𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

52.Kapitola

Eleanor

Snažila som sa započúvať do ich rozhovoru a keď sa mi to podarilo uvidela som niečo z čoho som pomaly začala plakať.

Malfoy sa prepadol pod jazero. Rozutekala som sa a za nie ani sekundu som už bola pri Blaisiovi premenená späť na človeka. Blaise už stál na nohách a chcel sa vydať ku Malfoyovi no keď ma uvidel stratil reč a vyvalil na mňa oči.

"Vysvetlím ti to neskôr! Teraz ho treba vybrať!" jedna slza mi stekala po líci.

"Nejaké kúzlo!" nepoznala som žiadne také kúzlo. Bolo mi všetko jedno, nechcela som ho nechať zomrieť. Na hladine kde spadol ho ešte vidno nebolo. S Blaisiom sme prišli ku diere kde spadol. Nebola veľká.

"Na toto nemáme čas!" dala som si dole kabát a skočila pre neho. Ešte než som spadla v hlave som si povedala kúzlo na lepší zrak pod vodou. Než som bola pod ňou započula som ako na mňa Blaise kričí no ignorovala som ho. Keď som skočila, pocítila som neuveriteľnú zimu, voda bola neuveriteľne ľadová. Nebrala som na to dlho ohľad, chcela som ho zachrániť. Plávala som hlbšie a hlbšie, uvidela som ho, mal zatvorené oči a bol zachytený rastlinou, čo najrýchlejšie som ho vymotala a začala plávať spolu s ním smerom hore. Diera cez ktorú spadol bola pre oboch malá a tak som spravila kúzlom väčšiu. Keď sme boli na hladine poriadne som sa nadýchla. Blaisie Malfoya okamžite zobral a položil neďaleko no už na zem. Bola som celá premočená a bola mi neuveriteľná zima no akonáhle sme vyšli rozutekala som sa za nimi.

"Treba ho prebudiť a vybrať mu vodu z pľúc!" povedal Blaise.

"Poznám na to kúzlo" priznala som sa mu a spravila to čo som vedela najlepšie, začala čarovať. Z pľúc som mu cez ústa vodu dala preč, ucho priložila na jeho hruď a započúvala sa, dýchal.

Blaise sa medzi tým rozbehol do hradu po slečnu Pomfreyovú a pre nejakého učiteľa.

Začala som plakať. Zľakla som sa že som toho idiota mohla stratiť. Pohladkala som ho po líci. Bol neuveriteľne bledý no i tak bol rovnako krásny.

Onedlho pribehla Pomfreyová spolu s Severusom. Severus nerozumel čo tam robím, tým pádom na mňa hodil pohľad "vyjasníme si to neskôr". Bola som celá premočená, Blaisie mi doniesol uterák a deku. Trochu som sa poutierala a hodila na seba kúzlo ktoré ma celú vysušilo no s dekou som sa i tak obmotala. O niekoľko minút po Severusovi sme sa vydali preč tiež.

"Chcem to vedieť" povedal. Nemala som ako sa z tohto dostať a tak som mu povedala pravdu. Povedala som mu že som animágus.

"Nemyslel som si že sa tam práve ty ukážeš" priznal sa.

"Bola som sa prejsť, nemyslela som si že stretnem práve vás dvoch vo vážnej konverzácii"

"Počula si ju?" opýtal sa ma.

"Ani nie" pravdivo som odpovedala "Prečo?"

"Len tak" mykol plecami. Nechala som to tak.

Neskôr toho dňa som sa chcela vybrať za Malfoyom no nevedela som či to bude dobrý nápad. Čo keď už vstal? Čo ak ma z tamať potom vyhodí? Nevedela som čo mám robiť no povedala som že za pokus nič nedám. Vybrala som sa okolo jedenástej ku nemu do nemocničného krídla. Ešte že Harry mi požičal plášť na "knihy".

Po tichu som vošla dnu. Boli tam viacerý no všetci spali. Niektorý mali rozsvietené lampičky pri posteli. Hľadala som hľadala až som ho našla. Spal. Plášť som si dala dole a sadla vedľa neho.

Znova som ho pohladkala po líci. Bol studený. Veľmi studený.

V tú chvíľu som si niečo uvedomila. Ten chlapec sa mi páči. Viac ako len páči a to bolo niečo čo ďalej pokračovať nemohlo. Je to idiot a hlavne Malfoy! Nikto sa nič dozvedieť nemôže.