𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

53.Kapitola

Vianoce som trávila s Harrym a ostatnými u Siriusa doma. Po skončení som domov išla no o niekoľko dní som sa prišla sem aby sme Vianoce oslávili spolu, hlavne chcem oslavovať Vianoce spolu s Harry.

Medzi mnou a Malfoyom to nedopadlo nijak. Po našom bozku som sa rozutekala preč a odvtedy sme sa nevideli. Vôbec neviem čo si mám o tom celom myslieť, veď predsa to je Malfoy! Ten slizký had ktorého som z duše nenávidela od prvého ročníka. No teraz je všetko inak, moje city k nemu sa zmenili a ja netuším prečo.

Asi som sa zamilovala no bojím si to priznať. Bojím sa to priznať si už od konca tretieho ročníka kedy za mnou prišiel do učebne a nedal mi pokoj.

Ak by sa Harry dozvedel čo som mala všetko s Malfoyom, dostal by nejakú porážku, neznáša ho rovnako ako aj Ron s Hermionou.

Má ma on rád vlastne? Povedal mi to no myslel to vážne? Čo ak nie? No prečo by ma potom pobozkal keď chodí s Daphne?

Ja už vážne nič neviem!

Na štedrý deň keď sme si rozdávali darčeky, dostala som mimochodom červený sveter od pani Weasleyovej a Harry pri stole povedal, že sa somnou bude chcieť potom porozprávať, vôbec som nevedela čo by mohol chcieť

"Eleanor, na chodbe máš darček od tvojich pestúnov" s úsmevom na tvári mi povedala Ronova mama. "Doniesol to Snape" samozrejme že áno.

Išla som na chodbu a rozbalila veľmi elegantne zabalený zelený baliaci papier, podľa toho aký to malo tvar usudzovala som, že to bude kniha.

Prečítala som si malí lístoček ktorý tam bol vložený Niečo iné na čo sme zvyknutý, azda máš romantiku rada, Severus.

Bola to muklovská kniha o teenageroch a ich prvých láskach. Nečakala som že mi niečo také dá no bolo to od neho pekné.

Neskôr toho večera sme s Harrym sedeli v malej miestnosti s gaučom a nejakými skriňami, chcel sa porozprávať tak tu som.

"Tak Harry, s čím ti môžem pomôcť?" opýtala som sa ho.

"Vieš, Snape ma začal učiť to aby sa mi Voldemort nedostal do hlavy a teraz keď sú prázdniny tak sa to nedá čiže by som ťa chcel poprosiť či by si mi s tým nepomohla, predsa si jedna z najskúsenejších čo poznám a v mojej hlave neuvidíš nič nové" vybalil na mňa. Prečo mi o tom Severus nepovedal? Nechcel ma tým zaťažovať alebo? Možno je to tak lepšie, predsa čo sa stalo pánovi Weasleymu, nedalo mi to spať, ešte by som mu chcela pomôcť s Harrym.

"Možno len bozk teba a Chco" uškrnula som sa na neho. Áno povedal mi že sa pobozkali. Ona ešte smúti za Cedricom a podľa mňa nevie čo chce, Harry by od nej mal dať ruky preč, aspoň teraz.

"Nerob si srandu, myslím to vážne" povedal no videla som mu že sa kútik jeho úst zdvihol.

"Harry, asi si ešte otrasený z nedávnych udalostí, mimo školy nesmieme čarovať" pripomenula som mu. Bol asi veľmi mimo.

"Merlin môj drahý, ja-ja vôbec som na to nepomyslel, zabudol som" smutne som sa na neho pozrela. Bol veľmi vystresovaný, bolo mi ho ľúto.

"Nevadí, v škole keď na teba bude Snape tvrdý, príď za mnou, niečo si o tom načítam" pravda je že som už o tom čítala a taktiež som to už skúšala, so Severusom.

"Ďakujem" odpovedal no vyzeral zvláštne.

"Eleanor!" zakričala na mňa Ginny z vedľajšej miestnosti. Rozhodla som sa jej nekričať späť ale išla som tam.

"Áno?" spýtala som sa jej. Bola tam Ginny, Hermiona, Fred s Georgeom a pani Weasleyová, bola to podobná miestnosť ako v ktorej sme sedeli s Harrym. Niečo ako obývačka.