Fates of love (HP)

Kapitola 4 - Na pravdu obrátený žart

Hermiona

Prekvapená som zastala vo dverách. Ron sa ku mne pomaly blížil a usmieval sa. Zastal predo mnou a podal mi obrovskú kyticu krásnych červených ruží.

„Hermiona." Moje meno z jeho úst znelo naozaj zvláštne.

„Ron? Kde sú všetci?" začala som sa o nich báť. Také podozrivé ticho tu už dávno nebolo.

„To nie je podstatné. Mám pre teba malé prekvapenie."

„Aké???" som zvedavá ako malé dieťa.

„Výlet do Austrálie. Celý týždeň. Iba ty a ja." Ron sa na mňa s očakávaním zadíval.

„Ron, máš horúčku?? Niekde si sa udrel??" toto sa naňho naozaj nepodobá.

„Nie, nemám horúčku ani som sa neudrel. To nemôžem so svojou drahou polovičkou stráviť jeden krásny týždeň?" začal sa tváriť sklamane.

„Ale áno, Ron, ale toto som nečakala. A kedy odlietame???" moja radosť nemá hraníc. V duchu sa vznášam 2 metre nad zemou.

Pristúpila som k Ronovi a pobozkala ho. Zdvihol ma zo zeme a zatočil sa so mnou.

„Takže tešíš sa? Odlietame o dva dni." zamával obálkou.

„Jasné, že sa teším." od dojatia sa mi natlačili slzy to očí. Pochopila som, že Ron so mnou chce pohľadať mojich rodičov.

Harry

Neuveriteľné! Ráno o siedmej nás všetkých Ron vyduril z postelí, vraj sa máme pratať z domu, lebo má pre Hermionu prekvapenie. Mali sme naplánovaný piknik, takže sme poslúchli. Rýchlo som zobudil Georga a vošiel do kuchyne. Tam som našiel rozospatú Ginny v župane, ktorá práve balila piknikový kôš a niečo si hundrala popod nos.

„Áno, povedala som mu, aby vymyslel prekvapenie, ale nie aby nás ťahal z postele za tmy. On je fakt nenormálny. Vôbec to neprospieva mojej pleti..."

„Dobré ráno, Ginny. A neboj sa, pleť máš krásnu ako vždy." Ginny od ľaku podskočila a tresla hlavou o poličku.

„Preboha, prepáč, nič sa ti nestalo??" pribehol som k nej.

„Prečo sa tak zakrádaš? Hrozne si ma vyľakal. Budem tam mať hrču. Au, au." držala sa za hlavu a zazerala na mňa.

„Daj sem, pofúkam ti."

„Harry!!!" Ginny ma začala naháňať po kuchyni s utierkou v ruke.

„Hej, vy dvaja, ideme na ten piknik alebo nie?" strčil hlavu do dverí George.

„Jasné, že ideme, ale tuto Harry mi práve spôsobil mierny infarkt, takže nečakaj odo mňa zázraky."

„Nebodaj ťa požiadal o ruku?!" George vletel do kuchyne a začal obzerať Ginnine ruky.

„Nie, ty somár. Preboha, mám len 18. To ty si ten, čo by mal pomýšľať na svadbu." Ginny si vytrhla ruky z Georgovho zovretia. Ja som sa zatiaľ rehotal ako zmyslov zbavený.

„Dnes chcem Angelinu požiadať o ruku, a preto potrebujem, aby ste mi s tým pomohli."

Uff, zatiaľ najdlhšia kapitola. Dnes možno pridám ešte jednu. Hlasujte, komentujte, ak sa vám to páčilo...

BEŇO, ďakujem za inšpiráciu!!! xx

*Meghann*