DARK SOUL

48

,,Hovor," vyzval ma po chvíli ticha Lucas. Pozrel som sa mu rovno do očí a hľadal tie správne slová, ktoré by som mohol použiť.

,,Kde len začať," zašomral som si popod nos. Nevedel som ako začať a už vôbec aké slova použiť. Možno som bol aj trochu z toho nervózny, ale to som si len nechcel priznať.

,,Čo tak od začiatku?" s nadvihnutým obočím ma sledoval. Nemým hlasom na mňa hovoril a vyzýval, aby som už konečne niečo povedal.

,,Neviem ako sa to stalo a čo ma viedlo, aby som niečo také urobil. Ale asi to bolo prvé dobre rozhodnutie za tie dlhé roky," úprimne som prehovoril. Môj pohľad smeroval na ruky, ktoré boli voľne položené na stole. ,,Keď som vtedy prepadol do veľkého zármutku a nechcel nikoho vidieť alebo len počuť ty si bol tu vždy. Prevzal si obrovskú zodpovednosť, ktorá spadla na mňa, ale nikdy si mi to nevyčítal. Všetci ste vedeli, že som bol strašne závislí na otcovi," odfrkol som si a trpko sa zasmial. A viac som sa usadil do kresla. Bola to len krutá pravda, ktorú som si nechcel priznať. Nechcel som si priznať, že som bol slabý kvôli nejakému človeku. Kvôli otcovi.

,,A vlastne nikdy som ti nepovedal ďakujem. Bol som v tak zlom stave, že si každý myslel, že sa rána nedožijem. Aj ja som si to myslel. Len matne si pamätám ako pri mne deň aj noc sedela Lucy a ticho nariekala. A ty-" skočil mi razom do reči Lucas.

,,A ja som sa zatiaľ snažil udržať našu rodinu, ktorá sa isto, ale pomaly rozpadala. Nemysli si, že som sa nebál. Každú posratu minútu som na teba myslel. Každú noc som presedel v miestnosti s vami dvoma. Keď Lucy od únavy vždy zaspala tak dával som na teba, vás, pozor."

,,Ja viem," ticho som zašepkal a odmietal sa na neho pozrieť. ,,Ale to som ti nechcel povedať," odkašlal som si a pozrel sa na neho. S obavami na mňa hľadel a želal si vypočuť moje ďalšie slová.

,,Neviem prečo sa to stalo, ale asi to mal byť osud. Vieš keď som ti volal v tú noc keď som našiel telo. Telo Allison na tej ulici. Niečo ma k nej priam lákalo podísť a zabiť ju alebo len ochutnať. Viem, že ty to necítiš, ale už vtedy mi strašne voňala. Nehovorím teraz o jej krvi, ktorá ma vábila ale o jej celkovej vôni," povzdychol som si. Nevedel som ten pocit odôvodniť. Bolo ťažké sa vyjadriť. ,,Neviem či ma chápeš, ale je to prosto tak ako som zhruba povedal." Chcel som mu tým naznačiť, že je možno moja spriaznená duša? Neviem. Mal som potrebu mu to povedať. Je jedným z ľudí, ktorý si to naozaj zaslúži.

,,Čo je s ňou?" s obavou sa spýtal.

,,Nevieme, ale niečo sa s ňou deje," pokýval hlavou na znak, že rozumie. ,,Poď," stal som a nakráčal si to z miestnosti. Samozrejme, že ma nasledoval. On vždy ide za mnou aj keby som ho zaviedol do najhlbšieho pekla.

,,Mala by sa prebrať až večer alebo zajtra," stáli sme v izbe a pozerali sa nehybné telo Allison. Stále bola bledá ako doteraz. Akoby sa nič nezmenilo.

,,Našli sme ju v lese. Tam kde boli lovci. Z ničoho nič sa mi zrútila do náruče. Akoby odpadla, ale to by sa asi už zobudila," hovoril som síce smerom k Lucasovi, ale pohľad som mal zapichnutý do jej tváre.

,,Tak čo sa to s ňou vôbec deje?" zamyslene hľadel a nedávalo mu to vôbec zmysel.

,,Drew si myslí, že sa jej tvorí znam-"

,,Čože? Blbosť! Veď je to človek. Je to vôbec možné?" skočil mi ihneď do reči Lucas. Pre neho totálne typické. Mračil sa tak veľmi až som sa aj ja zľakol. ,,A aké akože znamienko?!" pozrel na mňa nahnevane. Strácal som reč pre jeho výstup. Vždy kľudný a tolerantný Lucas bol preč. Žila, ktorá mu navrela na čele mu čoskoro praskne ak sa neupokojí.