DARK SOUL

49

Pohľad Allison

S ťažkosťou som otvorila oči a nemo pozerala do steny. Bola som celá mokrá a spotená. Avšak nejak extra mi to neprekážalo. Chcela som sa otočiť na chrbát, ale v pohybe mi zabránila bolesť. Nechtiac som sykla bolesťou a zavrela oči.

Čo to sakra je? Pýtala som sa samej seba. Počula som nejaké pohyby, ale pohnúť som sa už neodvážila. Neskôr na to som zbadala pred sebou osobu.

,,Hej, ako ti je?" povedal potichu a odkryl mi vlasy z čela.

,,Čo sa deje? Čo sa stalo?" zmetene som sa opýtala. Prvé slzy mi vyšli z oči a ja som sa preklínala, že nie som silná. Že plačem pred ním.

,,Chceš sa posadiť?" opýtal sa opäť milo a ja som si ho už musela neveriacky prezrieť. Vždy keď je milý a chápavý tak sa niečo poserie. Zľahka som prikývla a pripravila sa na bolesť, ktorá aj okamžite prišla. S námahou som sa posadila a nevydala so seba žiadny podivný zvuk naznačujúci bolesť. Prisadol si ku mne a odkryl mi vlasy na jednu stranu.

Strašne ma páli chrbát, ale dalo sa to vydržať.

,,Našli sme ťa v lese. Prečo si tam išla?"

,,J-ja neviem. Chcela som byť sama a odísť. Na chvíľu," ospravedlňujúco som sa na neho pozrela a ihneď sa aj odvrátila.

,,Dobre, takže akokoľvek to bude znieť divne tak je to pravda," varoval ma najprv. Len som sa na neho s nádejou pozrela. Divné je nové slovo, na ktoré som si za poslednú dobu zvykla. ,,Tvorí sa ti znamienko duší. Teda už ho máš, ale teraz sa to potrebuje zahojiť," vyblafol na mňa a ja som sa musela premáhať, aby som nemala otvorené ústa. Neveriacky som sa zmohla iba na prikývnutie.

,,Znamienko," zamrmlala som si popod nos a skúmala svoje prsty na rukách. ,,Ako je to možné?" s otázkou som sa otočila na Reeda.

,,Netuším," pozrel sa na bielu stenu a vyhýbal sa môjmu pohľadu.

,,Čo tam mám?"

,,Dva kruhy, jeden z nich je polovičný," potichu prehovoril. A mne to hneď došlo. To jeho podozrivé správanie a strach.

Nahla som sa k nemu a jemne sa naklonila k nemu. Teda skôr k jeho kľúčnej kosti a odhrnula z nej jeho tričko. Hlavu som zdvihla a pozrela do jeho tváre. Jeho oči ma pozorovali a čakali na moju reakciu.

Skôr ako som stihla niečo povedať ozvala sa bolesť, ktorú som doteraz ignorovala. Tvár mi skrivila nepríjemná grimasa. Tričko, ktoré som mala v ruke som nepríjemne stisla až som započula trhnutie nitiek. A na mojich rukách sa objavili ďalšie. Reed súcitne na mňa hľadel a trel dlaňami moje ruky. Trochu ma to upokojilo a odviedlo myšlienkami preč od nepríjemnému štípaniu a páleniu.

,,Mrzí ma to. Za všetko môžem ja. Nezaslúžiš si to, nie potom čo všetko si už zažila," hovoril pri čom sa nesmierne mračil. Vedela som, že to mysli úprimne.

,,Skús mi niečo povedať," ihneď sa spamätal a pozrel na mňa s očakávaním.

,,Hm neviem čo by som ti mala povedať?" zmetene som sa na neho dívala.

,,Niečo sa vtedy stalo. Počul som ťa v hlave. Cítil som pocity, ktoré si zrejme cítila," po chrbte mi prebehol mráz. Od hanby som sklopila pohľad a nasucho polkla.

,,Asi som na tebe veľmi intenzívne myslela," odkašľala som si od pocitu trápnosti.

,,Nechceš to skúsiť?" ukazovákom mi jemne zdvihol bradu, aby som sa na neho pozrela. S mierne červenajúcimi líčkami som prikývla.