Fates of love (HP)

Kapitola 25 - Scarlet

Draco

„Scarlet, čo tu robíš?" zašepkal som totálne zdesene. Myslel som, že táto kapitola môjho života je definitívne uzavretá, ale mal som vedieť, že sa jej nezbavím len tak ľahko.

„Ach, Draco Malfoy, teba by som tu naozaj nečakala!" afektovane sa zasmiala, akoby stretla dobrého priateľa, ktorým som určite nebol.

„Ron, predstavíš nám konečne svoju priateľku?" zasiahla pani Weasleyová.

„Drahá rodinka, toto je Scarlet Zabiniová," vyhlásil Lasičiak hrdo, ale jeho to čoskoro prejde, keď zistí, čo je to za potvoru.

„Sadnite si, prosím. Akurát sme chceli začať večerať," vyzval ich Arthur.

Až mi navrela žila na čele, keď som zbadal, že jediné voľné miesta sú pri mne. Vtom som pocítil upokojujúci stisk ruky a tak som ďakovne pozrel na Hermionu, ktorá na mňa hľadela s neskrývanou zvedavosťou.

„Teda, Ron, nečakali sme, že si tak skoro po... hmm, Hermione nájdeš tuto Scarlet. Aj keď nemôžem poprieť, že je neskonale očarujúca," zádrapčivo sa ozval George. Vzápätí dostal za svoje posledné nerozvážne slová utierkou cez ruku. Samozrejme, od Angeliny.

„Sám vidíš, George, že Hermiona očividne nemala problém posunúť sa ďalej, tak prečo by som sa nemal aj ja?" zdanlivo úprimne sa zasmial.

Chvalabohu, vošla Molly s polievkovou misou a rozhovor pri stole ustal. Bolo počuť iba pravidelné cinkanie lyžíc o dná tanierov. Musím uznať, že Hermiona nepreháňala, keď mi hovorila, že pani Weasleyová je výborná kuchárka.

„Draco, povedzte nám, ako ste sa s Hermionou dali dokopy? Myslím, že nás to všetkých úprimne zaujíma," opýtal sa pán Weasley.

Pozrel som spýtavo na Hermionu a keď prikývla, začal som rozprávať.

„Ako všetci iste viete, počas Rokfortu sme sa neznášali. Priznávam, bol som naozaj idiot," celé osadenstvo sa, na môj vkus, škodoradostne zasmialo. Teraz prišiel rad na tú vymyslenú časť.

„Raz sme na seba náhodou narazili v Šikmej uličke. Teda, doslova narazili - oblial som ju kávou. Viete si predstaviť, ako vyvádzala. Ako odškodnenie som ju pozval na kávu, no samozrejme, že odmietla. Potom sme sa stretli až v Austrálii, opäť v kaviarni. Vtedy pre zmenu obliala ona mňa. Začala sa mi ospravedlňovať a pýtala sa, ako mi to môže odškodniť. Povedal som jej, že si so mnou musí dať kávu. Tentoraz už neodmietla - dali sme sa do reči a dve hodiny nám ubehli ako voda. Potom zdráhavo prijala moje pozvanie na večeru a odvtedy sme sa stretávali viac-menej pravidelne," zakončil som to. 

Hermiona na mňa zdvihla obočie a usmiala sa. Viem, že sme sa dohodli na úplne inom príbehu, ale tento sa mi páči nejako viac a zdá sa, že aj jej.

„Ale ak nie je pravda to, čo sa píše v Prorokovi, prečo sa potom idete brať tak narýchlo?" spýtala sa Molly a veľavravne sa zadívala Hermione na ploché brucho. Narážala na Skeeterkin výmysel o "dedičovi Malfoy Manoru". 

„Lucius Malfoy zomiera a dôrazne sa vyjadril, že Draco sa musí oženiť ešte pred jeho smrťou, inak nedostane ani knut z dedičstva," povedala Hermiona ďalšiu polopravdu.

„Mimochodom, všetci ste srdečne pozvaní na náš zásnubný večierok," povedal som. Do pozvania som chtiac-nechtiac musel zahrnúť aj Scarlet, ktorá už teraz na mňa pozerala s prefíkaným úsmevom. Predpokladám, že matka by ju aj tak pozvala aspoň zo slušnosti.

Hermiona

Molly vstala od stola a kývla na mňa hlavou: „Hermiona, pomôžeš mi s taniermi?"