Fates of love (HP)

Kapitola 21 - Návšteva z basy

Hermiona

„Ginny, zabiješ ma," vyhŕkla som nervózne.

„O čom neviem?" opýtala sa podozrievavo.

„Budem sa vydávať."

„Po - počkaj, čože?" vyjachtala Ginny po desiatich sekundách mučivého ticha.

„Vydávam sa," zopakovala som.

„Zmeškala som niečo? S Ronom ste sa nebodaj uzmierili, prečo o tom nič neviem? Ron v poslednej dobe vôbec nie je doma, chodí sa k nám iba vyspať, s nikým sa nerozpráva a tvári sa pochmúrne. Žiadnu zmenu som na ňom nezbadala. Stalo sa to iba nedávno?" vychrlila zo seba.

„Ginny, spomaľ. Vôbec to nie je tak, ako si myslíš-"

„Takže si si za týždeň stihla nájsť náhradu za Rona? Nejaký austrálsky fešák?" skočila mi do reči.

„Ginny! Môžeš ma, prosím, nechať hovoriť a nerobiť unáhlené závery?"

„Hovor," stručne mi pokynula.

Najprv som mala v pláne povedať jej vymyslenú romantickú báchorku, no keď som videla jej ublížený pohľad, nemohla som jej klamať. Dívala sa na mňa, akoby som ju zo všetkého vynechala, čo vlastne bola pravda, no mala som na to svoje dôvody. Sme najlepšie kamarátky, odjakživa sme si hovorili všetko. Chápem, že sa cíti, akoby som zrádzala jej dôveru.

„Ginny, sľúb mi, že ma vypočuješ, dobre? Nech to bude podľa teba akokoľvek neuveriteľné alebo hrozné." Ticho prikývla a uprela na mňa vážny pohľad.

Vyrozprávala som jej všetko od odchodu do Austrálie - hľadanie rodičov, hádku s Ronom, hodiny strávené v krčme s Dracom, Ronovo podvádzanie, cesta k Dracovi, napadnutie, list z Ministerstva, príchod Narcissy, testament.

Počas celého môjho monológu sa tvárila čoraz ohromenejšie a miestami ma prerušovala zhíknutiami či ochkaním, alebo nadávkami. Keď som prišla na koniec, zmĺkla som a čakala, čo na to povie.

„Teda, menej by som sa čudovala, keby si sa bláznivo zamilovala do nejakého opáleného surfistu. Ale Malfoy? Ako je možné, že ste sa zatiaľ vzájomne nezabili?"

„Ver mi, to sa pýtam aj ja. Hneváš sa na mňa veľmi?" úzkostlivo som sa jej opýtala. Stratiť naše dlhoročné priateľstvo bolo to posledné, čo som chcela.

„Hermiona, niežeby som s Malfoyom sympatizovala, ale to, čo robíš je obdivuhodné. Uvedomuješ si, že keď to nebude klapať, nemôžete sa rozísť?"

„Áno, Ginn, uvedomujem si to. Síce nie som nadšená z toho, že mi osud vybral práve Draca, ale čo mám robiť? Zomrieť ho nenechám!" rozohnila som sa.

„Počkaj, vy sa oslovujete krstnými menami? Wow," konštatovala ohromene.

„Bol to jeho nápad," rozpačito som pokrčila plecami.

„Mimochodom, musíš ma pozvať na svadbu! Už máš vybraté šaty? A výzdobu, menu a kňaza?" prebudila sa v nej organizátorka.

„Jasné, že ťa pozvem. A áno, šaty mám, kňaza mám. Na výzdobe a menu sa pracuje."

Ďalšiu polhodinu sme preberali všetko možné týkajúce sa svadby, až kým sa Ginny nezačala zberať na odchod, lebo musela bežať za Harrym.

„Ginny, sľúb mi, že to, čo som ti povedala, nikomu nepovieš."

„Ako to myslíš? To chceš celú svadbu držať v tajnosti?"

„Samozrejme, že nie. Je mi jasné, že akonáhle tá správa prenikne na verejnosť, budeme témou číslo jeden. Myslela som tým, že pomlčíš o celom testamente. Proste sa budeme tváriť ako bláznivo zamilovaní," vysvetlila som jej.