𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

79.Kapitola

Draco

Neviem prečo no cítil som sa dobre. Po tom čo som urobil, že som vlastne pomohol mi spadol kameň zo srdca. Bolo to po prvý krát čo som spravil niečo, čo pomôže Rokfortu.

Sedel som na Eleanorinej posteli a čakal som na ňu. Voldemort sa s ňou chcel stretnúť a ja neviem prečo. Ani ona to nevedela. A to bolo to najhoršie.

Bál som sa o ňu. Vedel som že sa jej na s veľkou pravdepodobnosťou nič nestane no mal som strach. Nechcel som o ňu znova prisť.

Pri mojej poslednej návšteve Rokfortu som sa s Blaisim rozprával a povedal mi ako to tam teraz vyzerá. Odstránili všetky odpočuvacie prístroje, keď sa divíte prečo boli aj u slzolinčanoch tak preto pretože neveria všetkým, a dokonca začali aj spolupracovať z čoho som bol veľmi prekvapený. Teda z Pansy a Weasleyovej, Blaise ma už po Eleanor neprekvapí nikým iným viac.

Jednoducho si povedali že nie je dobrá doba na hádky ešte aj v Rokforte a mali by si pomáhať, tak urobili tak ako povedali.

Snažia sa, všetci. Blaise, Pansy, Weasleyova, Longbotom aj Finigan. Ostatný o tom nevedia a je tak dobre. Stačia tí čo to vedia teraz. Im veríme najviac.

Z môjho premýšľania ma vytrhla Eleanor ako vstúpila do izby. O niekoľko sekúnd stála predomnou.

Bola iná. Bola to ona no mal som z nej zlý pocit. Oči mala červené no na tvári jej vysel veľmi škaredý pohľad, mračila sa, veľmi moc.

"Čo chcel? Stalo sa niečo?" opýtal som sa jej a postavil sa.

"Nie, nič. Nemám náladu Draco, nechaj ma chvíľu samú" odsekla. Tak tomu nerozumiem. Ona chcela aby som tu na ňu počkal, aby som bol s ňou keď príde a teraz ma vyháňa a ani mi nepovie o čo ide?

"Čo sa deje?" postavil som sa z postele a pristúpil ku nej. Ona zdvihla hlavu smerom ku mne, nejako divné sa zatvárila a odvrátila ju ku oknu.

"Vravím že nič, dáš mi na chvíľu pokoj?" pozrie sa mi do očí. Nie su také zelené ako boli, sú tmavšie, temnejšie.

"Fajn" jednoducho som odpovedal a vybral sa preč.

Prišiel som ku sebe a zvalil sa na posteľ. Muselo sa niečo stať, aj hlúpy by si to všimol, jedoducho každý. Niečo mi tu nehralo.

Na druhý deň nás s Eleanor zvolali na Rokfort. Vraj nejaká kríza, nikto iný na to nemal čas a tak sme išli my dvaja a plus Dolohov s Bellatrix.

Od včerajška som sa s ňou nebavil. Nechal som to tak, možno to je niečo s jej rodinou a nechcela sa o tom baviť. Ale to som si však len nahováral. Neozvala sa ku mne. Celú cestu, dokonca ani v hrade po ceste do veľkej sieni mi nevenovala jediný pohľad.

Bál som sa. Niečo sa s ňou porobilo. Od rozhovoru s Voldemortom je iná.

Pred veľkou sieňou sme zastavili, podišla ku nám McGonagallová.

"Pán Malfoy, riaditeľ by s vami chcel rozprávať, vraj máte odísť už teraz do jeho pracovni a tam na neho počať, odprevadím vás" povedala.

"Nezmysli" ozvala sa Bellatrix.

"Nechaj to tak Bella, pôjdem" uškrnul som sa a pozrel na Eleanor, no tá však pozerala do steni alebo na Sasi ktorý sa plazil vedľa nej, už ho predsa nemusela skrívať.

Začal som kráčať s profesorkou až dokiaľ ma neztrhla do nejakej triedy. Od začiatku som mal z toho divný pocit a teraz sa to len potvrdilo, ide ma zabiť?

"Chcem vedieť pravdu pán Malfoy, pomohli ste Nevillovi s tým odstránením odpočúvačov?" skadiaľ to vie?

"Čože? Skadiaľ to máte?" tváril som sa ako hlupák.

"Som tu už veľmi veľa rokov a Rokfort poznám lepšie ako vy všetci dokopy, viem to pretože som niekoľko deciek počula pri rozhovore. Konkrétne Ginny, Seamusa, Nevilla a dokonca s nimi bol Blaise a Pansy, hovorili niečo s tebou o nejakej knihe ktorú si našiel, pán Malfoy, teraz je pravý čas mi povedať pravdu keď sme tu sami" jej pohľad nebol taký ako stále, prísny, bol vyčerpaný. Vyzerala akoby nespala tri noci a teraz chce vyriešiť záhadu na ktorú nevie prísť.

"Počuli ste všetkých ale pýtali ste sa len na Longbotoma, prečo?" snažil som sa vyhnúť otázke.

"Pretože on je obvinený, chytili ho pri tom a teraz na neho vo veľkej sieni čaká trest" s týmto som neplánoval no zarazilo ma že nič neprezradil.

"Áno, pomohol som im, nemôžem sa už dalej na toto pozerať, spokojná? Aj ja mám srdce a skúšanie kúziel na prvákoch mi už príde cez čiaru, takto som chcel aspoň nejako im dať slobodu, aby sa mohli rozprávať aj v klubovni a nie len po izbách, k tomu do dievčenskej chlapci nemôžu" založil som si ruky v bok.

"Prekvapujete ma, veľmi. Avšak vie o tom Eleanor? Teraz keď je s ním?"

"Je to komplkované pani profesorka, mali by ste byť rada že viete len to. Ak by vás pri niečom pristihli alebo vám našli v mysli, bolo by po vás aj po nás. Nechajte to tak, dobre?"

Prenikavo mi pozerala do oči a prikívla.

"Riaditeľ chce somnou vážne rozprávať alebo?" opýtal som sa jej.

"Áno, chcel s vami niečo prebrať, ja vás opustím už, viete kde je riaditeľna tak dovidenia pán Malfoy a dávajte na seba pozor" snažil som sa na ňu nejako usmiať, bolo to pekné počuť práve od nej.

A tak som sa vybral do riaditeľni počkať na Snapa.

Pohľad tretej osoby

Do veľkej sieni vstúpili tri strašidelné osoby.

Prvá bola Eleanor Clárková, teraz už Lestrangeová. Druhá bola Bellatrix Lestrangová a tretí bol Dolohov. Samozrejme aj had Sasi ktorý sa plazil vedľa Eleanor.

Každý žiak bol tam, jedine jeden stál bližšie pri hlavnom stole. Teraz tam však už stôl nebol, nebolo tam nič. Len riaditeľ, súrodenci Carrowci a nejaký učitelia.

Znova ju poniektorý jej spolužiaci uvideli a stále tomu nerozumeli. Voldemortovým slovám. Že ona je jeho neter. Nedávalo to zmysel. Jednoducho nonsens.

"Čo sa deje Severus? Prečo sme museli prísť?" vyzvedala Bella.

Jeden zo súrodencov, dievča, pristúpilo ku nej a ujalo sa slova.

"Ide o to, že tento chlapec pchal prsty tam kam nemal a teraz ho treba patrične potrestať" zachichotala sa.

"Potrestať? Smrť to predsa vyrieši!" ozval sa Dolohov.

Na tvári jeho spolužiakov ale aj na ľudí čo sa s ním nerozprávajú sa objavila nepokoj. Dúfali že to nespravia.

"Podľa mňa mučenie je krajšie" odpovedala mu Bella a pristúpila ku nemu.

"Tak čo? Skončíš ako mamka s ockom?" a začala sa smiať na plné hrdlo.

Eleanor len stála, neukázala žiadnu emóciu pretože nič necítila. Pozrela sa na Nevilla no nič, bol to cudzí človek.

Neville to neľutoval, aspoň chvíľu sa znova cítili trochu slobodný. Samozrejme nikoho nepráskol, dokonca ani Malfoya, načo? Možno by mu ani neverili, je to predsa len Malfoy a dokonca chodí s Eleanor, nedotkli by sa ho.

Bella vybrala prútik, chcela na neho uvaliť kliadbu pred všetkými no potom ju niečo napadlo. "Eleanor?" pozrela sa na ňu. Čiarnovlasé mladé dievča jej pohľad opätovalo.

"Čo ak by si to spravila ty? Hm?"

Eleanor len mykla plecami. Pristúpila ku nej a vytiahla prútik.

Čo to má znamenať? To svoju rolu hrá až tak dobre alebo jej to je jedno?

Otázky sa začala u jej spojencoch v hlave objavovať.

Nastavila pred seba prútik, pozrela sa chlapcovi pred sebou do očí no stále nič, bol to nikto. Nezáležalo jej na ňom, vlastne na nikom.

"Cruciatus!" a zakázaná kliadba ktorá už nebola zakázaná zasiahla Nevilla.