Keď som odišla od Harryho tak som sa konečne vybrala za Malfoyom, čakal tam kde povedal, v knižnici. Sama neviem čo mám od tohto očakávať, čo je vlastne medzi mnou a ním?
"Viem že si tu Clárková, dýchaš príliš nahlas" na to som si dala dole plášť a položila ho vedľa nás na stôl. Pozeral na mňa šokovane, došlo mi prečo.
"Harryho dedičstvo "objasnila som mu. Prikývol.
"Tak...čo si chcel?" opýtala som sa ho.
"Ja-sám ani neviem Clárková celá táto situácia medzi nami je smiešna" zasmial sa. Mal pravdu. Neznášali sme sa.
"Keby som sa toto povedala svojmu dvanásťročnému ja asi by ma vysmialo" prezradila som.
"Moje tiež"
"Malfoy-ja už nevládzem" sadla som si na stoličku a hlavu si schovala do dlaní. Čupol si predo mňa.
"Nemyslel som si že to niekedy poviem práve tebe ale vážne mi na tebe záleží, viac ako by malo a to je niečo čo som si nemyslel že sa niekedy stane, ja-chcem ťa Clárková, celú len pre seba" zahrialo ma to pri srdci. Malfoy a jeho vyznanie mi citov ? Bála som sa čo príde, o Harryho, o Rokfort, Voldemort a to všetko, Merlin veď Malfoy a jeho rodina, Bellatrix, čo to robím?
"Blíži sa vojna, Voldemort sa vrátil a viem že to vieš, obaja bojujeme za niečo iné, ja za Harryho a ty za svojho otca" bolelo ma to povedať no bola to krutá realita.
"Ale môj otec a Voldemort spolu predsa nemajú nič spoločné" v očiach som mu videla že nie je úprimný.
"Vieš o tom že za tie roky už viem kedy klameš?"
"Ja nemám na výber-" prerušila som. "Milujem ťa Malfoy" pobozkala som ho a on mi bozk opätoval, bol pomalí a jemný.
Keď som sa od neho odtiahla chcel niečo povedať no nevedel ako "Ja viem Draco, neboj sa" dala mu už len letmý bozk a postavila sa na odchod.
"Neopúšťaj ma, prosím" hlas sa mu pri poslednom slove zlomil a mne stiekla jedna slza po líci. Otočila som sa a jeho oči sa leskli, nedokázala som sa na neho pozerať.
"Milujem ťa Eleanor, ostaň somnou" po tomto som už nedokázala sa nepohnúť a rozutekala sa ku nemu aby som ho objala.
.
Nakoniec ma Malfoy odprevadil až pred klubovňu. Po ceste som sa z neho nenápadne snažila niečo dostať o Umbridge.
Flashback
"Nemyslela som si že si až taký gentleman" povedala som mu keď ma odprevádzal.
"Ja som gentleman vždy"
"No to určite" prekrútila som očami "Takžee, ty a Umbridgeová ste akože teraz priatelia? Si jej pravá ruka?"
"Ale ale Clárková, snažíš sa zo mňa dostať informácie, nemyslel som si že si až tak skazená ako ja pretože som chcel spraviť to isté, čo ty a tvoji kamoši plánujete? Všetci miznete a nikto nevie kde, už niekoľkokrát sme vás prenasledovali no stále ste nám zmizli" neprekvapilo ma to, vedela som že ho tým určite poverila.
"Všimli sme si, ste nenormálne nenápadný" zasmiala som sa keď som si spomenula na ich pokúsi nás odhaliť.
Postavil sa predo mňa, zastali sme a spýtal sa ma "Prezraď mi to a ja ti potom prezradím niečo čo chceš vedieť ty, dohodneme sa"
"Podľa mňa je to veľmi riskantné nakoľko ty si ty a ja som ja"
"No pokiaľ viem ja my dvaja sme teraz viac ako kamaráti a náš vzťah by mal byť založený na dôvere" usmiala som sa na neho. Bolo to zlaté, kto si a čo si spravil s Malfoyom?
"Meníš sa, samozrejme ku lepšiemu"
"A to len vďaka osobe ktorá mi dodáva aspoň nejakú radosť" dala som mu len letmý bozk.
"Fajn, úniková miestnosť, vieš čo to je všakže?" podľa mňa to vie každý.
"Myslel som si to pretože sa ukáže len tomu kto pomoc vážne potrebuje a vy nimi ste"
"A vy tú pomoc nepotrebujete? Ako sa budete brániť proti tomu čo prichádza keď nebudete pripravený" povedala som mu.
"Ja som pripravený" bolo to divné, ako to povedal, znelo to podozrivo.
"Umbridga chce začať používať lektvar pravdy, bude k sebe postupne volať žiakov, niečo im ponúkne, oni to príjmu a povedia jej to"
"To nemôže! Je to predsa zakázané"
"Ale môže, jeden list ministrovi a môže to použiť, podľa mňa je ten list už u neho"
"Potvora jedna!" zanadávam na ňu.
"Potvora teda rozhodne je ale celkom jej to páli" uškrnie sa.
"Netvár sa tak, musíme niečo vymyslieť"
"My? Ty musíš niečo vymyslieť, ja nestváram somariny" pozrela som sa na neho škaredým pohľadom.
"Niekedy nerozumiem tomu ako som sa mohla zamilovať práve do teba"
"Pretože som neodolateľne príťažlivý chlapec"
"Jedine tak vyperoxidovaná hlava s tupým ksichtom" zavtipkovala som.
"To sa ma dotklo"
"Misia splnená" spoločne sme sa zasmiali. "Môžem sa ťa niečo opýtať?" začali sme znova kráčať. Dal mi najavo že áno.
"Vieš o Bellatrix, však?" nechápavo sa na mňa pozrel. "Že ušla z Azkabanu" kývol na znak že áno. "Nevieš kde by mohla byť?" opýtala som sa ho
"To sa ma pýtaš preto lebo je to sestra mojej mami?"
"Teoreticky áno"
"Neviem" nebolo to úprimné neviem, vedel to.
"Viem že to vieš"
"Si neuveriteľne otravná"
"A ty neuveriteľne hrozný klamár"
"Nie je to jedno? Clárková, nechcem sa baviť o mojej rodine"
"A to preto pretože tvoja rodina podporuje Voldemorta?" pri jeho mene sme sa obaja zatriasli. Humus.
"Nepodporuje"
"Podporovala ho pri prvej vojne, bude ho podporovať aj teraz"
"Nič s tým nespravíme a teraz už prosím prestaň, odteraz to bude len o nás, dobre?" už sme sa nachádzali neďaleko chrabromilskej klubovni.
Nechcela som mu viac mojimi otázkami ubližovať a tak som s ním súhlasila.
"Dobrú noc beštia"
"Dobrú noc somár"
Koniec Flashbacku
Ja a on. Clárková a Malfoy. Eleanor a Draco.
Znelo to divne, rovnako to tak vyzeralo. Skrývali sme sa, skrývali sme naše pohľady, nenápadne dotyky na chodbách alebo v učebni a večer sme sa stále stretli na tom istom mieste v knižnici. Bolo to ako z nejakej romantickej knihy ktorá ale bude mať určite zlý koniec.
YOU ARE READING
𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝
FantasyEleanor Clárková sa zdá byť obyčajná muklorodená čarodejnica. No tak ako pribúdajú dobrodružstvá s jej troma najlepšími priateľmi Harrym, Ronom a Hermionou pribúdajú aj otázky ohľadom jej pôvodu. Prečo jej mágia je silnejšia ako u ostatných deťoch z...
