𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

88.Kapitola

Utekala som. 

Moje dlhé čierne vlasy boli strapatejšie ako zvyčajne, boli do všetkých strán. 

Moje oblečenie bolo roztrhané. Mala som na sebe čierne tričko s dlhými rukávmi, legíny a na tom dlhú čiernu sukňu. 

Nebrala som ohľad na to ako vyzerám, musela som vyzerať hrozne, no mne to bolo jedno. Keď som utekala smerom k loďkám kde sa nachádzal Severus s Voldemortom mi bolo všetko jedno.

Dokonca som sa ani neobzerala či je každý v poriadku, jednoducho som utekala a popri tom odbíjala každé jedno kúzlo z všetkých strán. 

Prišli sme tam, chcela som vojsť dnu a objať ho no nemohla som. Harry ma potiahol za rukáv s nechápavo na mňa pozrel. Vrhla som na Draca pohľad ktorý si pýtal pomoc no on len mykol plecami. Nevedel čo má robiť a to ani ja. 

A tak som si čupla vedľa Harryho a keď som započula jeho hlas, nohy sa mi roztriasli a môj zadok sa stretol so zemou. 

"Dnes v noci keď príde chlapec určite nezlyhá, som si tým istý, poslúcha len vás a jedine vás"

"Naozaj?" opýtal sa ho Voldemort.

"Pán môj?"

Voldemorta prútik neposlúcha? Hovorí pravdu? Prečo by si vymýšľal? Čo to obaja trepú? 

"Ten prútik naozaj ma poslúcha? Si múdry muž Severus, ty to musíš vedieť, komu je ton prútik skutočne verní?" 

Žeby bol prútik verný Severusovi? Ak je to pravda, Voldemort ho bude musieť zabiť...

Moje oči sa začali plniť slzami pri tejto myšlienke. 

"Jedine vám pán môj"

"Bazový prútik mi nemôže dobre slúžiť pretože ja nie som jeho pravý pán, patrí čarodejníkovi ktorý zabil jeho posledného majiteľa, ty si zabil Dumbledora Severus, kým budeš žiť nikdy nebude bazový prútik môj, bol si dobrý a verný sluha Severus ale iba ja môžem žiť naveky" 

Po tomto som to už nevydržala a musela som si rukou zapchať ústa. Zrazu sa Severusove telo zosunulo na zem a on spadol do steny vedľa nás.

"Naginy, zabi!" dal Voldemort rozkaz a jeho had sa zakusol do Severusa. Nevedela som už vydržať, vybrala som prútik a rozbehla som sa dnu no po mojom príchode tam už nebol.

Severus ležal na zemi celý zakrvácaný, pribehla som ku nemu, jednu ruku som vložila do jeho a druhú ruku priložila na jeho ranu na krku a zavzlykal. 

"Merlin Severus! Ja-ja..." prerušil ma "...chcem-chcem ti len po-povedať že-že si to najlepšie čo sa mi v živote stalo El-Eleanor Clárková a-a veľmi-veľmi ta ľúbim" usmial sa na mňa a z očí mu vyšlo niekoľko sĺz, rovnako aj z mojich. 

"Aj ja ta ľúbim Severus a pomôžem t, dostanem ťa z toho...ja-ja niečo vymyslím..." snažila som si to nahovoriť no vedela som, že toto je koniec nášho príbehu, môjho a jeho. 

Vedela som, že muž s ktorým som prežila niekoľko rokov, muž ktorý ma naučil všetko, muž ktorému na mne záležalo a nikdy ma neopustil, stál pri mne či už som bola s Harrym alebo Dracom, muž ktorý pre mňa znamenal celý svet, že ten muž zomiera priamo pred mojimi očami vďaka niekomu s kým zdieľam rovnakú krv.

"Zober si ich Potter a chod s nimi do mysľomisi" povedal Severus Harrymu. 

Chce mu ukázať pravdu. 

"Daj mi niečo, hocičo" povedal Hermione ktorá mu podala skúmavku kde som vložila tri szly.

"Máš oči svojej matky" bolo posledné čo povedal Harrymu a potom jeho oči pristáli na Dracovi. 

"Postaraj sa mi o moje dievčatko" po tomto sa pozrel na mňa, posnažil sa usmiať a jeho stisk prestal. 

V tú chvíľu zomrel. 

Svoju hlavu som položila na jeho hruď a opakovala "Nie, nie, nie, nie...Severus nie, prosím nie..." 

Takýto pocit neprajem nikomu iba tomu kto ho zabil. 

Nedokázala som udržať svoje emócie, to čo ma naučil, to ako ich ovládať v túto chvíľu odišlo a stalo sa to čo v štvrtom ročníku. 

Hnev vyplával na povrch a jediné čo som cez môj plač dokázala registrovať bol dopadajúce malé kúsky skla na môj chrbát. 

Keď som sa nejako spamätala, zdvihla som hlavu z tela mŕtveho Severusa a pozrela sa smerom za seba. 

Zo zeme sa dvíhali osoby ktoré tu somnou boli.

"Prepáčte" ospravedlnila som sa im a popri tom stále držala Severusa za ruku. 

"Neviem o čo tu ide ale je mi to ľúto Eleanor" povedal ako prvý Harry. 

"Všetko sa dozvieš" odpovedala som a hlavou naznačila na skúmavku. 

V jeho spomienkach bude uložené všetko, aj náš vzťah, Severus mu to vysvetlí. 

V tom som to započula, jeho hlas "Bojovali ste statočne ale márne. Ja som to nechcel, každá preliata kvapka čarodejníckej krvi je veľká strata preto prikážem svojím silám aby ustúpili, vy zatiaľ dôstojne odneste svojich mŕtvych, Harry Potter, teraz hovorím priamo k tebe, dnes v noci si nechal svojich priateľov aby za teba umierali namiesto toho aby si sa mi postavil zoči voči, nepoznám väčšiu hanbu, príď za mnou do zakázaného lesa a čeľ svojmu osudu, ak to neurobíš zabijem do posledného každého muža, ženu a dieťa ktorý by sa pokúsili skryť ťa" a tým to skončil. 

"Odnesiem ho do hlavnej sieni" postavila som sa a povedala som, mávla som prútikom a Severus začal levitovať. 

"Ideme s tebou, všetci" povedal Harry a chytil ma za ruku. 

V tú chvíľu sme to museli mať všetci ťažké no on...bojovali za neho a umierali. Dnes sa musí všetko skončiť. O život prišiel Severus, modlím sa aby nie niekto ďalší. 

No keď som vošla do hlavnej sieni všetko bolo inak. Toľko mŕtvych tiel ľudí ktorých som poznala...

Tonksová, Lupin, Patilová, Fred a veľa ďalších. 

Položila som Severusa na nejaké voľné miesto a sadla si ku nemu.  

Všetko sa behom niekoľkých minút pokazilo zomrel, opustil ma kvôli prútiku...

Vtedy ma niečo napadlo. 

"Kto odzbrojil Dumbledora v noc kedy zomrel? Severus alebo niekto iný? Nebol si to ty Draco?" opýtala som sa ho. 

Boli sme tu len my dvaja. 

Ron a Hermiona boli s Weasleyovcami a Harry odišiel aj so slzami do riaditeľni. 

"No...ja som ho odzbrojil a Severus ho zabil, prečo?" 

Postavila som sa a v tú chvíľu mi došlo úplne všetko. 

"Pretože Severus zomrel úplne zbytočne"

"Nerozumiem ti Eleanor" 

"On nebol majiteľ prútika, si ním ty! Tvoj ťa nepočúva pretože si odzbrojil Dumbledora čiže po jeho smrti sa privlastnil tebe no Voldemort to nevie, nevie to že Severusova smrť nič nevyrieši, prútik poslúcha jedine teba Draco"