DARK SOUL

6

Rýchlo som zišla po schodoch a hľadala jedáleň. Avšak stačilo ísť iba za zvukmi. Dievčatá sa tam asi rozprávali a bolo ich zreteľne počuť. Tak som nasledovala iba hlasy. Skoro všetci tam sedeli, ale čo ma prekvapilo bolo to, že tam nebol žiadny muž. Avšak tam boli štyri miesta voľné. Jedno pri ryšavke menom Rose, ku ktorej som si hneď išla sadnúť, ale akonáhle som si sadla všetok ruch utíchol. Prezerali si ma. A do kelu... Ostatné dve miesta boli pre hlavu "rodiny". Jedno z jednej strany a druhé z druhej(snáď všetci pochopili). A to posledne? Bolo z pravej strany prázdne. Ani príbor s tanierom tam nebol. Čudné tak ako všetko. 

Neskôr tu opäť bolo počuť hluk a prekrikujúc sa hlasy dievčat, ktoré horlivo o niečom diskutovali. Až tak veľmi až ma z nich bolela hlava, ktorú som si vložila do rúk a čakala kým sa večera začne. 

Zaznelo hlasné odkašľanie, aby si niekto získal pozornosť. Keď som zdvihla hlavu a dievčatá sa utíchli tak všetky vstali až na mňa, kedže som nechápala čo to opäť robia. Rose mi chytila rukáv mikiny a snažila sa ma postaviť alebo dávala mi vedieť, že mám to isté urobiť čo ony. Akoby sme mali niekoho uctievať. Keď som vykukla prečo alebo skôr pre koho sme sa postavili tak som pochopila. Z jednej strany prešiel nejaký neznámy muž a sadol si na koniec stolu a presne oproti si sadol Reed. Boli našimi "hlavami rodiny". 

,,Nabudúce sa môžte trochu aj zaľudniť. Nepotrebujem, aby na večer ma začala bolieť hlava z vašich priblblých konverzácií." konečne čo povedal som aj chápala a súhlasila s ním. 

Všetko naokolo stíchlo a nastalo hrobové ticho. A potom sa vo dverách zjavila stará pani. Mala na sebe čiernu sukňu, ktorá jej siahala po kolená, obyčajná blúzka a biela zástera. Pomaly kráčala ku nám a v rukách mala polievku, ktorú dala najprv na jednu stranu. Dievčatá, ktoré tam boli si začali naberať. Ale Sarah nezobrala svoj tanier, ale pána Reeda. Čo ma trochu aj zaskočilo. Viem o čo jej presne ide. Rovno pred všetkými sa mu pchá do zadku. Smutné.  Musela som sa zasmiať pre seba. Nielen, že je to trápne, ale aj vtipné.

,,Prečo sa tak usmievaš?" opýtala sa ma Rose. Mala krásny hlas.  Iba som pokrútila hlavou, aby na to zabudla. Ale môj úsmev z tváre nezmizol. O chvíľu prišla k nám opäť tá istá pani s ďalšou misou polievky. Ale tentoraz to dala na našu stranu. 

,,A pitie Agáta? Kde mám pitie?" drzo sa jej opýtala Sarah a prehodila si vlasy na druhú stranu. Už sa chystala odpovedať keď zaznel hlas.

,,Dávaj si pozor s kým sa rozprávaš. Je staršia a trebalo trochu aj úcty. A nezabudni na vykanie." na konci na ňu Reed žmurkol a pokračoval v jedení. Agáta odišla. Chúďa pani. 

,,Ty si ta nová, že? Tá, ktorú Reed našiel na zemi, nie?" ozval sa neznámi chlap. Všetci dvihli hlavu a pozreli raz na neho a raz na mňa. Samozrejme aj mňa by to zaujímalo, kebyže niekto povie, že našiel nejakého človeka uprostred noci na zemi. 

,,Ouu prepáč ja som Lucas. A ty?" vyčaril krásny úsmev. Konečne kto sa tu usmial okrem tých namyslených dievčat, ktoré sedia pri Reedovi a obklopujú ho. 

,,Ona nehovorí." povedala Sarah. Aspoň nemusím ja pred všetkými hovoriť.

,,Prečo?" zamračil sa a pohľad mu padol na Reeda. 

,,Nepozeraj sa tak na mňa," ja som pomaly začala jesť polievku. Vývar s kuracím mäskom. Je vynikajúca. Keď pomaly všetci dojedli tak prišla znovu Agáta a pozbierala všetky taniere.

,,A prečo tu nie je James?" znova sa pýtal Lucas.

,,Mal ešte niečo vybaviť. Opýtaj sa jeho." týmto ukončil ich debatu. Nie moc zhovorčivý chlap.

Ako druhý chod sme mali zeleninu s medailónikmi. Mne to mega chutilo. ďalšia vec, ktorú som o sebe zistila je že milujem zeleninu. A to hlavne brokolicu. Niektorý ohŕňali nos nad tým. Všetci ešte jedli a ja jediná som mala všetko zjedene.  Potom prišla Agáta s krčahom citrónovej vody. Neskôr priniesla aj nejakú minerálku a aj červené víno. 

Ospravedlňujem sa za chyby. Rada by som vedela váš názor na tento príbeh alebo skôr to čo si o ňom myslíte.