Kapitola 20 - Som tu pre teba

800 42 8
                                    


Hermiona

Domov som sa vrátila s obrovskou bielou škatuľou, v ktorej boli svadobné šaty. Taktiež som mala cez seba prevesených ďalších päť tašiek, ktoré obsahovali topánky, malú kabelku, venček, spodnú bielizeň (pri jej kúpe som bola celý čas červená ako paprika) a iné drobnosti. 

Keď som otvorila dvere, ovalil ma zápach pripáleniny. Preboha, nevypla som rúru? Určite áno. Vtom sa z kuchyne ozval buchot sprevádzaný hlasnými nadávkami. No to ma podrž, Draco varí.

Tašky a škatuľu som zložila som zložila na chodbe a vydala sa za zdrojom toho zápachu. Pri kuchynských dverách sa vznášal obláčik bieleho dymu. Opatrne som nakukla za roh a zbadala som Draca v zástere stáť pri sporáku. Do vzduchu vyletela pravdepodobne palacinka a s plesknutím pristála na panvici. 

„Ahoj," povedala som. Draco, ktorý si  ma doteraz nevšimol, vyskočil a hlavou sa buchol o vrchnú poličku.

„Hermiona, prečo chodíš ako duch?" podráždene sa otočil a masíroval si udreté miesto.

„Pohybujem sa úplne normálne, ibaže ty si bol taký zažratý do prípravy neviem čoho, že si ma nevnímal."

„No dovoľ, vraj nevieš čoho. Tak ja sa tu snažím a ty takto. Počkaj, to si zapamätám," hral sa na urazeného.

„Ale vážne, čo to tu nacvičuješ?"

„Robím domáce lievance," odvetil mi pyšne.

„Ukáž sem," povedala som. Po celodennom behaní po butikoch a skúšaní jedných šiat za druhými som bola hladná ako Norbert a bolel ma celý človek.

Draco prevrátil očami a postavil predo mňa tanier s lievancami poliatymi javorovým sirupom a šľahačkou. Vrhla som sa na ne ako Lavander na Rona v šiestom ročníku. Pri prvých dvoch som ani nevnímala chuť, no keď som zasýtila prvotný hlad, začala som si vychutnávať každé ďalšie sústo. Draco stál so založenými rukami opretý o pult a pobavene ma sledoval.

„Prečo si mi - mhm - tvrdil, že nevieš variť?" spýtala som sa s plnými ústami.

„Toto je jedno z mála jedál, ktoré sa v mojom podaní dajú jesť."

„Je to skutočne výborné. Kto ťa to naučil? Matka?"

„Nie, tá nie. Keď som bol malý a nudil som sa, trávil som čas v kuchyni so škriatkami. Často ma tam rodičia našli a dostal som výprask. Ale v tých šťastnejších okamihoch som ich sledoval ako pripravujú jedlo a odtiaľ som sa pár vecí naučil," vysypal zo seba.

„Mhm, ale tieto sa ti vážne podarili."

„Nezabili ste sa navzájom s mojou matkou?" zmenil tému.

„Prekvapivo, celkom sa s ňou dalo vydržať. Zdá sa mi, že vie byť aj milá, keď chce."

„Nákup ste vybavili?"

„Prečo sa pýtaš?" nadhodila som podozrievavo. „Ženích nesmie pred svatbou vidieť nevestu v svadobných šatách, prináša to nešťastie."

„Ale no tak, Hermiona," hodil na mňa psie oči, „dobre vieš, že my nie sme práve konvenčný pár."

„Nie, Draco," so smiechom som po ňom hodila utierku.

------------------------

2 days later

Vstali sme neskoro, Draco už prestal chodiť do práce. Včera sa tu zastavil nejaký iný pracovník Oddelenia pre experimentálne kúzla a vyzdvihol si materiály. Pri tom na mňa celý čas zízal a asi sa snažil uveriť tomu, čo videl. Grangerová v jednom byte s Malfoyom? Stavím sa, že zajtra o tom bude pikantný článok v Prorokovi. Keď dorazíme do Anglicka, musím sa urýchlene dostaviť k Weaslyovcom, aby sa predišlo nejakému nedorozumeniu.

Fates of love (HP)Where stories live. Discover now