Fates of love (HP)

Kapitola 18 - Testament

Hermiona

„Matka, čo tu robíš?" opýtal sa Draco, totálne vyvedený z miery.

„Dobrý večer," pípla som potichu. 

„Dobrý. Draco, môžem ťa poprosiť, aby si sa obliekol?" pozrela naňho Narcissa Malfoyová so zdvihnutým obočím.

„Áno, matka," povedal. Vyslala som k nemu zúfalý pohľad alá Nenechávaj ma tu s ňou! On pokrútil hlavou a zmizol v spálni.

„Pani Malfoyová, poďte ďalej, nestojte vo dverách." 

„Ďakujem," povedala aristokraticky a elegantným krokom prešla k pohovke.

Zo spálňových dverí sa vynoril už oblečený Draco a prehovoril: „Matka, práve sme sa s Hermionou chystali večerať, pridáš sa?"

„Ak vás to nebude obťažovať..." poznamenala a napravila si okraj čiernych šiat.

„Ale isteže nie."

Zamierila som do kuchyne a z poličky vybrala ďalší tanier a príbor. Cestou som ešte zobrala pohár na víno. Položila som ho na prestretý stôl a upravila taniere. Draco s matkou prišli k stolu a usadili sa.

Vošla som späť do kuchyne po prvý chod - francúzsku cibuľovú polievku. Moje kuchárske umenie je dosť priemerné, no myslím, že jedlé. Len dúfam, že Narcissa Malfoyová ma neroznosí na kopytách za to, že chýba predjedlo. S pomocou utierky som uchopila hrniec a vrátila sa k stolu. Položila som ho doprostred a pozrela na tú aristokratku zo vznešeného rodu.

„Môžem vám naložiť?" opýtala som sa. Prikývla. Zobrala som jej tanier a ponorila varechu do zlatistej polievky.

„Nech sa páči, francúzska cibuľová polievka."

Naliala som Dracovi a potom sebe a usadila som sa. Všetci sme sa pustili do jedla. Sledovala som Narcissu a čakala nejaký komentár k môjmu vareniu. Nedočkala som sa.

Ticho prelomil až Draco, keď sa opýtal: „Mama, čomu vďačíme za tvoju návštevu?"

„Nemôžem len tak navštíviť svojho syna?"

„Ale samozrejme, že môžeš, no mohla si mi dať vedieť."

„Aby som bola úprimná, bola som si niečo vybaviť na tunajšom ministerstve," povedala s mierne znechuteným výrazom. Potom na mňa hodila vševedúci pohľad. Striasla som sa. Iste sa niečo dopočula.

„Ako sa má otec?" spýtal sa Draco.

„Ako sa asi má človek vo väzení?" utrúsila Dracova matka s bolesťou v očiach.

Tým sa konverzácia viac-menej skončila alebo bola obmedzená na vety typu: „Podaj mi soľničku, prosím."

Hlavný chod bol už za nami, práve sme jedli dezert. Ja som svoj kúsok dojedla a ponúkla Narcisse: „Dáte si čaj alebo kávu?"

„Nie, ďakujem. Slečna Grangerová, mohli by ste nás s Dracom nechať osamote?"

„Iste," prikývla som a pozbierala tanieriky od koláča. 

Draco

Za Hermionou sa zabuchli kuchynské dvere. Svoj pohľad som upriamil na matku, ktorá sedela oproti mne. Dívala sa na mňa zvláštnym hodnotiacim pohľadom. Určite neprišla len tak na návštevu. Poznám vlastnú matku a toto sa mi vôbec nepáči.

„Môj milý Draco, poznáš ma dosť dobre na to, aby si zistil, že ministerstvo nebolo pravým dôvodom môjho príchodu," prikývol som.

„No tak to už vyklop," poznamenal som otrávene.