DARK SOUL

24

Pozerám sa na neho a stále nechápem. Prečo ja? A kde mám ísť?

,,Jedna sa tu o jeden večierok. Pán a pani Bennettovci nás pozývajú na ich slávnostný večierok,"

,,To akože aj mňa?" Reed sa v sedadle otočil okolo svojej osi. Hlavu si položil na stôl.

,,Ah čo som to urobil. Mala isť so mnou radšej Aurora," 

,,Takže môžem odísť?" 

,,Nie," zdvihol hlavu a pozrel na mňa. 

,,Povedal som že ideš so mnou ty. Budem vyzerať ako debil. Snáď to tam prežiješ," 

,,Ja zomriem?"

,,Nie. Len je to upíri večierok a ty si človek. To je všetko. Nevieš nič. Vôbec nič,"

,,Aha. Tak prečo si si vybral potom mňa?"

,,Napadla si ma ako prvá. To je už teraz jedno. Takže plán je taký že zajtra odchádzame. Prídeme naspäť až v nedeľu. Zbaľ si pár veci. Dnes sa musíš naučiť ako tak tancovať a spoločenskú etiketu tiež by si mala ovládať. Bennettovci sú známa rodina, takže to znamená že tak bude veľa známych ľudí. Nesmieš mne a ani mojej rodine urobiť hanbu,"  no tak to neviem či zvládnem. Tanec a etiketa? Nezabijú ma?

,,Aha...a čo je to tá etiketa?" svoju hlavu si zas uložil na stôl a vzdychol si. 

,,To bude ťažké,"   to mi hovor. Zrazu vstal a blížil sa ku nejakej tmavej vitrínke. Vytiahol z nej fľašu a nalial si to do pohára.  Sadol si naspäť a napil sa.

,,Fajn etiketa je to súhrn spoločenských zvyklostí," 

,,Oh to je nejaká poučka?" zhrozila som sa. Ako to takto odborne môže povedať? 

,,Pochopíš keď spoznáš moju matku," 

,,Ako prvé si preberieme pozdrav," prikývla som a čakám čo ma bude čakať.

,,Pozdrav je proste základ. Slušnosťou je mierny poklon hlavy a úsmev. Ako aj v dávnej minulosti tak aj terajšej dobe by sa to malo robiť. Mladší zdraví staršieho. Hostia vždy musia pozdraviť hostiteľa. Potom muž ženu. No čo sa týka mužov mali by si dať dole rukavice a klobúky, zatiaľ čo pre ženy to neplatí. A samozrejme modulácia hlasu nesmie chýbať," vysypal to na mňa. Hltala som každé jeho slovo. Cítim sa ako v škole. 

,,Predstavenie. Hm...mladšiemu predstavujeme staršieho. Hosťa hostiteľovi, muža žene. Hovorí sa to typu: ,,Dovoľte aby som vám predstavil..." Nikdy nepodávaj prvá ruku hostiteľovi. To on rozhoduje či ti ju podá alebo nie. Vždy podáva staršia žena mladšej, žena mužovi,"  to si nezapamätám. 

,,No a oslovenie. To platí ak sa danému človeku vyká. Napríklad pán, pani, slečna a plus titul ak ho daný človek má," 

,,Pri spoločnej večeri. Bude tam veľa príborov. A rôzne poháre. No najprv ako tam prídeme budú tam mať určitý ľudia príhovory. Na prípitok nám dajú flautu. Vlastne sa bude podávať pri vstupe. Každý s každým sa tam bude rozprávať. Po nejakom čase všetci zasadnú za jeden veľký stôl. Kde bude jeden klubový tanier. Má využitie ako podložka," um dobre?

,,Flauta?" cítim sa ako debil. Vôbec netuším o čom tu hovorí.

,,Druh pohára určený iba na prípitky. Niekedy sa používa aj špic, ale to iba zriedkavo," prikývla som.

,,Späť ku večeri. Príbory berieme z kraja a putujeme smerom do vnútra. Už neviem čo k tomu. Keď niečo nebudeš vedieť tak ti to potom tam poviem," to bolo veľmi stručne povedané. Skôr by ma zaujímalo čo si oblečiem. Asi v mikine a teplákoch nemôžem isť. 

,,A oblečenie?" 

,,O to sa nestaraj," 

,,Aha," už viem že nemá cenu sa s ním hádať. Ja len dúfam že nebudem musieť mať topánky s vysokým opätkom.  

Po chvíli prišla jeho matka. Chcela aby som odišla. Odišla myslím tým aby som opustila jeho pracovňu. A tak som sa ocitla na gauči. To vie ako dlho tam bude. odišla by som,  ale Reedov dominantný hlas rozkázal aby som ho tu počkala. Nič iné mi ani asi nezostáva. 

Keď som len tak zamyslene sedela, odrazu sa tu objavilo dievča. Má oblečené kraťasy, ktoré jej odhaľovali jej krásne opálené dlhé nohy. A nejaké tričko, ktoré bolo až príliš priľahlé k jej telu. Vlasy rozpustené a až moc žiarivé. Aurora. Pozrela na mňa a sadla si ku mne. Nemá ma rada. 

,,Volám sa Aurora,"

,,Viem. Už si to hovorila,"

,,Nemyslí že som blbá ale vraj máš niečo s hlavou. To iba náhodou, kebyže si zabudla,"  prosím? Áno stratila som pamäť, ale to neznamená, že zabúdam pravidelne.   

,,Jaj," je čudná. Neviem prečo tu vlastne prišla. Prečo si ku mne sadla. Nemám sa s ňou o čom baviť.

,,No...ty a Reed...máte niečo spolu?" čože? Preľakane som na ňu iba pozrela. Zbláznila sa?   

,,Čo je to za otázku?" 

,,Taká normálna?" zachichotala sa a svoje vlasy prehodila dozadu, aby jej vpredu nezavadzali. 

,,Určite nie je normálna,"

,,Ale priznaj to. Pozri to ako sa na teba pozrel pri obede, berie ťa na večierok a momentálne tu sedíš na tomto gauči, ktorý patrí Reedovi," 

,,Bol to obyčajný pohľad, ani neviem o aký večierok sa jedná a všetko tu patrí Reedovi," 

,,Len aby," 

Odrazu sa otvorili dvere a vyšli z nich Reed a jeho matka. 

,,Už si tu? To je skvelé," ozvala sa matka k Aurore. Nechápem čo sa deje?

,,Tak ty...Allison, že?" prikývla som. 

,,Aurora ti ukáže ako sa ma správne tancovať... spolu s Reedom," doširoka sa usmiala. Ako som si všimla moja spoločníčka, ktorá sedí pri mne sa taktiež potešila. Vstala a vykročila k Reedovi. Jeho matka pustila hudbu a pripravovali sa na tanec. 

Ahojte po dlhej dobe. Viem že dosť dlho som nevydala časť. Je to asi okolo dvoch týždňov? Neviem ale je to dosť dlhá doba. S touto časťou nie som moc spokojná je nudná tak ako pri čítaní tak ani pri písaní to nebola bohvie aká zábava...to asi preto mi to tak dlho aj trvalo ju vydať.  Ale musíte ma pochopiť že nebol ani tak čas na Wattpad a aj nejak som sa zasekla v mojom živote :) čo už stáva sa. Jediná možnosť je taká, že sa musím konečne spamätať.