𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

28.Kapitola

"Takže ty a Parkinsonová hej? To by ma nenapadlo ani najhoršom sne" úprimnosť nadovšetko Harry.

"Furt som si myslela že je to namyslené a hlúpe dievča no to po dnešnom rozhovore to zo mňa opadlo, neverím jej, ešte nie, ani Blaisimu som zo začiatku neverila a teraz sme veľmi dobrý kamaráti, chce to len čas si myslím" Blaisi! S tebou si tie prezývky ešte zajtra vybavím!

"Ja len dúfam že ti neublíži" obaja sa na seba pozrieme a usmejem sa naňho.

On sa o mňa bojí!? To je zlaté od neho.

"Nemala by a keď áno, vrátim jej to dvojnásobne" prázdne slová Eleanor. Nevrátim jej to, aj keby som neviem ako chcela, nie som človek ktorý sa mstí za hlúpe detské hádky, ale tak pred Harrym to radšej poviem aj keď tuším, že tiež si myslí, že jej to nevrátim, veď ma pozná.

"Som zvedavý čo na to povedia ostatný, druhý slizolinský kamarát, si asi prvá ktorá má s nimi vôbec nejaký kontakt mimo hodín"

"Budú to musieť prekusnúť, veď ako povedala Pansy, prežili Blaisiho, prežijú aj ju, aspoň teda dúfam"

"Mala by si im to oznámiť čo najskôr, najlepšie ešte dnes aby sa to nedozvedeli od iných"

"Všetci budú v klubovni? Nevieš?"

"Mali by. Eleanor, hľadali sme ťa polovicu dňa, nikdy si nebola, proste si zmizla, bola si zrazu fuč, zašiel som dokonca aj za Zabinym pretože naposledy som ťa videl s ním, hovoril že si išla niekoho hľadať, nechal som to zo začiatku tak no keď si sa neukazovala niekoľko hodín, báli sme sa o teba, dokonca aj Zabiny začal šalieť" prizná sa mi. Tak toto už im nemôžem nikdy urobiť, cítim sa za to zle že som ich tak vystrašila a teraz ešte keď im oznámim že Pansy Parkinsonová a ja sme priateľky tak ich asi Merlin bude kriesiť.

"Prepáč že som teba aj ostatných tak vystrašila" ospravedlním sa mu.

"Hlavne že si sa našla"

Na to už Harry povie heslo do klubovni a spoločne vojdeme dnu.

Nachádzajú sa tu všetci s ktorými udržujem priateľstvo.

Hermiona, Ron, Seamus, Nevill, Dean, Fred aj George, Ginny, Parvati.

Všetci sa postavia a pribehnú ku mne, začnú mi klásť otázky typu kde som bola s kým som bola koho som hľadala...

"Sadnite si ak chcete niečo vedieť!" zakričím na nich keď mi začnú pukať ušije bubienky.

Všetci ako na povel si danú, Hermiona, Parvati, Ginny a Dean na gauč, Nevill so Seamusom na zem na vankúš, Fred a George sa uprú o roh gauča, Ron si sadne na zem pred gauč, Harry si sadne do jedného kresla a keď všetci sedia na mieste, sadnem si do druhého kresla.

"Vysvetľuj" vyzve ma moja najlepšia priateľka Hermiona.

"Sľúbte mi že na mňa nebudete nahnevaný" hodím na nich zúfalý pohľad a z ich pohľadov viem vyčítať že ničomu nerozumejú.

"No podľa toho o čo ide ta po..." začne rozprávať Ron no Hermiona ho buchne po hlave novinami a dokončí zaňho "El, čo sa stalo?"

Vyrozprávam im taktiež všetko ako pred desiatkami minút Harrymu a Blaisovy. Počúvajú ma, neprerušujú za čo si ich vážne cením.

"Takže ak tomu chápeme správne, ty a Parkinsonová ste teraz priateľky?" chce sa uistiť Hermiona.

"No také niečo"

"A hovoríš že sa chce zmeniť? Že mne a tebe už nebude nadávať?"

Opravím ju "Nikomu do humusákov nebude nadávať, abo teda sa o to bude snažiť, povedala že sa z nej stane Blaise dva"