𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

32.Kapitola

Keď si uvedomím čo robím tak sa od neho čo najrýchlejšie odtiahnem a obaja sa na seba pozeráme šokovanými pohľadmi. Moje oči sa znova stretnú s tými jeho krásnymi modrými očami. Z jeho tváre absolútne neviem vyčítať ako sa cíti, mohli by sme s Severusom už prejsť aj k tomuto.

"Clarková..." povie moje meno no nič viac. Vetu ktorú chcel povedať nechá ležať v sebe.

"Prepáč" ospravedlním sa, zdvihnem knihu ktorá je pri jeho hlave a rozutekám sa do hlavnej siene na obed.

Čo sa to do Chrabromila práve stalo? Ja som od radosti objala Draca Malfoya, pretože som ho ešte pred tým odhodila od zlosti preč a on bol niekoľko sekúnd v bezvedomí vďaka mne! Neukontrolovala som to, znova.

Tie jeho krásne modré oči...

Nie! Prečo ich musí mať tak krásne že keď sa do nich niekedy pozriem stratím reč?! Merlin môj ochraňuj ma.

"Tváriš sa akoby si videla ducha" skonštatuje Seamus keď si sadám medzi neho a Harryho.

"Radšej by som chcela vidieť ducha" zamrmlem si popod nos tak aby to nikto nepočul.

"Ahoj" otočí sa namňa osoba ktorá mi pletie hlavu už niekoľko dní.

"Ahoj" odzdravím sa mu a naberiem si jedlo.

Pri stole je vrava, ako vždy no tentokrát sa do nej nezapájam, stále musím myslieť na to čo sa stalo pred niekoľkými minútami. Prečo som ho do Merlina objala? Je to Malfoy do šľaka! Niekto sa namňa pozerá, áno, môj milovaný Harry. Pomaly otočím hlavu jeho smerom a naše oči sa stretnú. Moje tmavozelené sa vpijú do tých jeho slabozelených. Sú krásne ale Malfoyove sú...

Ach Merlin! Spamätaj sa Eleanor Clarková! Ani jeho ani Harryho nie sú krásne, všetky sú rovnako pekné...

"Ty sa mi vyhýbaš?" prelomí ticho medzi nami ako prvý Harry.

"Ja? Nie, rozhodne a to už prečo?" prečo som nemohla odpovedať len jednoducho nie? Prečo musím stále povedať niečo viacej?

"Prídeš mi...divná" prizná sa mi. Ach Harry, vyhýbam sa ti, pretože mi ide puknúť hlava z mojich citov!

Odvrátim zrak od Harryho a začnem sa špárať v jedle.

"Eleanor!" zvýši namňa niekto hlas čo spôsobí, že ma preruší z tranzu.

Otočím hlavu na danú osobu a je to môj úžasný kamarát Seamus.

"No?"

"Už asi tri minúty tu do teba hučím, ideš alebo nie?" celkom nahnevane rozhádže rukami. Poobzerám sa po sieni a všimnem si, že tu skoro nikto nie je, dokonca ani Harry, Ron a Hermiona.

"Kde je..." idem sa niečo ho opýtať a popri tom staviam z lavičky.

"Harry už odišiel po tom čo si zamrmlala, že ešte nikam nejdeš, Hermiona sa ponáhľala do knižnice a Ron išiel s Harrym" ďakovne sa naňho usmejem a spolu smerujeme preč z obeda.

Ako tak sa rozprávame po ceste napadne ma, že dnes je predsa sobota takže mám tréning s Severusom, mala by som za ním už ísť.

"Hej Seamus, počúva, že chcem byť trochu sama, bez všetkých, povieš Harrymu, že som s Blaisim?" opýtam sa ho. Viem, že on to pre mňa urobí.

"Jasné" súhlasí na čo si odomňa vyslúži pusu na líčko a rozutekám sa preč smerom k Severusovy.

Vážne som práve dala Seamusovy pusu na líce?

.

"Tak a som tu" zahlásim keď vstúpim do jeho "kabinetu". Vyhľadám si adoptívneho otca a vidím ako sedí pri stole a rieši nejaké papiere. To si vážne do tejto miestnosti kde skúšame kúzla vyčaroval stôl?

Ignoruje ma. On ma vážne ignoruje.

"Som tú" poviem hlasnejšie a spravím niekoľko kroky k nemu.

"Vnímaš ma!" zakričím naňho.

"Môžeš byť ešte chvíľu ticho?!" povie svojím chladným hlasom no ani sa namňa nepozrie. Len si odfrknem. Idiot jeden.

Po niekoľkých desiatok sekúnd mi konečne venuje pohľad, postaví sa a príde ku mne bližšie. Vyčaruje znova dve kreslá a obaja si sadneme.

"Nechcela by si mi niečo povedať?" nadvihne jedno obočie. Žeby mu Malfoy niečo povedal?

"Ehm...no ja neviem, mala by som?" opýtam sa ho.

"Čo to malo znamenať s pánom Malfoyom Eleanor?" pozrie sa namňa tým jeho karhavým pohľadom. Môže si za to sám, je to magor!

"Nechcela som mu ublížiť, keď on je taký...taký hnusný! Provokoval, nahneval ma a nejako sa z toho vykľulo že som ho odhodila preč, sťažoval sa?" pri posledných slovách mu venujem pohľad.

"Sťažoval sa madam Pomfreyovej a tá sa sťažovala mne" vysvetlím mi. Preto som ho nevidela na obede...

"Prepáč" ospravedlním sa.

"To by si sa mala ospravedlniť jemu"

"Na to ani nemysli!" vyhŕknem hneď načo aj vystrelím zo stoličky.

"Aspoň som to skúsil" zamrmle niečo v takom zmysle, postaví sa aj on, odčaruje stoličky a zahlási " Dneska som sa popravde chcel venovať novému kúzlu ale tak asi si to necháme na nabudúce a ideme sa učiť ako budeš kontrolovať tie svoje pocity"

"Súhlasím"

.

Dneska máme už štvrtok! Ako ten čas len letí.

Čo sa stalo za posledné dni...

Vyhýbam sa Harrymu, áno, ešte stále a celkom sa mi to aj darí, nevyhnem sa mu na obede no na raňajkách a večeri to zvládam, inač stále zdrhnem keď sú na obzore hnedé a oranžové vlasy vedľa seba.

S Pansy a Blaisim všetko po starom, kamoši.

Pansy a Malfoy sú už znova kamaráti no medzi ňou a Greengrassovou to ešte stále škriepi no už po sebe neziapu ako predtým a áno, Malfoy ešte stále chodí s tou zmijou.

Mala som ďalšie doučovanie s Cedricom, celkom sme sa znova zblížili.

Malfoy, stratený prípad.

Včera bol tréning so Severusom, učí ma ako sa ukľudniť keď ,a niekto vyprovokuje tak ako Malfoy, aby sa to už neopakovalo, celkom to zvládam, je to o veľa lepšie.

Práve sa chystám do knižnice za Blaisim kôli úlohe z Transfigurácii.

Prídem tam no Blaisi nikde takže si idem popozerať nejaké knihy ktoré by som mohla prečítať.

Ako tak chodím pomedzi knižné steny tak sa u mne zjaví chlapec s jazvou na čele "Prečo to robíš Eleanor?" vyhŕkne, zľaknem sa a kniha ktorú mám v ruke spadne na zem. Práve teraz Harry? Nemohol si prísť inokedy? Ach jaj, moje srdce buší ako nikdy práve teraz.

"O čom...o čom to hovoríš?" opýtam sa koktavo a popri tom skúmam svoje krásne čierne topánky.

"Vyhýbaš sa mi, prečo?" v tvári mu je vidieť ľútosť.

"Nevyhýbam" zašepkám.

"Tak sa mi pozri do očí a povedz že to nie je pravda" zdvihnem hlavu a znova sa mi jeho oči vpijú do tých mojich.

Zelená sa stretne so zelenou.

"Ja...Harry..." ani neviem prečo no urobím jeden krok k nemu no celý môj krok sa pokazí kôli knihe ktorá mi spadla pred nedávnom na zem.

Spadnem rovno na chlapca predo mnou.

Nejako sa z neho snažím dostať no keď zdvihnem hlavu z jeho hrude a naše oči sa už po miliónty krát stretnú urobím niečo čo som ešte nikdy pri nikom neurobila.

Oči mi sklznú k jeho perám a presne tento pohyb urobí aj on.

Navzájom sa k sebe začneme približovať.

Merlin! Čo to robím? Ja idem práve pobozkať Harryho? Je to môj najlepší kamarát nič viac!

Na toto rozmýšľanie je už ale neskoro, pretože naše pery sa stretnú.

Môj prvý bozk.

Môj prvý bozk s Harrym Potterom.