Fates of love (HP)

Kapitola 15 - Rozchod

Táto časť je venovaná Alanovi Rickmanovi :( :( :(

Draco

Po nečakanom vyrušení v podobe vystresovanej a uplakanej Grangerovej som sa práve chystal zaľahnúť späť do postele, keď sa ozval buchot ako keď niečo ťažké spadne na dlážku. Snáď tá šialená baba nehádže o zem moje veci! Rozzúrený som vybehol zo spálne a v prvej chvíli som si nič nevšimol. Spravil som krok dopredu. Môj pohľad spočinul na gauči, na ktorom ležala nepoužitá deka. Kde dopekla je Grangerová? Vybral som sa do kuchyne. Vtom som zbadal pred sebou na zemi ležať nejaké telo. 

Vlasy jej padali cez tvár, ruky mala pohodené vedľa seba a nohu v divnom uhle. Zobral som ju na ruky a položil na gauč. Pravdepodobne omdlela. Ale prečo? Od vyčerpania? Vedľa miesta, kde som ju našiel, som zbadal na dlážke ležať kus pergamenu. Zodvihol som ho. Bol to list. Rozhodol som sa, že ho preskúmam potom.

„Grangerová! Grangerová!? Žiješ?" začul som trhaný nádych.

Jej oči sa začali otvárať, hneď ich však privrela pred ostrým svetlom.

„Čo... čo sa stalo?" dezorientovane sa opýtala.

„Práve som si šiel ľahnúť a začul som strašný buchot. Potom som ťa našiel testovať mäkkosť mojej mramorovej podlahy."

„Čože?!"

„Odpadla si."

„Preboha, ten list. Kde je?" zamrmlala. Jej oči sa od ľaku dvojnásobne zväčšili. Mali nádhernú orieškovohnedú farbu. Za tú myšlienku by som si mal dať facku.

„Tam na zemi." zohol som sa preň a podal jej ho. Pohľadom prebehla po úhľadných riadkoch a zhlboka sa nadýchla a vydýchla, akoby sa snažila upokojiť.

„Čo ťa tak strašne šokovalo? Weasley si našiel za teba náhradu?"

„Sklapni, Malfoy. Toto je oveľa horšie," podala mi hárok pergamenu, „prečítaj si to."

Očami som preletel po pergamene. Porušili ste čarodejnícke zákony... muklovského pôvodu... do budovy Ministerstva mágie... trest... možnosť obhajoby... členka Komisie pre....

Tá si teda zavarila. S austrálskym Ministerstvom sa neradno zahrávať ani väčším rybám.

„Čo mám robiť?" zúfalo sa opýtala.

„Ako sa to vlastne stalo?"

Grangerová sa rozhovorila o podvodníkovi Weasleym, ožratom muklovi a ceste sem. Keď skončila, musel som nad ňou pokrútiť hlavou.

„Pýtaš sa ma, čo máš robiť?" prikývla. „Nemáš na výber. Musíš tam ísť. Ak nepôjdeš, nájdu si ťa. Neverila by si, ale tu nemajú takmer žiadnu kriminalitu. Ich Sídlo aurorov vlastne nemá čo robiť. Preto si môže dovoliť naháňať po svete idiotov, ktorí trochu čarovali pred muklami."

„Aké prísne tresty majú?"

„Ak sa nedostavíš na miesto pojednávania, podľa zákonov ťa môžu odsúdiť v tvojom prípade na doživotie v Mt. Kosciuzsko."

„A to je čo?" opýtala sa. Očividne bola príliš otrasená, aby rozmýšľala nad zoznamom svetových čarodejníckych nápravno-výchovných zariadení, aj keď ho určite vedela naspamäť.

„To je ich obávaná basa pre čarodejníckych delikventov. V najvyššej hore Austrálie majú vyhĺbené nekonečné tunely plné zločincov najťažšieho kalibru. Nestrážia ich dementori, ale tvory podobné banským škriatkom. Sú však oveľa väčšie a zákernejšie."