𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

62.Kapitola

"Tak sa nečuduj že ti rozbil nos, cudzie rozhovory sa nesmú počúvať" povedala som Harrymu keď mi vysvetlil čo sa stalo vo vlaku.

"Takže ty si na jeho strane?"

"Nie som na nikoho strane ale uvedom si to že si si kvôli svojej hlúposti rozbil nos a plus si nič nezistil, bolo to zbytočne, viete čo? Ja idem spať, už mam dnes toho všetkého fakt pokrk, furt len Malfoy, dobrú noc" pozdravila som sa Harrymu, Ronovi a Hermione no tá taktiež povedala "Idem aj ja" postavili sme sa a odišli do izby, Harry sa stáva viac posadnutým Dracom ako ja a to je čo už povedať.

.

Bola prvá hodina elixírov s novým profesorom Slughornom, vyzeral byt v pohode. Niečo nam vysvetľoval no v tom do triedy vtrhli Harry s Ronom. 

"Aaa! Harry, už som si robil starosti že neprídete a dokonca ste si niekoho aj priviedli"

"Ron Weasley pane ale z elixírov som dutý takže by som už aj radšej išiel" 

"Ale nie, to zvládneme, Harryho priateľ je aj môj priateľ, vyberte si knihy"

"Prepáčte ale nemám knihu a ani Ron"

"Tak si vezmite čo vám treba zo skrine" a znova sa začal venovať nám. Tentokrát som Slughorna nepočúvala pretože som sa pozerala na mojich dvoch najlepších priateľoch ktorý sa začali byt o knihu.

"Idioti" povedala som a ani som si neuvedomila že to vravím nahlas. 

"Čo ste vraveli slečna...?" 

"Clárková" doplnila som ho.

"Tak teraz nám môžete povedať vy čo cítite"  nedávala som pozor no vedela som že tým asi mysli amertenciu, lektvar lásky.

"Ehm...cítim kúsky pergamenu, mentol a ja-jablko?" po mojom výstupe som sa pozrela na Draca, jablko, mentol, čo iné ako on? Cítila som aj iné veci ako jeho voňavku alebo vôňu vlasov, cítila som jeho no nepovedala som to. 

Draco sa namňa prekvapene pozrel, hneď som odvrátila zrak a išla sa postaviť vedľa Harryho. Slughorn niečo vravel no nedávala som pozor, v hlave som stále cítila jeho vôňu, chcela by som teraz to čo sme mali minulý rok, chcem jeho, milujem ho a to ma bolí.

"Fakt sa mi to nechce robiť" zanadávala som, nedokážem sa sústrediť, žiaden elixír teraz nenamiešam.

"Ani mne nie Eleanor" s Ronom sme si spoločne sadli na stoličku a rozhodli sa na to vykašľať, tak o jedno tekuté šťastie menej. 

Harry nakoniec urobil elixír perfektne no jeho kniha bola divná, niekto tam písal a vlastne Harrymu pomohol.

.

Jedla som práve koláč po ceste za Blaisim, mame sa stretnúť, ešte sme sa poriadne nerozprávali tak sa somnou chce stretnúť.

Zabočila som do uličky kde som zbadala Draca ako stojí pred stenou a zrazu sa pred ním objavili dvere, núdzová miestnosť.

Prečo on potrebuje núdzovú miestnosť? Otvoril dvere a vošiel dnu, moja zvedavosť ísť za ním bola taká silná že som sa rozbehla a akurát som cez dvere po tichu prešla.

Poobzerala som sa naokolo a snažila sa nájsť Draca, keď som ho uvidela tak som sa skrčila začala ho pozorovať. Z vrecka si vybral zelene jablko. Merlin, zase to jablko! Začal ho jest a popri tom akoby niečo hľadal a nemýlila som sa, hľadal to z čoho strhol plachtu, miznúcu skrinku, načo mu je? Žeby to bol kúpiť v tom obchode kde ho videl Harry? Musí sa ho na to opýtať.

Chcela som z tadiaľ odisť no do niečoho som buchla a Malfoy sa ozval "Je tu niekto? Kto si?" nemalo cenu sa skrývať a tak som vyšla spoza nejakých veci. 

Draco mal vybratý prútik no keď ma uvidel zlozil ho. "Eleanor? Čo ty tu robíš?" vyzeral nahnevane.

"Ja-ja som išla za Blaisim a uvidela som teba, bola som zvedavá" 

Musím priznať že som spravila to iste čo Harry, špehovala som ho avšak ja som niečo zistila.

"Merlin ty si fakt otravná" myslela som si že to mysli vážne avšak sa potom usmial.

"Čo tu robíš s tou skrinkou?" po tomto mu úsmev na tvári klesol a otočil sa mi chrbtom. 

"Mal by som už ísť" začal kráčať preč avšak ja som sa rozbehla za nim a postavila sa pred neho. 

"Povedz mi to, mne to môžeš povedať, od začiatku školského roka si taký divný, neprovokuješ nikoho a si ticho cele hodiny, chcem vedieť čo sa deje" povedala som mu to. Pozrel sa na mňa a potom naspäť na zem. "Ide o tvojho otca?" znova sa namňa pozrel a povedal " Nie, no vlastne hej ale zároveň nie"

"Mne to fakt môžeš povedať"

"Nemôžem Eleanor"

"Prečo?" po mojej otázke si prešiel po ruke, podľa mňa si to neuvedomoval no ja som si niečo uvedomila hneď. 

Harryho teória je pravda.

Chytila som jeho ruku a rozopla mu gombík na rukáve. On si ruku vytrhol a nechápavo na mňa pozrel "Čo to robíš?"

"Tvoja ruka, chytil si ju keď som sa ta spýtala prečo, podľa mňa kvôli tomu" ukázala som na jeho ruku.

"Ty nevieš vôbec nič" 

"Neviem a preto chcem aby si mi to povedal, chcem ti pomôcť" 

"Nikto mi nepomôže Eleanor"

"Ja áno" usmiala som sa na neho. Chcem mu pomôcť.

"Neverím ti, opustila si ma keď som ta potreboval, rozišla si sa somnou" 

Mal pravdu. Opustila som ho. Ja fakt neviem čo mam robiť, mam byt s ním alebo od neho? Obe veci mi ubližujú no keď som s ním aspoň to bolí menej. Dneska počúvnem svoje srdce a nie rozum.

"Ale teraz som tu, stojím tu s tebou a chcem ti pomôcť pretože ta-pretože ta stále milujem Draco" svojou rukou som mu prešla po studenom líci a po chvíli som ju začala premiestňovať znova na jeho ruku. Nemykol sa ani nič, nechal to tak, mohla som to urobiť. Odhrnula som mu rukáv a myslela som si dobre a rovnako ako aj Harry, pozerala som sa na temne znamenie. 

Stal sa jedným z nich, je smrťožrút. 

Svoje oči som premiestnila na neho a pozeral sa namňa ľútostivým pohľadom. "Ja som to fakt nechcel, musel som tak spraviť, kvôli mame a ostatným" začal mi vysvetľovať.

"Ty taký nie si, ako oni, verím ti Draco a vážne ti chcem pomôcť, chcem byť s tebou, znova" konečne som to vyslovila, pravdu.

"Nemôžeme byť spolu, to si mi povedala pretože nás to raz zabije a teraz tomu sto percente verím, čo sa stane ak sa to dozvedia?"

"Nikto sa to nedozvie, bude to naše tajomstvo ako aj minulí rok. Nechcem aby ti ublížili, dali ti úlohu? Preto ta skrinka? Nemusíš mi povedať prečo ju musíš opraviť len mi nechaj ti pomôcť, prosím ťa" jedna slza mi stiekla po líci, musí ma nechať mu pomôcť.

Tvár mi chytil do jeho dlaní a pomaly si ma začal priťahovať ku sebe až sa naše pery po mesiacoch znova stretli, znova som zacítila chuť mentolu. 

Mentolu...

"Milujem ťa" pošepkal mi pomedzi bozky.