DARK SOUL

8

Ráno som sa zobudila dosť skoro na to že som celú noc čítala knihu. Únava má však dostala a nedočítala som ju. Zostali mi tak približne asi 100 strán. Dnes ju prečítam a položím si ju na jednu z poličiek. Snáď nikomu nebude vadiť keď si tu ju nechám spolu s ďalšími. 

Keď som sa vyškriabala z postele moje prvé kroky viedli do kúpeľne kde som si dala chladnejšiu sprchu. Keď som vyšla zo sprchy tak som si hneď išla umyť zuby. Ale nastal jeden problém. Nenašla som žiadnu zubnú kefku. Prehľadala som celú kúpeľňu a aj môj toaletný stolík dokonca som pozerala aj do skrine. Ale nikde nič nebolo. Musím sa niekoho na to opýtať. Podišla som nakoniec opäť ku skrini a vybrala som si nejaké oblečenie. Zvolila som si sveter. Mám pocit, že som milovala nosiť oversize veci a keď nie tak som to začala milovať. Veľké veci všeličo môžu zakryť. Iným tuky, mne modriny. Modriny som mala hlavne na bruchu a rukách. Ale samozrejme to nebolo jediné miesto kde sa nachádzali. Vlasy som si iba jemne prečesala a vydala sa na raňajky. Podľa mňa tam nikto nebude kedže je iba 7:34 a.m. 

Keď som zišla dole bol celý ten veľký stôl zaprataný hocičím aj keď nejaké jedlo stále nosila Agáta. Nechápem kto to môže všetko zjesť? Podľa mňa je to zbytočné jedlo naviac. Nikto tu ešte nebol čo znamenalo, že celá miestnosť je pre mňa. Aspoň si vychutnám raňajky v tichosti. 

,,Dobré ránko," privítala ma s nesmiernou veľkou energiou Agáta. Nechápem ako môže mať nejakú energiu hneď ráno. Určite pila kávu. Presne, určite to bude tou kávou.

,,Dobré," potichu som jej zaželala a pohľad premiestnila na plný stôl. 

Sedím tu už päť minút a stále nič. Netuším na čo mám chuť. Ale nakoniec som sa natiahla po jednom kúsku chleba. Natrela som si ho maslom a dala tam džem. Neviem prečo, ale nejak ma to nútilo vyskúšať. A pravdu povediac po prvom kusnutí mi to aj zachutilo. Do pohára som si naliala čistú vodu. 

,,Nečakal som, že tu bude niekto tak skoro ráno sedieť. Určite všetky musia dospávať to víno kolujúc v ich tele. Nebolí ťa hlava po včerajšku?" začal hovoriť Reed. Zaskočilo ma to. Žiadne dobré ráno? To je drzosť a ešte ma považuje za nejakú alkoholičku. 

,,Túto slečna sa dlho nezdržala vypila jeden pohár zo slušnosti a odišla." odpovedala za mňa Agáta. To je tak dobrá duša. Normálne ju začínam mať rada.

,,A kebyže slečna niečo aj povie sama?" nadvihol obočie a sadol si na to isté miesto kde včera. Sklopila som hlavu a hľadela do svojho taniera. Zas som za hlúpu. Neviem sa ani ozvať sama. Každý tu hovorí za mňa. Keď som zjedla raňajky išla som si umyť tanier po mojich raňajkách. Som moc šikovná a zostala tam veľká škvrna od džemu. 

,,Nechaj to tak dieťa. Ja to umyjem." pokynula ma, aby som hneď odišla preč a nič nerobila s tým tanierom. Pokrútila som záporne hlavou a začalo ho umývať.

,,Tvrdohlavé to decko..." ďalej si šomrala popod nos a odišla. Musela som sa sama pre seba usmiať. Vyhrala som.

Keď som doumývala tak som našla obývaciu miestnosť. Potešila som sa. Možno to zapnem a možno si dačo aj pozriem. Bola som natešená a tak som hneď letela ako malé dieťa. Pohodlne usadená som pozorne sledovala ovládač a náhodne som klikla na červené tlačidlo. Čo spôsobilo, že sa televízia na stene zapla. Išli v nej nejaké rozprávky, ktoré ma nejak opantali a začala som to sledovať. 

Keď som bola totálne pohltená animovanou rozprávkou tak niečo vyskočilo na gauč a mierilo si to ku mne. Bol to pes menšieho zrastu. Bol zlatý. Prišiel ku mne a začal mi lízať ruku. Bolo mi nepríjemne a strašne to šteklilo začala som sa smiať. 

,,No ták prestaň to šteklí," výborne teraz sa rozprávam so psom akoby tu nebolo dosť ľudí.

,,Ako sa voláš fešák?" usmievala som sa a pritom som ho poškriabala za uchom. Má strašne hebkú srsť.

,,Predsa len rozprávaš." ani neviem kedy tu prišiel a prisadol si. Môj úsmev poklesol, ale raz sa to aj tak musel dozvedieť.

,,Ako sa volá?" povedala som jemným hlasom a ďalej sa venovala štvornohému ňufáčikovi.

,,Harley. Vieš čo je zaujímave? Na všetkých okolo iba breše a nikomu len tak nevbehne do náručia teda ja som výnimka," to malo byť pochválenie samého seba?

,,Hm originálne meno. Koho je?" krátko sa zasmial a odpovedal.

,,Asi môj kedže nikoho iného nemá rád, ale ako vidím tak ma už niekto nahradil. Našli sme ho na záhrade. Zatúlal sa avšak nikto ho nehľadal." prikývla som a ostali sme už ticho. 

,,Mohla by si už povedať svoje meno. Vyzeráš akoby si na seba iba tým chcela upútať pozornosť." ako si dovoľuje. Upútať pozornosť? Počúva sa vôbec?

,,Tak aby bolo jasné žiadnu pozornosť si nežiadam. A čo sa týka môjho mena tak....ja....ja si ho nepamätám," trochu som sa zakoktala a opäť moja tvár sa vyhla tej jeho. No tento krát som môj pohľad upriamila na televíziu. 

,,Meno si jediné nepamätáš?"  ah samé otázky.

,,Pamätám si iba chladnú ulicu plnú smetí. To je všetko. Nič si nepamätám. Rodičov a ani to aký som mala život. A už sa to asi nikdy nedozviem." znela som tak vyrovnané, ale vôbec to tak nie je. Vnútri ma to veľmi ubíja. Aký som mala život alebo mala som vôbec súrodenca?  Takéto otázky mi vždy behali po rozume.

,,Fajn, že si to povedala. Obvolám nejakých ľudí, s ktorými sa budeš môcť porozprávať a určite zavolám aj nejakého doktora." to si robí srandu však.

,,Nepotrebujem žiadneho psychológa som v pohode." 

,,Pozri nemyslel som to tak, že si teraz labilná alebo, že súrne potrebuješ niekoho kto ti nasadí lieky. Chcel som tým povedať, že je fajn ak môžeš niekomu sa dôverne zveriť a dá ti účinnú radu. A doktora som tiež nemyslel psychológa,"  poškriabal sa na zátylku. Títo ľudia by sa mali normálne naučiť rozprávať, ja im vôbec niekedy nerozumiem.

,,Tak ako ste to mysleli?" 

,,Gynekológa." rýchlo to vyslovil akoby to čo povedal bola nejaká nákazlivá choroba. Až ťažko som mu to rozumela.

,,Tak toto nie. Nedonútite ma." vzdychol si. Myslel, že to poviem. Preboha veď každý by to odmietol. 

,,Ale musíš. Našiel som ťa na zemi. A krvavú. Mohlo sa ti stať čokoľvek a ja som zodpovedný za teba. Možno máš aj nejakú chorobu a môžeš dostať neskôr silnú infekciu," presviedčal ma naďalej.

,,Nie....nie,"  trvala som si stále na svojom. On je blázon však? 

,,Povedal som, že musíš tak musíš! Je ti to jasné?!" sklonila som hlavu a potichu povedala.

,,Áno pán Reed," hneď vstal a odkráčal spolu s Harley-om (netuším ako sa to skloňuje).