol si barman.

„Problémy, čo iné... Nočné mory. Nemôžem spávať, nezaberajú tabletky." sťažoval sa. „Sprosté spomienky!"

Pozrela som von oknom. Začalo snežiť, usmiala som sa. Ako malá som milovala sneh, s ockom som robila v čerstvej nádielke anjelov, stavali sme snehuliakov a guľovali sme sa. Spomienky vo mne vyvolali ďalšiu vlnu plaču. Snažila som sa ju všemožne tlmiť, no nedarilo sa. Vreckovkou, ktorú som stále zvierala v ruke, som si utrela slzy.

Odpila som si z čaju, ktorý medzi tým ochladol. Aj na ten mám spomienky - po sánkovačke, keď som prišla dnu totálne mokrá od snehu, so skrehnutými rukami, vyštípanými lícami, no s iskričkami radosti v očiach, mama vždy mala uvarenú plnú kanvicu výborného zázvorového čaju s medom a citrónom. Nie, už nebudem plakať!

V poslednej dobe ma dokážu rozcitlivieť úplne blbosti - koberec v predsieni Weasleyovcov, polienko v kozube, či vzorovaná prikrývka, ktorú mi uštrikovala stará mama. Neviem, čo sa to so mnou deje, nemôžem spávať, ak sa mi to podarí, mám nočné mory, z ktorých sa budím s krikom. Keď zavriem oči, zjavujú sa mi pred očami tváre padlých priateľov, ktoré ma mátajú vo snoch, vyčítajú mi, že som ich nezachránila, aj keď sama seba presviedčam, že to nie je moja vina. Vojna je krutá a vyberie si svoju daň na všetkých.

Dosť bolo pochmúrneho spomínania, musím sa pobrať späť do hotela. Vonku sa stmieva a sneh sa sype jedna radosť. Dúfam, že Ronald ma v hoteli čaká ako na ihlách, s obrovskou kyticou ruží v rukách a dobrým ospravedlnením na jazyku, inak nech si ma neželá! Zbalím sa a padám zo spoločného apartmánu, ani žmurknúť nestihne!

Od barmana som si vypýtala účet a zaplatila som. Zdvihla som sa zo stoličky, zapla som si kabát a chytila kabelku. Vtedy sa na mňa neznámy s kapucňou na hlave prvý raz priamo pozrel. Pri otočení hlavou sa mu kapucňa zošmykla a odhalila takmer biele vlasy, bledú pokožku a chladné sivomodré oči.

„Malfoy?!"

„Grangerová?!!"

Čaute, lásky moje, ako sa vám to páčilo?? A čo mi poviete na "novú" postavu :D :D?? Okrem toho sa chcem ako vždy ospravedlniť za to, že časť je zase po mesiaci -_- !!! Nebudem sa vyhovárať na učenie, až tak veľa ho zatiaľ nie je, skôr som nemala inšpiráciu a nechcelo sa mi :D Ale polepšila som sa (dúfam :D) a novú časť vám dám možno už budúci týždeň. Takže tešte sa nabudúce!!!

Love, *Meghann*