𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

16.Kapitola

Po rozhovore s Hermionou som sa vyhovorila na to že idem ešte za profesorkou McGonagallovou ale moje kroky viedli na opačnú stranu školy, do žalárov.

Potichu som prešľapovala, najprv jeden krok, potom druhý a tak ako myška som sa dostala až pred kabinet profesora lektvarov a môjho adoptívneho rodiča, Severusa Snapa.

Zaklopem na dvere a počkám si na slovo daľej alebo na neho samotného. Nakoniec som sa dočkala druhej možnosti, otvoril mi. Vstúpila som dnu, posadila som sa na kreslo na ktorom sedím stále a počkala som si pokiaľ si on sadne predo mňa.

"Potrebuješ niečo?" opýta sa ma.

"Áno" poviem a hneď si spomeniem na rozhovor s Hermionou.

Svojim pohľadom ma vyzve aby som mu povedala to čo mám na jazyku" Je profesor Lupin vlkolak?" poviem, nebudeme predsa chodiť okolo horúcej kaši, no nie?

Severus výraz sa zmenil na prekvapený, mohla som to predsa čakať.

"Ako si na to prišla?" spýta sa ma a rukou si prejde po brade. Takže je to pravda, náš učiteľ obrany proti čiernej mágii je vlkolak. Vlastne ma to ani neprekvapilo, keď mi to povedala Hermiona tak áno, ale mohla som čakať že to Severus len potvrdí, Hermiona má vždycky pravdu, no nie vždycky ale väčšinou áno.

"To nie ja, to Hermiona" vysvetlím.

Povzdychne si a prekrúti očami "Ta mudlovká čarodejnica, mohol som si myslieť" povie s nechuťou v hlase. Nerozumiem čo mu na nej tak vadí.

"Prečo ju nemáš rád?" spýtam sa ho.

"Nikdy som nepovedal že ju nemám rád, je len podľa mňa veľmi...otravná" otravná? Hermiona nie je otravná, je len...zvedavá, to je všetko, všetci sme predsa zvedaví.

"Ale no ták, nie je otravná, je len zvedavá"

Pozrie sa namňa a zdvihne jedno obočie, jak ja ten jeho pohľad neznášam!

"Možno len trošku" narážam na to s Hermionou.

"Hneď bude večera, mala by si už ísť" ako na povel z môjho brucha víde divný zvuk. Som už fakt hladná. Zdvihnem sa a začnem kráčať k dverám no v strede cesty zastavím, pristúpim k poličke a zoberiem si z nej knihu Dejiny mágie. Otočím sa k Severusovy, ruku s knihou zdvihnem a oznámim mu "Požičiam si ju"

"Aby ju nikto nevidel" upozorní ma keď zatváram dvere od kabinetu. Túto knihu totižto v školskej knižnici nenájdete. V tejto starej knižke sa píše oveľa hlbšie o dejinách než my sa učíme, píše sa tam o každej jednej vojne ktorú sme prehrali aj vyhrali, píšu sa tam podrobnosti vojen ktoré my nevieme, túto knihu musel dať Severusovy Dumbledore pretože je fakt stará a zohnať ju...toto nezoženiete len tak v Šikmej uličke alebo v Rokville, to teda rozhodne nie.

.

Ako k nám jeseň prišla, tak aj odišla. Dnes sa odišlo do Rokvillu no ja som nešla, dostala som totiž chrípku takže teraz ležím v posteli s teplým citrónovým čajom a čítam si knihu ktorú som pred niekoľkými týždňami zobrala Severusovy z kabinetu, konečne som sa k nej dopracovala. Hermiona s Ronom odišli do Rokvillu, Blaise taktiež a Harry niekde zmizol.

Po dvoch hodinách do izby vtrhne Hermiona "Tak ako bolo?" s úsmevom na tvári sa jej opýtam.

Pozriem sa na ňu a hneď mi úsmev z tváre zmizne, vyzerá vystrašene, zmätene a smutne.

"Harry on-" začne hovoriť no to ani nepočkám na pokračovanie a vystrelím z postele čo spôsobí že sa mi zamotá hlava ale nespadnem, hneď sa spamätám a snažím sa odísť za Harrym. Počkať! Ale kde je.

Otočím sa "Je u seba" povie a rozutekám sa do chlapčenskej izby.

Zaklopem na dvere a počkám či sa niekto ozve alebo mi rovno otvorí. Po cca piatich sekundách sa v dverách zjaví Ron. Odstúpi od dverí a naznačí aby som vošla do izby.

Môj pohľad si hneď nájde schúleného Harryho Pottera na svojej posteli, čo sa sakra stalo? Prídem k nemu, posadím sa na posteľ a objímem ho.

"Nechám vás" započujem Ronov hlas a potom buchnutie dverí.

"Čo sa stalo Harry?" opýtam sa ho.

Posadí sa na posteľ, povzdychne si a začne rozprávať "To on môže za ich smrť, za všetko môže on! Zradil ich, bol to ich priateľ" nahnevane povie. Kto môže za čiu smrť? A kto koho zradil?

"O kom to hovoríš Harry?"

Pozrie sa mi do oči a povie "O Siriusovy Blackovy, on môže za smrť mojich rodičov, on ich zradil" híknem. to je jediné na čo zmôžem, Sirius Black môže za smrť Potterovcoch? Ale prečo? Prečo ich zradil?

"A to ani nie je to najhoršie El..." urobí dramatickú pauzu "...je to môj krstný otec" nie, nie, nie! On si zomňa robí srandu! Nerobí...z niečoho takého by si srandu nerobil ale ako si môže byť tak istý?

"Ako si sa to dozvedel?" spýtam sa ho vystrašeným hlasom.

"Fred a George mi dali toto..." ukáže mi nejaký pergament na ktorom je mapa? A celého Rokfortu?!"...cez tajnú chodbu som sa dostal do Rokvillu, tam som uvidel McGonagallovú s Ministrom Mágie ktorý mierili k madam Rozmertovej, vykríkla moje meno tak som na seba hodil neviditeľný plášť a išiel som za nimi, sama McGonagallová to povedala" vysvetlí mi. Takže Sirius Black, najhľadanejší človek v čarodejníckom svete, prvý ktorý ušiel z Azkabanu, mäsový vrah je krstný otec Harryho? To ako vážne? Robíte si zomňa srandu?!

.

Vianoce...aký krásny sviatok. Neznášam ich.

Sú to totiž moje prvé vianoce bez rodičoch, jediné plus na nich je že ich strávim spolu s Harrym, ostávam totiž na Rokforte a som za to rada. Moje prvé vianoce bez rodičoch ale naopak, prvé s Harrym.

Všetci už odišli, Hermiona, Ron, Fred a George, Seamus, Neville, Blaise...ostalo tu len pár žiakov kde patrím aj ja s mojim najlepším priateľom.

Rozhodli sme sa že sa trochu prejdeme po hrade, už dlho sme nevideli chodby prázdne, bez žiakov.

Ako sme sa tak prechádzali, zašli sme bližšie k slizolinskej časti, nie priamo do nej ale bližšie, úprimne, stratili sme sa. Poznám akurát cestu do kabinetu Severusa, nič viac, nič menej.

Po asi pol hodinovom blúdení sa pred nami z ničoho nič objavili dvere, prišli sme k ním bližšie a snažili sme sa ich otvoriť no nešlo to. Na dverách bolo písané niečo divným jazykom no ani ja ani Harry sme ho nevedeli identifikovať, povedali sme si že sa ich pokúšame otvárať zbytočne tak sme sa vybrali preč, blúdiť znova chodbami a snažiť sa nájsť cestu späť alebo aspoň niekde kde to poznáme.

Obaja s Harrym sme si povedali že tie dvere, to sa na Rokforte stáva že sa pred vami objavia dvere, nebrali sme na to ohľad tak sme nad nimi prestali rozmýšľať a naše myšlienky sme venovali iným veciam.

Tie dvere v budúcnosti budú znamenať toľko, že vtedy jej myšlienky nebudú blúdiť po iných veciach, len po tých dverách a po tom, čo sa skrýva za nimi.