DARK SOUL

34

...Z pohľadu Allison...

Ležala som v posteli. Bolelo ma stále v hlave. Zdvihla som sa do sedu a uvidela ho. Sedel, skôr ležal v nejakej čudnej polohe na sedačke, ktorá tu doteraz nebola. Vlasy ma na každú svetovú stranu a jemné chrápanie bolo počuť až ku mne. 

Zahmlilo sa mi zrazu v hlave a ja som si ju chytila. Mohla som na dotyk cítiť mäkký obväz. Potrebovala som vodu. Tak sucho v hrdle som ešte snáď nikdy nemala. 

,,Reed?" slabo som ho oslovila na čo sa zľakol a skĺzol dole na zem priamo tvarov. Rýchlo sa postavil a prišiel ku mojej posteli a tváril sa akoby sa nič nestalo. Musela som sa potichu zasmiať.

,,Ako sa cítiš? Bolí ťa niečo? Pamätáš si čo sa stalo?" vypľul mi do tváre všetky otázky, na ktoré chcel vedieť odpoveď. 

,,Je mi fajn, ale priniesol by si mi vodu?" zachrčala som svojím suchým hrdlom. Prikývol a zmizol svojou upírskou rýchlosťou. A o chvíľu tu bol opäť aj s pohárom. Ako to že sa ta vode nevyliala? Premerala som si ho pohľadom a on iba kývol ramenami. Zobrala som si od neho pohár a snáď na jeden hlt ho celý vypila. Vrátila som mu ho a on ho položil. 

,,Čo je s Mattom?" opýtala som sa a čakala. Neviem prečo mi takto chcel ublížiť. Prečo si svoju zlosť vybil na mne?

,,O to sa ty už nestaraj," odišiel niekde a mňa tu nechal. Po chvíli sa vrátil aj s Lucy a Lucasom. Stáli pri posteli ako svätá trojica. 

,,Prečo tak na mňa pozeráte?" podráždene som sa opýtala, už mi to vadilo. 

,,Žiješ," pribehla ku mne Lucy a objala ma. 

,,Chceli by sme sa vrátiť už dnes domov ak ti samozrejme je dobre a ak tu cestu zvládneš," povie starostlivo Lucas. 

,,Dobre," prikývnem a pokúsim sa vstať. Keď sa mi to podarí tak si to mierim ku kufru. Na sebe mám ešte stále tie isté dlhé a tak krásne šaty. Vyberiem si veci a odídem do kúpeľne kde sa aj prezlečiem. 

Sedela som na mieste spolujazdca a dívala sa na toto obrovské sídlo. Odchádzali sme, Reed sa ešte lúčil som Samuelom a potom nasadol tiež. Sam sa mi ešte predtým ospravedlňoval to čo sa mi stalo aj keď za to nemôže. Bolo to od neho veľmi milé gesto.   

,,Tu máš," pozrela som sa na neho a na knihu, ktorú mal v rukách. Podával mi ju. Samozrejme som si ju od neho zobrala, ale môj nechápavý pohľad bol stále zapichnutý na ňom. 

,,Prečo?" naštartoval a vyrazili sme.

,,Rozmyslel som si to," kývol ramenami a ďalej sa venoval volantu. Opatrne som otvorila knihu avšak nevedela som či môžem zrovna tu a teraz čítať. Radšej som ja zavrela a pozerala von oknom. 

,,Kľudne ju čítaj. A vieš čo? Čítaj nahlas," povedal a ja som nemohla tomu uveriť. Sakra! Čo do pekla sa mu stalo? 

                                                                                     Zármutok                                                                                                                                                                                            [pod. meno] upír, ktorý padá do veľkého smútku                                                                                                                                                   až  do miernej depresie