DARK SOUL

30

Veľké drevené dvere sa otvorili a nám sa naskytol pohľad na veľkú miestnosť samých ľudí. Reed mi ponúkol svoju ruku a ja som nemohla nič iné urobiť ako ju prijať. Vkročili sme do miestnosti a hneď sa pri nás zastavil muž. Ma oblečenú košeľu s čiernou slávnostnou vestou a k tomu čierne nohavice. Na ľavej ruke ma položený príručník. Pravou rukou si pridržiava tácku s pohármi, ktorú ma položenú na ľavej ruke. 

Reed zobral sebe aj mne po jednom pohári šampanského. Prechádzali sme pomedzí ľudí až sme pri jednom páre zastali. Bol to muž, ktorý to tu vlastní, a ktorý nás aj privítal. Stojí pri jednej soche s nejakým dievčaťom. Pozrel sa na nás. 

,, Ahojte, páči sa vám tu?" spýtal sa milo. A nezabudol sa aj pekne usmiať.

,,Samozrejme, celkom dobra výzdoba," zasmial sa a pokrútil hlavou.

,,Tebe snáď nikto nevyhovie. Ináč ja som Samuel, kľudne ma volaj aj Sam," upriamil na mňa pozornosť. A podal mi ruku. Zo slušnosti som ju prijala. Otočil mi rukou tak , aby ma mohol pobozkať na chrbát dlane. Jemne som sa usmiala, vôbec som toto gesto nečakala. 

,,Ja sa volám Talia," milým a tichým hlasom prehovorilo dievča vedľa neho. Vyzerá tak nevinne. 

,, Allison," ma na sebe jednoduché fialové šaty, ktoré sú na tenkých ramienkach. Zvýrazňovali jej všetky krivky. Neuveriteľne jej sedia. To bude asi Samova priateľka, posúdila som to na základe toho ako sa na ňu pozerá.  

,,Ešte sa uvidíme,"povedal Reed a už ma zas niekde ťahal.

,,Čo sa teraz bude diať?"  pozrela som sa na neho a čakala čo z neho vypadne.  

,,Uvidíš," to jedine mi povedal.

,,Milé dámy a páni, som nesmierne rád, že sme sa tu opäť po roku zišli. Dokonca aj v hojnom počte a myslím, že sme prekonali minuloročný počet. Dúfam, že sa vám tu páči a budem rád ak sa uvoľníte a užijete si to tu. Rád by som vás, ale teraz pozval na slávnostnú večeru pri dobrom vínku. A potom sa môžme ísť zabávať,"  dohovoril človek, ktorého som ešte nepoznala a ani nestretla. Bol taký iný. A zároveň taký povedomý na niekoho. 

,,Kto je ten človek?" kývla som hlavou a ukázala na daného človeka.  

,,Damian. To je Samuelov brat," to preto sa mi na niekoho podobal. Všetci sa premiestňovali k stolom. Sú tu dva a sú veľké. Biele obrusy a na nich poukladané nejaké dekorácie. Všade sú položené papieriky s menovkami. Keď sme si sadli výhľad som mala na spomínaného Damiana. Všetko to tu bolo zariadené do svetlých farieb. Počas našej veľkej spoločnej večere bolo počuť rôzne hlasy ľudí, ktorí sa rozprávali. Bolo počuť rozličný smiech a taktiež slabé hlásky detí. Doteraz ani som o týchto deťoch nevedela. Nebolo ich veľa len zopár. Večera prebiehala v skvelej a v uvoľnenej atmosfére. Jedla nebolo veľa ani málo. Bolo toho toľko, aby sme sa ešte dokázali zabaviť a ľahko pohybovať. Nikto by nechcel tancovať až s prehnane plným bruchom. 

Keď už väčšina ľudí len tak sedelo a iba sa rozprávali alebo popíjali červené víno, Damian vstal a pobral sa ku pódiu. Kde už nejaká skupina mala prichystané svoje nástroje. Ako klávesy, bicie alebo dokonca violončelo. Je tu ich toľko, že ani všetky nepoznám. Podľa toho súdim, že bude hrať rozličná hudba.  

,,Dúfam, že vám táto večera chutila. No teraz je čas na zábavu. Skupina The vampire vám dneska bude hrať. Dúfam, že si ju užijete," zišiel z pódia a skupine nechal priestor. 

Jemné tóny hudby sa ozývali celou miestnosťou. Vo veľkom priestore sa objavili opäť čašníci. Niektorý s jednohubkami a druhý zas so šampanským.  Všade sa to tu hemži ľuďmi. Každý sa s každým rozprával. Malé deti tancujú a zabávajú tak svojich rodičov, ale aj ostatných. Prišla ku mne Lucy a tam sme sa chvíľu len tak rozprávali. Potom prišiel záhadný muž a požiadal ju o tanec. Majú si s sebe blízko. Tie pohľady a úsmevy, ktoré hádzali boli na nezaplatenie. 

Postavila som sa k jednej zo sôch, ktoré sa tu nachádzajú a pozorovala som ľudí. Vyzerali normálne. Myslím tým, že vyzerajú ako obyčajný ľudia. Ta radosť v ich očiach až musí žiariť do vesmíru. Prechádzala som pohľadom po ľuďoch až sa znova objavil ten nepríjemný pocit. Natrafila na muža, ktorý na mňa hľadel. Oblečený bol v čiernom obleku, čierne mierne dlhšie vlasy mu obkresľovali tvár a jeho čierne oči ma pozorovali. Priamo na mňa pozeral zabijackým pohľadom.

,,Koho tu sleduješ?"  tak som sa zľakla až som podskočila. Na čo sa dotyčná osoba iba zasmiala. Otočila som sa smerom kde som videla muža, no už tam nestál.