𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

64.Kapitola

"Čože?!" zakričala som. To nemysli vážne, tak on mi o hlúpej skrnike povie ale o tom dôležitejšom nie?

"Eleanor ukľudni sa prosím vysvetlím ti to!"

"A čo mi na tom chceš vysveltiť? To nemá vysvetlenie Draco!" bola som neuveriteľne nahnevaná a tak som v tej zlosti roztrhala pomocou mágie lano, postavila sa zo stoličky a utiekla cez dvere kde sme boli preč, bola to nejaká chodba, nerozmýšľala som kam idem ani že som si tam zabudla vlastne prútik, proste som utekala.

Vybehla som na školský dvor, bola už tma no bolo mi to jendo, premenila som sa na líšku a rozutekala sa smerom ku zakázanému lesu. Potrebovala som si prevetrať hlavu.

Prečo sa toto musí diať práve nám? Čím sme si toto všetci zaslúžili, sme len deti predsa. Jediné čo chcem je byť s Dracom a zároveň s Harrym po boku ako s najlepším priateľom, to chcem toho až tak veľa?

Dobehla som ku nejakému stromu, nevládala som a tak som si ľahla avšak to som robiť nemala.

Započula som praskor konára a už namne ležalo nejaké zviera s vycerenýma zubami.

Draco

Nechcel som aby sa to dozvedela takto a hlavne nie od Blaisiho, toto prehnal a aj Pansy. Nerozumiem čo ich to napadlo, mohli nás radšej načapať ako nám dať veritaserum a nie zviazať nás a potom vypočúvať. Skadiaľ ho vlastme zohnali? Slughorn nie je ako Snape že má zásoby aj na sto rokov a vyrobiť ho predsa nemohli. Alebo ich len podceňujem?

"Pustite ma! Okamžite!" zakričal som na obydvoch keď som nedokázal spraviť to čo Eleanor.

Blaise švihol prútikom a rozviazal ma, môj aj Eleanorim prútik som mu vytrhol z ruky a rozutekal sa za ňou.

Typujejm že na izbu nešla, skôr na školský dvor si prevetrať hlavu.

Rozutekal som sa na nádvorie no tam som uvidel už len bielu líšku v diaľke ako uteká smerom ku zakázanému lesu. Neváhal som ani sekundu a rozutekal som sa tam tiež.

Netuším kam bežala ona a vlastne ani ja, išiek som rovno a dúfal som že ju nájdem no ona musela byť tri krát rýchlejšia.

Bola veľmi malá šanca že ju nájdem čiže som ju nenašiel. Oprel som sa o prvý strom ktorý som uvidel a zosypal sa na zem.

Neviem čo mám robiť.

Som zamilovaný do dievčaťa ktoré je humusáčka a ku tomu ešte najlepšia priateľka Harryho Pottera. Ak sa to dozvie môj otec a ostatný tak ma zabijú, toto sa nemalo stať, ona sa nemala stať.

Po chvíľke som sa postavil a rozhodol sa ísť do hradu, možno na ňu narazím tam.

Keď som bol už skoro na nádvorí uvidel som niečo ležať na zemi, neváhal som ani sekudnu a rozutekal sa tam.

Bola to Eleanor, mala roztrhané veci a bola dokusaná, muselo ju v lese niečo napadnúť, pre tentokrát som mal šťastie ja.

Bol to hrozný pohľad ju vidieť takto, mala zatvorené oči a vyzerala vystrašene, nebola uvolnená.

Rozhodol som sa že ju zoberiem do nemocničného krídla, je tom len Pomfreyová a keď ešte niekto, určite už spia.

Zdvihol som ju na ruky a spolu s ňou sa tam rýchlim ktorom vybral.

"Madam Pomfreyová? Madam Pomfreyová!" po nemocničnom krídle sa rozliehal môj hlas. Nemôže spať, ona predsa nikdy nespí.

Z rohu vyšla Pomfreyová už prezlečená do pyžama s celkon zaspatým výrazom avšak keď ma uvidela prebrala sa čo najrýchlejšie a rozutekala sa ku mne.