DARK SOUL

22

Ráno som sa zobudila. Mala som čudný sen. Spomienku. 

Flashback

Bola opäť tma. A ja som bola opäť v tej tmavej miestnosti. Otvorili sa dvere a vošiel dnu Alex. Neviem prečo, ale mám pocit, že sa tak volá. Áno je to Alex, môj otec. Svetlo vstúpilo do miestnosti a ja som mohla pozrieť do jeho tváre. Čierne vlasy a ešte čiernejšie oči, v ktorých zúril plameň zlosti a nenávisti. Oči opuchnuté a jeho smradľavý dych bolo cítiť až ku mne. Bol opitý. 

,,Je to tvoja vina," prehovoril.

,,Kvôli tebe odišla. Kvôli tebe zomrela," potriasol hlavou a z jeho úst vyšiel smiech. Skazený a nepríjemný.

,,Kvôli tebe som musel Anabelle poslať tam kde je teraz," začal kráčať. Teda skôr sa o to snažil.

Až dokráčal ku mne. Neprehovorila som ani slovo. Aj keď možno by som chcela. Niečo mi zvieralo hrdlo.  

,,Ty si ju zabila Allison!" zakričal mi do tváre a následne aj napľul. 

Koniec flashback-u  

Som z toho trošku zmätená, ale snažím sa ten pocit skryť. A tak som vyliezla z postele a zamierila si to do kúpeľne. Prezliekla som sa do príjemného svetra s nádychom bordovej farby. A vybrala sa na raňajky. 

Ako som si myslela tak to aj bolo. Nikto tu nebol a ja som sa mohla pokojne najesť. Som už tu nejaký ten čas a stále som nepreskúmala celý dom. No keď som sa dozvedela nejaké tie určité a zásadne veci, vôbec nemám chuť sa tu len tak premávať. Komu každému prúdi upírska krv v žilách? Komu môžem veriť?  

Vybrala som si hrianky, ktoré som si natrela maslom. No v mojom jedení ma prerušil hlas. 

,,Dobré ráno," povedal známi hlas. Reed...

,,Dobré," letmo som sa na neho pozrela. Mám sa ho báť? 

,,Môžeš povedať ostatným, že dnes príde moja matka?" matka? Nemala prísť až v piatok?

,,Um hej," jednoducho som odpovedala. Až ma potom napadlo, že by som už mohla prezradiť moje meno. A teraz keď to už viem na sto percent. 

,,Allison," vyletelo to zo mňa až som zostala šokovaná aj ja. 

,,Č-čo?" mierne sa zakoktal. Škoda, že nemám nejaký foťák. Ten jeho výraz tváre.. 

,,Allison. Volám sa Allison,"

,,Spomenula si si?"

,,Áno," ani nie. Ale aj hej. 

,,Na čo všetko?"

,,Nemám chuť sa o tom rozprávať," 

,,Fajn. Aj tak to povieš a dnes prídeš do mojej pracovne," odsunul stoličku a pobral sa preč. Asi ho už prešli raňajky. 

Keď som každému dievčaťu povedala o tej náhlej zmene tak som sa pobrala do Reedovej pracovne. Pred dverami som zastala. Počuť mierny hluk a dokonca aj vysávač? Žeby Reed vysával? To mi nejak nejde dokopy.

Chcela som sa presvedčiť či to naozaj on vysáva a tak som otvorila dvere a nakukla dnu. Ostala som v miernom šoku. Nejaké ženy, ktoré som prvý krát videla, tu pobehovali. Sem a tam. Upratovali.