𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

42.Kapitola

To čo som urobila bolo hrozné no zároveň neuveriteľne krásne.

Bol to môj druhý bozk v živote a prvý s Dracom Malfoyom. Pri Merlinovej brade! Ak by toto niekto zistil bol by koniec. Zomnou aj s ním. Jeho by vydedili a schoval by sa do kanálov a mňa by priatelia zavrhli, nemôžem dopustiť aby sa to niekto dozvedel a rozhodne sa to nemôže opakovať.

Opakuj si Eleanor:

Bolo to len preto aby si dokázala že nie si srab.

Bolo to len preto aby si dokázala že nie si srab.

Aj keď si to opakujem, klamem samej sebe. Bolo to preto lebo som to chcela no nemôžem chcieť niečo také ako je Malfoy. To neprichádza do úvahy.

Nikdy by somnou nič nemal kvôli jeho postavení, ak by to zistili jeho rodičia, nikdy by s ním už neprehovorili.

Ale predsa to čo povedal nevyzeralo ako vtip...

Nie! Nebudem sa tým zaoberať práve teraz, musím zistiť čo sa stalo Cedricovi a hlavne kto to urobil!

Harryho odviedol preč Moody, to som videla ako ho ťahal preč takže zamierim tam, do jeho pracovne.

Utekala som ako o život, chcela som byť čo najskôr pri Harrym.

Dorazila som presne vtedy keď v miestnosti bol aj Snape, Dumbledore a McGonagallová.

Prvé čo som si všimla boli oni, potom neznámeho muža na sedadle, na zemi oko a vedľa neho presne to čím mal Moody to oko obmotané, otvorenú truhlu a v nej ďaľšie truhly.

Keď som sa objavila vo dverách, všetci sa namňa pozreli.

Najprv som sa pozrela rýchlo do truhli a všimla som si tam telo, bolo živé, hýbalo sa, pozrelo sa smerom ku mne a uvidela som tam Moodyho.

Otočila som sa a všetko mi došlo.

Už viem prečo mizli Severusovy veci na všehodžús, niekto sa vydával za Moodyho a je to pravdepodobne ten čo sedí na stoličke, nie pravdepodobne ale určite.

Nahnevane som ku nemu prišla a dala mu prútik pod krk.

"Eleanor nie!" okríkol ma Harry. Všimla som si jeho jazvy a taktiež aj znamenie na predlaktí toho muža.

"Vy viete čo to znamená..." začal rozprávať "...vrátil sa, Lord Voldemort sa vrátil"

To nemohla byť pravda. Tušila som to z tých Harryho snov aj z toho temného znamenia na trojčarodejnickom turnaji no nie...teraz to je už oficiálne.

"Prepáčte, nešlo tomu zabrániť" trasúcim hlasom povedal Harry.

Prišla som ku nemu a pomali ho objala.

"Pošlite sovu do Azkabanu, určite ich bude zaujímať že im jeden väzeň chýba" povedal Dumbledore a McGonagallová sa rozutekala čo najrýchlejšie poslať odkaz.

Harryho som z objatia pustila.

"Uvítajú má tam ako hrdinu" zasmeje sa.

"Možno, no ja som hrdinov nikdy veľmi neobdivoval" odvrkne mu Dumbledore a nesie Harryho preč.

"Eleanor, ideš?" zastaví pred dverami Harry a opýta sa ma.

Posledný krát sa pozriem na toho slizkého muža "Idem" odpoviem Harrymu a vyberiem sa s nimi preč.

.

Harry mi všetko vysvetlil, za smrť Cedrica môže Voldemort, to on ho zabil. Ten muž bol jeho poskok, bol to syn pána Croucha. Junior.
Vyrozprával mi všetko. Bola som rada že už je po tom no stále som nebola zmierená s jeho smrťou.

Zo začiatku som ho nemala rada a nakoniec sme sa stali dobrými priateľmi.

Aké to bude bez neho?

Chýba mi a bude mi chýbať, musím sa zmieriť s tým že ho už nikdy neuvidím, možno tak na druhej strane medzi mŕtvymi.

Ešte že mám svojich priateľov ktorý tu budú pre mňa.

A čo s Malfoyom...netuším, nechám tomu voľný priebeh, je to budúcnosť ktorú nechám budúcnosťou a nebudem sa tým zaoberať, mám to v merlinovom zadku čo s nami bude.

.

Dumbledore oznámil všetkým čo sa stalo a ako zomrel Cedrice Diggory hneď na druhý deň ráno. Bolo to strašné, znova spomínať na včerajší deň.

.

Pri lúčení dostala Hermiona papierik od Kruma aby jej napísal, Ron dostal pusu od Fleur a jej mladšej sestry, Harrymu s nikým veľmi do reči nebolo a ja, ja som dostala úprimný úsmev od Malfoya.

Stála som pri Hermione a nejakých chrabromilčankách, nechcela som si to priznať no očami som ho hľadala, Malfoya, až som ho našla.

Pozeral sa namňa, pozrela som sa mu do očí a po niekoľkých sekundách sa namňa len malinkým zdvihnutím kútika usmial, oplatila som mu ho, nedokázalo som od neho odtrhnúť oči a v tej chvíli mu ruplo asi v tej jeho hlúpej hlave a začal kráčať smerom ku mne no prvý krát som bola rada že ho zastavila Daphne ktorá sa mu hodila okolo krku, zhnusilo sa mi na nich pozerať tak som sa otočila a sústredila sa na ostatných.

.

Hlúpa ale zároveň dobre že to spravila, Daphne. Keby ma nezastavila asi by som prišiel ku Eleanor a vôbec neviem čo by sa ďalej stalo, hlúpa preto že sa mi hodila okolo krku, nechcel som byť za debila tak som ju nechal tak no Eleanor sa hneď otočila a začala ma ignorovať.

Vôbec netuším čo sa to s nami deje no je to zlé, hlavne z mojej stránky.

Nikdy si s Eleanor Clárkovou nezačnem pretože nemôžem a nechcem!

Toto si budem opakovať celé prázdniny.

.

Keď odišli žiaci z druhých škôl tak sa skoro každý pobral dobaliť keďže sa čoskoro chystáme domov, zajtra konkrétne, máme prázdniny skôr kôli Cedricovej smrti.

"Tak čo Harry? Tešíš sa na prázdniny? Vlastne, viem že nie keďže ideš ku tým bláznom no aspoň si trochu od tohto odpočinieš" vidne zomňa keď dám cez plecia svoju ruku Harrymu.

"Ako sa to vezme" zachichoce sa.

"Bude niekedy na Rokforte kľudní školský rok?" opýta sa pobavene Ron. Podľa mňa nie...

"Nie" odpovieme naraz s Harrym a Hermionou.

"No veď, čo by bol život bez drakov" ironicky sa nás spýta Ron a začneme kráčať smerom do vnútra, otočíme sa spať keďže Hermiona zaostáva

"Všetko sa teraz zmení, všakže?" spýta sa nás smutným hlasom.

Pristúpime ku nej a Harry jej povie "Ano"

Začne kráčať takže začneme spolu s ňou.

"Tento rok mi budete písať a všetci traja" pozrie sa hlavne na Rona keďže ten to nejako nedodržiava.

"Ja to robiť nebudem, ty vieš že nebudem" povie jej.

"Harry bude, všakže?" opýta sa ho.

"Samozrejme, každý týždeň" zasmeje sa.

"Mňa sa ani nepýtaj, kedy som ti ja nepísala" poviem jej keď mi chce niečo ísť povedať.

A týmto rozhovorom sa poberieme späť do hradu.

Tento rok sa skončil, aké nové dobrodružstvá si namňa prichystá ďalší?