𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

83.Kapitola

Sedela som na kraji postele vedľa spiaceho Draca. Ubehol len deň od jeho zranenia no mne to pripadalo ako večnosť. To, že tu je ale zároveň nie je.

Pri prenášaní môže človek utrpiet zranenie. Nôž ktorý zabil Dobbyho sa dotkol taktirž Draca. Rozrezar mu hruď ktorú už mal ošetrenú a teraz som už len čakala. Nič iné mi neostávalo.

S Harrym sme ráno pochovali Dobbyho a potom som sa snažila mu opraviť prútik, síce bol zlomený no podarilo sa mi to. So správnymi informáciami z Malfoyskej knižnice.

Napadlo ma, že ak už Harry získaval informácie od Ollivandera, musím aj ja, to som aj minulý rok chcela no nejako mi to nevyšlo.

Keď som vošla do izby dozvedela som sa, že Dracov prútik už nie je Dracov. Vôbec netuším prečo mi o tom nepovedal alebo to ani veľmi nevedel.

Svoj prútik nepoužíval, nikdy nešiel s ostatnými nikde a počas môjho pobytu som ho prútik držať v ruke videla len niekoľkokrát, aj to zbytočne.

Keď Harry skončil pristúpila som ku nim a sadla si vedľa mlčiaceho Pottera.

"Mala by som otázku pán Ollivander, viete..." vitiahla som svoj prútik a podala mu ho "...keď som si ho bola kúpiť, vraveli ste, že neviete skadiaľ pochádza pretože ste ho nevyrobili no vážne o ňom nič neviete? Tento prútik mi príde iný...je zvláštny, možno to znie divne no mám z neho taký pocit" povedala som mu svoj názor.

On prútik zobral do ruky a začal rozprávať "Na vás nikdy nezabudnem slečna Clárková...alebo teda Lestrangeová, tento prútik vám bol súdený odo dňa čo ste sa narodila no dozvedeli sme sa to až po odhalení kto boli vaši rodičia. Nechcel som vám nič vravieť, mali ste jedenásť a vtedy som to ešte nevedel. Tento prútik patril Salazarovi Slizolinovi, vášmu predkovi"

Všetci štyria sme sa snažili spracovať to čo povedal.

"Salazarovi? Jeho prútik predsa ukradli mojím predkom a použili na založenie školy" nerozumela som.

"Tento prútik mal dvojča, Salazar ho vyrobil rovnako ako tento, tento tuna som najšiel ja v Írsku slečna,verte mi ak poviem že máte v rukách jeden z najmocnejších prútikov na svete"

Našťastie nie najmocnenší.

Avšak stále som tomu nemohla uveriť. To, že som držiteľkou prútika zakladateľa Rokfortu.

"Prútik pozmenil svoj vzhľad, nevyzerá tak ako Salazarov, predsa má už cez tisíc rokov no po tých tisíc rokoch konečne našiel svojho pravého majteľa. Ak chcete môžem zariadiť návrat do jeho pôvodneho stavu, toto je upravené aby vyzeral ako nový alebo teda akoby nemal veľa rokov"

Prikívla som. Zašomral nejaké kúzlo a prútik mi podal.

Zrazu som v ruke držala akoby nový prútik.

Na zadnej časti prútika, tam kde sa drží, bol obmotaný čierny had, rovnako ako aj celý prútik bol čierny. Niekde v jednej tretine bola hadova hlava a ostatok bol už rovný, hladký, dokonalý.

"Ďakujem" poďakovala som mu a nemohla sa nabažiť svojho upraveného prútika ktorý už dával konečne zmysel.

.

Hermiona, Ron, Harry a škriatok Griphook sa vybrali do Gringot banky, do trezora Bellatrix kde by sa mal ukrývať ďalší Horcrux.

"Vážne nejdeš?" už po stý raz sa ma pýtal Harry.

"Neopustím ho, teraz nie" zakývala som hlavou na znak nesúhlasu. Nemohla som Draca opustiť, musím tu byť keď sa preberie.

Keď odišli vošla som do lastúrového domu ktorý patril Fluer a Ronovemu bratovi Billovi. Posadila som sa na stoličku v jedálni a hlavu si chytila do dlaní. Bola som vysílená, slabá.

Nevládala som. Už som ďalej nemohla. Veľmi som si priala aby to skončilo.

"Urobím ti čaj?" vošla do kuchyne Fluer a hneď po nej Bill od ktorého smerovala otázka.

"Ďakujem" povedala som a on postavil vodu na čaj a spoločne s Fluer si sadli za stôl oproti mne.

"Stále nevieme čo sa to deje, iba to, že si celú dobu na našej strane, rovnako ako Malfoy, chceme vedieť pravdu Eleanor" len som si povdzichla.

Povedala som im všetkl čo sa len dalo a modlila sa aby som na nič nezabudla, išla som pekne za radom od začiatku až po koniec, to je dnešok.

"Pamätám si na trojčarodejnícky turnaj, keď ste s Harrym boli nerozlučný, stále ste boli spolu, nikdy som vás nevidela od seba, bola si jediná čo mu zo začiatku verila, páčilo sa mi aký ste nerozlučný no nikdy by ma nenapadlo, že toho prežijete až tak veľa, spolu s Dracom. Všimla som si taktiež vašu nenávisť, tie pohľady a tak...nikdy by ma nenapadlo že vy dvaja raz skončíte spolu" povedala mi Fluer. Bolo to...zlaté? Netuším.

Usrkla som si už z urobeného ovocného čaju a povedala "To ani mne nie no viete, protiklady sa pritahujú" bolo prvé čo ma vtedy napadlo.

"Pôjdem za ním" postavila som sa na odchod.

"Ako mu je?" opýtal sa ma pred odchodom Bill. Bol v pohode. Vysoký, s jazvou na tvári a samozrejme ryšavými vlasmi.

"Lepšie" uznala som. Zobrala som si hrnček do ruky a vyšla po schodoch do izby kde spal.

Hrnček som položila na nočný stolík na strane postele ktorá bola prázdna a sadla som si na ňu. Prisadla som si bližšie a odkryla ho. Vyčarovala som obväzi a previazala mu to. Rana bola viac zahojená kvôli elixírom ktoré som do neho nalievala počas spánku. Keď som ho znova prikrila moje oči sa stretli s jeho tvárou.

Nevyzeral uvolnene, práve naopak, trpel. Nedokázala som sa na jeho utrpený pohľad dalej pozerať a tak som si radšej ľahla. Svoju hlavu som položila vedľa jeho a rukou mu prešla po líci. Sice som na neho nevidela no jeho pleť som veľmi dobre cítila, jemná ako vždy.

Začala som premýšľať. Aké to teraz bude? Čo sa stane zajtra? Čo keď nás nájdu?

Vie už o našom úteko Severus? Úprimne povedané, chýbal mi. Našťastie som po nejakej chvíle zaspala.

.

"Eleanor?" zobudila som sa na hlas ktorý hovoril moje meno.

Zdalo sa mi to alebo len...okamžite som otvorila oči a pozrela sa vedľa seba kde sedel Draco a usmieval sa na mňa.

"Draco!" zvolala som jeho meno a vtiahla ho do objatia. Konečne sa prebral!

"Čo sa stalo?" opýtal sa ma po chvíli. Ešte rozospatá som sa zababušila viac do periny a povedala mu to. "To Bellatrix, keď sme sa premiestnovali hodila do nás nôž ktorý ťa zasiahol a...a Dobbyho...Dobby zomrel, mal si šťastie že si dopadol takto Draco" na to mu tvár trochu posmutnela.

"Je mi Dobbyho ľúto, bol to...ako to len povedať...iný škriatok ako ostatný" vyšlo z neho.

To teda bol.

"Pochovali sme ho, ak chceš, môžme sa tam ísť pozrieť" navrhla som. "Je ti už lepšie? Dokážeš vstať?"

"Určite mi už je lepšie no stále to bolí" ukázal na hruď.

"Ukáž" naznačila som mu aby si ľahol, on tak urobil a ja som mi dala dole obväzi. Mastičkou som mu okolo rany natrela a znova mi to zaviazala. Do zajtra by ho to malo prestať bolieť no jazva ostane, ak si ji nedá odstrániť nejakým kúzlo.

Bruškami prstov som mu začala prechádzať po jeho celkom slušnom bruchu a popri tom sme sa skenovali s očami. Stále ma uchvátie tie jeho dokonalé modré oči.

"Veľmi si mi chýbal Draco" povdzichla som si. V tom nám niekto zaklopal na izbu.

"Ďalej" pozvala som danú osobu dnu.

"Eleanor ja..." prerušila sa, Fluer, keď uvidela Draca ktorý sa na ňu pozeral.

"Ahoj" pozdravil sa jej. "Ahoj" odzravila sa mu a svoj pohľad z neho presmerovala na mňa.

"Chcela som povedať, že Harry mieri do Rokfortu. Nechcem byť poslom zlých správ no obávame sa, že vojna začína"