Keď dorazili do Rokvillu, Lupin vysvetlil Lune o čo ide a oni sa popri tom skryli do nejakého opusteného obchodu.
"Akou chodbou tam pôjdeme?" opýtal sa Kingsley Lupina.
"Zatiaľ žiadnou, po ceste ma niečo napadlo, Dumbledorou brat je predsa tu a on musí mať nejakú chodbu do Rokfortu ktorá nie je strážená na sto percent preto pôjdeme k nemu" zahlásil.
A tak sa všetci snažili ísť za Lupinom ktorý cestu poznal.
Nastal ale menší zádrhel.
Z uličky zrazu vyšiel dvaja muži v maske, keď si ich všimol, hneď vybrali prútik. Lupin, Tonksová, Fred s Georgeom a Molly s Lunou boli popredu, tí ktorý nezapočuli, no Draco Malfoy áno.
Otočil sa, na to hneď aj Eleanor. Jediný sekundový pohľad im stačil na to aby vedeli čo ich čaká. Draco sa len modlil aby to vyšlo.
"Avadakedavra!" zelené svetlo smerujúcu z dvoch prútikov ktoré zasiahli oproti stojácich mužov.
Akonáhle sa zosunuli na zem Draco svoj prútik odhodil.
"Čo sa deje?" nerozumela Eleanor, pozrela sa na Dracovu ruku ktorú si zadržiaval druhou rukou a vtedy si všimla popáleninu.
"Nemôžem ho už ďalej používať" pozrel sa na ňu vystrašeným pohľadom.
Vedela to, vedel to aj on.
O tom, že sa vernosť prútika zmenila Draco vedel. Dozvedel sa to od jeho mami ktorá mu to vlastne potvrdila. Všetky náznaky toho tomu nasvedčovali. Nikdy sa o tom Eleanor nezmienil pretože nevedel prečo sa to deje a tak nechcel jej pridávať na hlavu ďalšie starosti, prišlo mu to blbé. Nevedel komu patrí ani to či patrí nejaký prútik jemu.
Ako má teraz bojovať keď nemá prútik? Netušil čo bude robiť.
To, že Draco niekoho zabil ho trápilo no vedel že nemal inú možnosť. Eleanor si už postupne zvykla pretože ľudí ktorých zabila keď bola mimo bolo dosť. Toto bol niekto kto zomrieť musel.
"Čo sa deje?" pribehli ku nim všetci. Uvedomovali si čo práve urobili no dneska to urobí z nich určite každý.
"Dracov prútik zmenil majiteľa a poriadne mu začína šibať" vysvetlila rýchlo Eleanor.
"Zmenil majiteľa? Ako?" nerozumel Arthur.
"Netuším" priznal sa Draco. Eleanor prútik bezprútikovou mágiou zodvihla a vložila ho Tonksovej do tašky.
Nakoniec sa rýchlo všetci pobrali ku Abertfortovi, Dumbledorovmu bratovi.
"Abertfort! Abertfort otvor! Tu Lupin a...a fénixov rád" klopal na dvere a ostatný sa obzerali okolo seba či niekto nevíde spoza ulice.
Po niekoľkých sekundách klopania sa dvere otvorili a všetci vošli dnu.
"Čo tu vy robíte? Dneska tu do kopy bolo viac ľudí ako za celý môj život do kopy" nerozumel.
Po niektorý ho videli prvýkrát. No vyzeral podobne ako Dumbledore. Starý, fúzatý avšak so zamračeným pohľadom.
"Potrebujeme do Rokfortu za Harrym, určite tu bol" odpovedal mu Lupin a Abertfort prikývol.
"Bol,bol..."
Nakoniec im všetkým ukázal cestu s ktorou budú v Rokforte čo najrýchlejšie.
Draco s Eleanor mali strach, obaja. Z toho koho uvidia, čo sa stane. Obaja sú predsa v ich pohľade zlý, na zlej strane. Eleanor spôsobila Nevillovi utrpenie a to ju hnevalo najviac, to že mu ublížila aj keď nie vedome.
Cesta bola nudná, ničím zaujímavá v podzemí kde bol smrad, špina a tma. Vyšli z nejakého obrazu na chodbu blízko pri žalároch kde sa Draco aj Lupin dobre orientovali.
No niečo na ceste z tamať Eleanor zastavilo. Dvere. Boli jej povedomé, prisahala že ich už niekedy videla no bola si istá že tu neboli, objavili sa rovnako ako minule.
A vtedy si spomenula. V treťom ročníku na Vianoce bola s Harrym na prechádzke po hrade a vtedy ich videla.
Cítila z nich veľmi zvláštnu energiu. Akoby chceli aby tam vstúpila. Pristúpila.
Ostatný zastali keď si všimli že nekráča a prišli ku nej.
"Tie dvere, nikdy tu neboli" povedal Lupin, pristúpil k nim a chcel ich otvoriť no nešli, kľučka ho popálila.
"Čo to znamená?" nerozumel Arthur.
"Tieto dvere som videla pred štyrmi rokmi naposledy, mám z nich divný pocit, akoby chceli aby som tam vstúpila" vysvetlila Eleanor.
"Tomu nerozumiem" priznala sa Fleur.
Zrazu sa na dverách objavilo veta napísaná zlatou farbou. Dvere boli kamenné.
"Tieto dvere ma desia" priznal sa Draco.
"Tomu neverím" postavil sa z pravej strany za Draca Fred.
"Žeby princ sa niečoho bál?" z ľavej strany zas sa postavil George.
Nad tým len všetci prekrútili oči a znova sa venovali písmu na dverách.
"Je to latinsky, proles sanguinis modo aperi hanc portam, cum opus fuerit" prečítala Eleanor.
"Mám taký pocit že to znamená, aspoň približne teda, deti krvi otvárajú túto bránu len vtedy keď je to potrebné"
Tomuto nerozumel už vážne nikto. Aké deti? Akej krvi?
Prečo sa tieto dvere ukázali Eleanor znova? Čo je za nimi?
"Skús svoju krv El, deti krvi môže mať niečo spoločné s Salazarom, bol zakladateľ predsa" napadlo Lupina a mal pravdu.
Na to sa jej z nohy dal Sasi dole na čo urobil každý okrem Draca krok späť a pokrútil sa jej okolo ruky až ku predlaktiu.
"Kusni ma Sasi" povedala parselčinou a hneď na tu ju had kusol do ruky z ktorej sa jej pomaly začala valiť krv.
Pomaly sa približovala ku kľučke až sa jej dotka a dvere sa otvorili. Nie úplne len trošku, dnu vidieť nebolo.
"Chod tam, možno ti niekto chce niečo povedať, ty tu s ňou počkaj Malfoy a mi pôjdeme za Harrym, keď skončíte nájdite si nás, pošli patronusa alebo niečo také" povedal Lupin a všetci sa pobrali preč.
"Milujem ťa, okej?" postavil sa pred Eleanor Draco a povedal jej to.
"Aj ja teba milujem" usmiala sa na neho, pohladkala ho po líci a po chvílke vstúpila dnu.
Draco si sadol na zem, oprel sa o stenu a čakal.
Eleanor sa objavila v miestnosti kde sa postupne začali zapalovať fakle a nakoniec keď už posledná horela všimla si muža ktorý stál pred ňou.
Bol otočený chrbtom no mal sivé dlhé vlasy a zelené oblečenie. Dlhé šaty konkrétne.
Otočil sa k nej a vtedy si na niečo spomenula.
Na Salazara v Slizolinskej klubovni. Ten obraz!
Merlin! To pred ňou stál samotný Salazar Slizolin!
YOU ARE READING
𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝
FantasyEleanor Clárková sa zdá byť obyčajná muklorodená čarodejnica. No tak ako pribúdajú dobrodružstvá s jej troma najlepšími priateľmi Harrym, Ronom a Hermionou pribúdajú aj otázky ohľadom jej pôvodu. Prečo jej mágia je silnejšia ako u ostatných deťoch z...