𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

50.Kapitola

Odstrčila som ho odomňa a hlasnejšie povedala "Daj tie ruky zo mňa preč!"

"Chceš aby nás počul Goldstein?!" nahnevane sa namňa pozrel. Mal pravdu, nemala by som takto kričať i keď som tu s Malfoyom, nechcem aby niekto vedel že sa po nociach túlam na chodbách.

Keď kroky stíchli opustila som priestor za stĺpom a vybrala sa z tamať preč, preč od Malfoya.

"To mi ani nepoďakuješ?" počula som ten jeho povýšenecky hlas za mojím chrbtom. Otočila som sa a povedala "Nie je za čo" úškrn teraz sedel na mojej tvári a jemu spadol.

"Ak by som tu nebol, dávno by si dostávala príučku od Goldsteina" zdvihol jedno obočie. Má možno pravdu no itak.

"Nikto ťa o záchranu nežiadal, urobil si to..." a teraz som sa zaskočila, prečo to urobil? Mohol ma nechať tak a pre jeho potešenie by som mala trest "...ani neviem prečo"

"Urobil som to aby som ti mohol trest dať ja" znova mu na tvár sadol úsmev. Ako to myslí? Nerozumela som tomu, videl môj nechápavý výraz a tak z vrecka vytiahol niečo s čím ma zaskočil, odznak prefekta. Merlin môj to jemu zvolili túto vec? Nikoho iného zo Slizolinu nenašli? To tam teda ale majú hrozný výber, Snape by mal ešte zvážiť logiku tohto chlapca keďže bude udeľovať trest za všetko a hlavne humusákom.

"Ale Malfoy, dáš mi trest? Ty ma trestáš už len tým že dýchaš" knihu ktorú som stále držala pevne v ruke som chytila ešte pevnejšie, otočila som sa a nechala tam urazeného a asi aj šokovaného Malfoya.

Podľa mňa som to neprehnala, akože on mi nadáva od kedy som nastúpila a robí mi zle, myslím si že si to zaslúžil, možno ma istým spôsobom priťahuje ale to asi každé dievča, teda možno okrem Hermiony. Áno, Malfoy si ukradol moje srdce pretože...je to komplikované, Malfoya nemilujem no istým spôsobom ho mám rada a ja nedokážem pochopiť akým.

Nenávidím ho za to aký je, ako sa ku mne správa a ku všetkým ostatným no verím že aj on by sa mohol zmeniť, aspoň rešpektovať takých ako som ja, niečo ako Pansy, nepodporuje humusákov a nechce mať s nimi nič spoločné no snaží sa ich rešpektovať. O Blaisiovi už ani nehovorím, aspoň dvaja Slizolinčania ktorý sú taký aký sú, ak teda do toho nezaťahujem Severusa.

Nepočula som kroky, Malfoy sa so svojimi očami do môjho chrbta vpíjal dovtedy až kým som nezabočila na druhú chodbu, čo najrýchlejšie som sa dostala do knižnice, hodila na seba plášť a šprintovala do svojej izby.

Všetky tri knihy som skryla pod posteľ spolu s plášťom a vybrala sa spať.

Na druhý deň som vstala skôr ako by bolo pre Rona zdravé. Zo slnka bolo vidieť strašne málo takže som uznala že je ešte skoro, keď som sa pozrela na hodinky zistila som že je niečo málo po šiestej takže som mala kopu času. Chcela som si ešte trochu pospať no nevedela som a tak som z pod postele vybrala včerajší úlovok o čiernej mágii a začala čítať. Narazila som tam na rôzne kúzla no čítanie mi nestačilo, chcela som ich vyskúšať, rýchlo som vyskočila z postele, umyla si tvár, obliekla hábit a utekala na dvor. Po vstupe do septembrového vzduch som usúdila že najteplejšie nie je a tak na seba dala kúzlo aby mi nebola zima.

Potom mi niečo došlo, na čom to vyskúšam? Vyčarovala som z kameňa myš, spomalila ju, položila na obrubník, skontrolovala či tu nikto nie je a povedala "Rictusempra!" kúzlo má sťažiť dýchanie, viem že si to myš nezaslúži no potrebujem to skúsiť.

Myš vyzerala že nie je v poriadku a tak som uznala že mi kúzlo vyšlo, vyslovila som proti kúzlo "Rimerosempra!" a myši sa uľavilo.

Nechcela som veľmi v tomto pokračovať no popadlo ma niečo čomu som nechápala, potrebovala som viac.