𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

59.Kapitola

"Draco?" prešlo niekoľko dní od udalostí na ministerstve.

Lucius je v Azkabane, Sirius mŕtvy, Harry nevychádza z izby, Dumbledora som nevidela od ministerstva, ja som po prvý krát vyšla z izby od vtedy, musím sa porozprávať s Dracom.

Mali sme sa stretnúť na astronimickej veži, dostala som od neho niekoľko listov no len na jeden som odpovedala.

Opieral sa o zábriadle, jeho vlasy boli do strán kvôli júnovému vetru a hlavu mal sklesnutú, pozeral sa smerom dole.

Keď som povedala jeho meno, otočil sa a pohľad venoval mňe.

Stáli sme oproti sebe a ani sme sa nepohli, vedela som o tom čo sa stalo jeho otcovi a on vedel čo sa stalo na ministerstve somnou, všetko bolo v dennom prorokovi.

"Ako-ako sa cítiš?" zakoktal sa. Hlas mal zachrípnutý.

"Hrozne" nechcela som klamať, musím mu povedať čistú pravdu.

Spravil niekoľko krokov ku mne no odstúpila som, hodil namňa nechápavý pohľad.

"Chcem sa s tebou porozpsrávať, je to vážne" začala som kráčať tam kde pred malou chvíľou stál on.

"O čom?" ostal stáť, nepriblížil sa, medzi nami bol rozdiel dva metre.

"O nás" priznala som sa mu. Nehovoril nič no nevidela som mu do tváre, bola som otočená chrbtom až som sa otočila a pozrela sa na neho.

Bol smutný. Vedel čo sa stane.

"Musíme sa rozisť, abo teda, ukončiť to čo robíme, ja ani nevien či sa to dá nazvať vzťahom, ide o to že po tom čo sa stalo na ministerstve a to s tvojím otcom...ja už takto ďalej byť nechcem, obaja bojujeme na inej strane, obaja chceme niečo iné-"prerušil ma.

-to nie je pravda, jediné čo chcem je byť s tebou" nekričal, hlas mal tichý.

"A povedz mi, kvôli mne sa vzoprieš rodine? Matke? Všetkým naokolo?!" zakričala som, nedokázala som to už v sebe dusiť.

Nehovoril, stál tam a nič nepovedal.

"Myslela som si to, sme tak rozdielny a vôbec sme si to neuvedomili, vtedy v knižnici, mal si ma už vtedy nechať ísť, teraz by to nebolo až také ťažké" to už som sa neudržala a rozplakala som sa.

"Si to jediné čo mám Eleanor, jediná vec čo ma drží nad vodou" nevedela som čo mu mám na to odpovedať, bolo to od neho krásne no zároveň som to nechcela počúvať, musí to skončiť!

"Milujem ťa Draco a vždy budem, vždy si bol len ty ten na ktorom mi záležalo viac ako na kamarátovi, len ty jediný a nikto iný" snažila som sa nad tým nejako usmiať no bolo to ťažké.

"Ak by si ma milovala teraz by si ma neopustila"

"Milujem ťa na toľko že ťa musím opustiť pretože ak by som bola s tebou a niekto by sa to dozvedel, zabili by ťa a ty to vieš" vedel to a preto znova mlčal.

Pristúpila som ku nemu a pobozkala ho na líce. "Môžem ťa aspoň posledný krát objať Clárková?" pousmiala som sa nad týmto no prikívla som.

Niekedy je objatie viac ako bozk a v našom prípade tomu tak bolo. Objal ma a nechcela som aby to prestalo, jeho ruky si obmotal okolo môjho tela a ja som sa cítila konečne v bezpečí, v jeho náručí, len on a Harry toto dokázali, samozrejme aj Severus.

Len oni traja dokážu to že sa s nimi cítim ako doma, nerozumiem ako to robia no to asi preto lebo mi na nich najviac záleží.

"Zbohom Draco Malfoy"

"Zbohom Eleanor Clárková"

Otočila som sa a odišla som. Skoro celý rok strávený s ním a všetko sa zničilo niekoľkými vetami. Bolo to hrozné, cítila som sa akoby mi niekto práve bodol nôž do môjho srdca.

Prečo som sa musela zamilovať do tej najkomplikovanejšej osoby na svete?

.

"Chceli ste ma vidieť pán riaditeľ?" vsúpila som do riaditelni po zaklopaní, stretla som McGonagallovú a tá mi to povedala.

"Áno, áno, chcel som s tebou hovoriť Eleanor, sadnite si" ukázal na stoličku pred sebou kde som si aj sadla. Na to mi ukázal aj na cukríki pred ním no slušne som ich odmietla.

"Ako sa cítiš?" opýtal sa ma. Určite to myslel kvôli ministeratvu.

"No-ťažko povedať ale asi už lepšie i keď stále som otrasená z tých udalostí, nemôžem tomu uveriť, stál tam, rozprával sa somnou, no teda opýtal sa ma to, nerozumiem ničomu" vtedy mi došlo že som to ešte nikomu nepovedala. Dumbledore sa zatváril prekvapene, nechápal čo mu vravím, vysvetlila som mu "Keď sa okolo mňa a Harryho objavila ta bariera alebo čo to bolo vlastne tak sa ma opýtal ako sa volám"

"Prečo ste mi o tom nepovedali skôr?"

"A načo? Je to nepodstatné podľa mňa, určite to bolo kvôli Harrymu, videl že mi na ňom záleží, možno mu aj Lucius niečo o mňe vravel" prikívol že chápe.

"A ako vy a pán Malfoy?" až mi zaskočilo, o čom to rozpráva?

"Nerozumiem vám, čože?"

"Nie som slepý ako ostatný alebo teda vidím to čo druhý nevidia a v druhých sa celkom vyznám. To vaše pokukovanie sa nedá nepriehliadnúť, pánovi Malfoyovi na vás záleží, je tak však?" fakt som bola prekvapená no je to predsa Dumbledore, ten vie všetko.

"No vraj áno ale to je teraz už ajtak jedno, rozišla som sa s ním, nemá zmysel v tom pokračovať, veď viete, je to Malfoy"

"Draco nie je taký ako jeho otec to viete?"

"Viem ale taktiež viem že mu záleží na jeho rodine a ja mu to brať nechcem, nech bojuje za čo chce, uvidí sa po tom všetkom kde mal stáť v túto chvíľu"

"Nemôžte mu to dávať za zlé, jeho rodina je krutá a on sa má až veľmi rád na to aby sa im vzoprel a potom čelil následkom, podľa mňa v budúcnosti vy dvaja veľa dokážete"

"Dúfam že v prospech Harryho a nie Voldemorta"

"To ukáže už len čas slečna Clárková"

.

"Rozmýšľal som nad tým čo mi Dumbledore povedal"

"Čo ti vravel Harry?" opýtala som sa ho. Kráčali sme cestou k vlaku, odchádzali sme domov.

"Že aj keď nás ešte čaká tvrdý boj, máme niečo čo Voldemort nemá" povedal.

"Áno?" nechápali sme s Ronom.

"Čo si prečo sa oplatí bojovať"

A vtedy sme obaja pochopili, máme jeden druhého.